Slovo Advent má latinský pôvod a znamená príchod. Je to čas, keď sa kresťania pripravujú na príchod Ježiša Krista. Prežívame adventné obdobie prípravy na príchod Pána Ježiša, ktorý priniesol nádej a nový život svetu. Milí bratia a sestry, vkročili sme do novej liturgickej doby, doby adventnej a začíname nový liturgický rok. V týchto štyroch týždňoch sme pozvaní čakať na príchod Ježiša, je to čas príprav a radostného čakania na Pána. Advent je očakávaním plným nádeje - príchodu Božieho Syna.
Konzumný spôsob života, obchod a systém tohto sveta trvá na zabudnutí na pravý význam Vianoc. Adventný veniec by mal mať privilegované miesto tam, kde sa nachádzame. To nám symbolizuje aj adventný veniec, ktorý by nikdy nemal chýbať v kostole, ale ani v našich domácnostiach.
Pôvod a história adventného venca
Tradícia adventného venca, ako ho poznáme dnes, siaha do 19. storočia. Adventný veniec má pôvod v európskej pohanskej tradícii, kde v zime svietili niektoré sviečky, ktoré predstavovali „oheň boha slnka“ s nádejou, že sa ich svetlo a teplo vráti. Používanie adventného venca sa začalo v roku 1839 z iniciatívy farára Johanna Wicherna, ktorý sa staral o sociálny domov pre chudobné deti.
Pred kresťanskou érou slávili pohania v Ríme sviatok nepremožiteľného boha slnka (Dies solis invicti) na zimný slnovrat, 25. decembra. Cirkev múdro začala v tento deň sláviť Ježišove Vianoce, aby ukázala, že Kristus je pravý Boh, pravé Slnko, ktoré vo svojich lúčoch prináša spásu. Tieto symboly sa tak stali veľmi vhodnými pre kresťanské vianočné tajomstvo, a preto ľahko prenikli do južných krajín.
Symbolika adventného venca
Adventný veniec zobrazuje plynutie času, no zároveň i večnosť. Plynutie času vnímame postupným zapaľovaním štyroch sviec, keď sa približuje očakávaný príchod Mesiáša.
Kruhový tvar a farba zelene
Večnosť je zobrazená kruhovým vencom, pretože kruh nemá ani začiatok ani koniec. Kruh venca symbolizuje večnosť Boha, nesmrteľnosť duše a získaný večný život v Kristovi. Sviečky sú umiestnené v okrúhlom venci, pretože predstavuje lásku k Bohu, ktorá je nekonečná, rovnako ako v kruhu nenájdete jej začiatok a koniec, a tiež našej lásky k Bohu a blížnym, ktorá sa nikdy nesmie skončiť.
Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť.
Sviečky a ich význam
V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne každou adventnou nedeľou zapaľujú. Pripomínajú štyri svetové strany, Kristov kríž, slnko spásy, ktoré osvetľuje svet zahalený temnotou. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe. Dokonca niektoré vence majú v strede bielu sviecu, ktorá reprezentuje Krista a tá sa zapaľuje na samotný Sviatok narodenia Spasiteľa.
Zapálením každej sviečky tohto adventného venca chceme zapáliť nádej, lásku, bratstvo a spásu, ktorá je veľkým darom, ktorý chceme dať všetkým, ktorých milujeme, prostredníctvom Ježiška, ktorý sa narodí v našej rodine.
Pri obrade požehnania venca a počas adventného obdobia sa použije fialová farba liturgického rúcha. Fialová počas adventu predstavuje radosť z Pánovho príchodu, ktorá sa stále viac a viac blíži.
Advent ako čas očakávania a prípravy
Syn Boží prišiel na tento svet a znova príde na konci vekov. Boh je prítomný v živote každého človeka a v každom prípade nám dáva pocítiť svoju lásku a túžbu zachrániť nás. Kristus je svetlo sveta: „Ja som Svetlo sveta“ (Jn 12, 8). U proroka Izaiáša môžeme čítať:
„Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť. Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu. Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky.“
V prvých dvoch adventných týždňoch nás liturgia pozýva sledovať a čakať na slávny príchod Spasiteľa. Pane Ježišu, osláviť Tvoje Vianoce znamená urobiť z môjho života, môjho domova miesto večnosti a spásy. Nech Tvoje svetlo svieti v každom srdci. Ježiš povedal svojím učeníkom: „Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá skryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia ju pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.“ Očakávame príchod Pána Ježiša, ktorý prišiel na svet ohlasovať radostnú zvesť chudobným a uzdravovať skrúšených srdcom, tých, ktorí vedia, že potrebujú jeho lásku. Otče, Ty si svetlo. Nechceš, aby sme zostávali v tme nevedomosti a hriechu. Preto si sľúbil, že k nám príde tvoj Syn a prinesie do nášho života svetlo a teplo lásky. Ďakujeme ti za to, že si ho poslal.
