Adventný veniec, hoci ho dnes mnohí vnímajú predovšetkým ako dekoračný prvok, je jedným z najkrajších a najvýznamnejších symbolov predvianočného obdobia. Za jeho tvarom, farbami a svetlom sa skrývajú prekvapivé súvislosti, dávne zvyky a malé tajomstvá, o ktorých väčšina z nás ani netuší.
Pôvod a história adventného venca
Korene adventného venca siahajú oveľa hlbšie, než by sa zdalo. Pôvodne sa predpokladá, že používanie zelených kruhov so svetlom vzniklo už v predkresťanských kultúrach severnej Európy. V zime svietili niektoré sviečky, ktoré predstavovali „oheň boha slnka“ s nádejou, že sa ich svetlo a teplo vráti. Adventný veniec má teda pôvod v európskej pohanskej tradícii.
S modernou podobou adventného venca však prišiel až v 19. storočí nemecký pastor a evanjelický teológ Johann Hinrich Wichern. Staral sa o sociálny domov pre chudobné deti v Hamburgu, ktoré sa ho neustále pýtali, kedy už konečne prídu Vianoce. Aby im čakanie uľahčil a spríjemnil, zavesil do spoločnej miestnosti veľké drevené koleso ozdobené vetvami a umiestnil naň sviece - veľké na adventné nedele a malé na bežné dni. Každý deň počas adventu zapálili jednu sviečku - symbol prichádzajúceho svetla Krista.
Tieto symboly sa stali veľmi vhodnými pre kresťanské vianočné tajomstvo, a preto ľahko prenikli do južných krajín. Neskôr sa počet sviec ustálil na štyroch, ktoré dnes predstavujú štyri adventné nedele.
Symbolika adventného venca
Advent je obdobie očakávania a príprav. Slovo Advent má latinský pôvod a znamená príchod. Je to čas, keď sa kresťania pripravujú na príchod Ježiša Krista. Adventný veniec je jedným z najkrajších symbolov tohto obdobia, ktorý v nás každý rok prebúdza radosť, očakávanie a pokoj. Poznávajme preto zmysel kresťanských symbolov, odhaľujme ho iným, ale hlavne žime to, čo nám naznačuje.
Kruh: Symbol večnosti a Božej lásky
Adventný veniec je vždy okrúhly, pretože kruh nemá začiatok ani koniec. Takto nám pripomína večnosť, z ktorej k nám prichádza Boží Syn, a večné spoločenstvo, do ktorého nás Ježiš pozýva. Kruh je tiež symbolom večnej Kristovej vlády nad svetom a večnej Božej lásky k nám, ktorá nás motivuje milovať tak ako on: nekonečne, bez konca. Rovnako predstavuje aj našu lásku k Bohu a blížnym, ktorá sa nikdy nesmie skončiť.
Zelené vetvičky: Znak života a nádeje
Liturgický adventný veniec má byť urobený zo zelených vetvičiek, tradične ihličia. Zelené ihličie aj v tej najtuhšej zime dáva nádej, že raz bude znova teplo. Takto je symbolom novej nádeje na novú budúcnosť, ktorú so sebou prináša Ježiš. Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť.
Sviečky: Svetlo, nádej a radosť
V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne každou adventnou nedeľou zapaľujú. Pripomínajú štyri svetové strany, na ktoré sa má šíriť radostná zvesť o Kristovi, tak ako nám ju podávajú aj štyri Sväté evanjeliá. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe. Každá nedeľa, keď zapálime ďalšiu sviecu, nám pripomína, že svetlo víťazí nad tmou.
Význam jednotlivých sviec:
- 1. sviečka (Nádej): Zapaľuje sa v prvú adventnú nedeľu a volá sa Nádej (Hope).
- 2. sviečka (Mier): Zapaľuje sa na druhú adventnú nedeľu a volá sa Mier (Peace).
- 3. sviečka (Radosť): Zapaľuje sa na tretiu adventnú nedeľu. Má byť ružová, lebo symbolizuje radosť z toho, že čas Pánovho príchodu je už veľmi blízko.
- 4. sviečka (Láska): Zapaľuje sa na štvrtú adventnú nedeľu.
Niekedy adventný veniec má ešte 5. bielu sviečku uprostred, ktorá sa zapaľuje na Štedrý deň alebo