Chronos a Kairos - dva rozmery času
Starí Gréci rozlišovali dvojaký čas: chronos a kairos. Chronos je čas, ktorý plynie, sekunda za sekundou, minúta za minútou, hodina za hodinou, deň za dňom, týždeň za týždňom… Čas beží. Dnes sa skôr bezhlavo rúti. U Grékov chronos to bolo aj božstvo, čo požieralo svoje deti. Aj dnešný čas požiera svoje detí. Naša doba nás požiera, čas sa bezhlavo rúti dopredu a my s ním.
Ešte je tu však aj iný čas, tzv. kairos. Je to posvätný milostivý čas. „Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy,“ hovorí prorok Joel. Je to čas nie chronologický, je to čas večný, terajší, je to ustavičné teraz posvätené Božou prítomnosťou, očakávaním a budovaním Božieho kráľovstva. Advent je takým dvojakým časom: chronos, postupujúci čas, čo nám pripomína postupné zapaľovanie sviec.
Požehnanie adventného venca a modlitby
Obrad požehnania venca
Požehnanie adventného venca je znamením nádeje a oslavy toho, ktorý prichádza, ako to ukazujú ozdoby na venci. Pri tomto obrade sa použije fialová farba liturgického rúcha. Kňaz pokropí (prípadne aj incenzuje) veniec a sviece. Potom zapáli prvú sviecu.
Modlitba požehnania venca:
„Ó, Bože, ktorého slovo posväcuje všetky veci, zošli svoje požehnanie na tento veniec a postaraj sa, aby sme si my, ktorý ho používame, pripravili svoje srdcia na príchod Krista, a tak mohli od teba prijať hojné milosti, ktorý žiješ a kraľuješ naveky.“
POŽEHNANÍM ADVETNÉHO VENCA A ZAPÁLENÍM PRVEJ SVIECE ZAČALO ADVENTNÉ OBDOBIE
Biblické čítania a zamyslenia
Obrad požehnania môže začať slovami: K.: V mene Otca i Syna + i Ducha Svätého. Amen. Po krátkom príhovore, ktorý má pripomínať blížiaci sa príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista, nasleduje čítanie Božieho slova. „Bratia, viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla.“
Modlitby pre jednotlivé adventné týždne
Sviečky na adventnom venci sa taktiež obyčajne zapaľujú počas večere po požehnaní jedla v jednotlivé adventné nedele, podobne ako na Chanukii. Počas adventu sa môžeme modliť aj tieto špecifické modlitby:
- Modlitba na prvý adventný týždeň: Počas každého dňa prvého adventného týždňa pred večerou otec pokračuje modlitbou: „Pane, prosíme ťa, ukáž svoju moc a príď nám na pomoc, aby sme boli pod tvojou ochranou. Zachráň nás od hroziacich nebezpečenstiev našej duši, osloboď nás od hriechov, aby sme boli hodní tvojho vykúpenia, lebo ty si nás zachránil a vyslobodil, ktorý žiješ a kraľuješ naveky.“
- Modlitba na druhý adventný týždeň: Počas druhého týždňa otec pridáva: „Pane, povzbuď naše srdcia, aby sme sa pripravili na príchod tvojho Syna, aby nás jeho narodenie urobilo hodným tebe slúžiť s čistou mysľou. Príď ty, ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov.“
- Modlitba na tretí adventný týždeň: Cez tretí adventný týždeň sa otec po večeroch modlí: „Ó, Pane, prosíme ťa, nakloň svoje ucho k našim modlitbám, daj nám svojho Ducha a osvieť temnotu našej mysle svojou milosťou. Ty, ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov.“
- Modlitba na štvrtý adventný týždeň: Nakoniec, v štvrtý týždeň, sa otec modlí: „Pane, prosíme ťa, ukáž svoju moc a príď nám na pomoc, aby sme s pomocou tvojej milosti a tvojho milosrdného odpustenia, dosiahli to, v čom nám bránia naše hriechy, ty, ktorý žiješ a kraľuješ naveky.“
Mária, pomôž nám, aby sme sa stretávali s tvojím Synom v modlitbe i v ľuďoch, s ktorými sa stretávame. Pomáhaj nám vo všetkých životných situáciách. Spomeň si na nás v hodinu našej smrti.
Podobnosti medzi Adventom a Chanukou
Kresťanský Advent a židovská Chanuka majú veľa vecí spoločných. Najdôležitejšie je očakávanie Mesiáša. Je zaujímavé, že sa neodohralo bez Božej prozreteľnosti, že v oboch sviatkoch máme napokon silnú symboliku svetla a sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú. Hoci história slávenia Adventu s vencom so štyrmi sviecami (plus jednou v strede) nie je taká starobylá, siaha tiež niekoľko storočí do histórie.
Rast intenzity svetla je prítomný v oboch tradíciách. Počet chanukových sviečok sa každú noc zvyšoval, a tak sa svetlo zintenzívňovalo, zväčšovalo, rástlo a mohutnelo. Presne tak, ako počas plynutia času sveta sa každý rok zvyšovala túžba ľudstva po Mesiášovi a očakávalo sa jeho narodenie v Betleheme (hebr. Dom chleba). Ako v každú noc počas Sviatku posvätenia Chrámu rástlo svetlo, tak na adventnom venci sa každú nedeľu zapaľuje ďalšia sviečka.
Fascinuje podobnosť židovských a kresťanských tradícií v zapaľovaní svetiel počas tejto decembrovej slávnosti. Pre kresťanov je to príprava na Vianoce, na Sviatok narodenia Pána a Spasiteľa. Avšak u veriacich z oboch náboženstiev ide o vzbudenie viery a prípravu na príchod Mesiáša. Tieto tradície nám pomáhajú v našich rodinách zostať bdelými a nestratiť zo zreteľa pravý význam Vianoc či Chanuky.
Praktické prežívanie adventného času
Zamyslime sa nad jednou vecou: Ako chcem prežiť adventný čas? Ako sa budem modliť? Čo bude iné? Na čo si nájdem čas, kde a kedy? Nájdem si čas kúpiť si, alebo ešte lepšie vyrobiť si adventný veniec? Nájdem si čas pomodliť sa pri zapálenej svieci? Skúsme sa zamyslieť nad tým, ako by sme mali prežívať advent, ak ho chceme prežívať s úžitkom.
Najlepšie nám podstatu prežívania adventu osvetľuje sám Pán Ježiš v Božom slove: „Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno.“ Rorátna sv. omša vyjadruje bdenie. Svetlo lampáša symbolizuje Svetlo, ktoré malo prísť na svet. Spomeňte si, ako bdel Ježiš. Cez deň pracoval a v noci bdel na modlitbe, rozhovore so svojím otcom. Najkrajšie to je vidieť, keď po večery odchádza do tmy Getsemanskej záhrady, kde sa pohrúžený modlí. Koľko dokážem bdieť s Ježišom?
Bdelosť a uzobranosť
Uzobranosť znamená, že sa človek upokojí. Zvyčajne ho mnohosť vecí neustále ťahá rozličnými smermi, vzrušujú ho príjemné alebo nepriateľské dotyky, dolieha naň túžba a strach, starosť a vášeň. Tento človek sa má modliť - môže? Iba vtedy, ak vystúpi zo svojho zhonu a stane sa pokojným. Musí si rozhodne povedať: Teraz nemám nič na práci.
Význam pravidelnej modlitby
Navrhujeme vám pravidelnú rannú a večernú modlitbu, ktorá je dôležitá vždy, ale o to viac si ju môžeme prehĺbiť v advente. Dôležitá je jedna i druhá, ráno i večer. Na samotu je najlepšia ranná modlitba, na spoločenstvo večerná. Ráno sa treba pomodliť, dať prvotiny Bohu. Ale nie v behu. V behu čas nedávate Bohu. Treba skôr vstať o tých pár minút, ktoré chcete venovať Bohu. Prežehnať sa, poďakovať za noc a prosiť si o Ducha Svätého pre túto chvíľu. To je krásne vykročenie do dňa. A deň vyzerá ináč, je naplnený Božím slovom a Božou prítomnosťou. A potom sa človek modlí celý deň, lebo jeho srdce patrí Bohu. Večerná modlitba je dôležitá aj keď je človek unavený.
Vytrvalosť - V modlitbe totiž treba vytrvať. Iba vytrvalá modlitba prináša ovocie. Nie že si teraz povieme, ako to často býva: „Tak a ideme sa modliť celý advent,“ a po dvoch dňoch už ani nevieme, čo sme to sľubovali. Vyprosujeme vám, aby tento čas adventu nebol len časom chronos, čo letí s nami, ale aj kairos, požehnaným a milostivým časom.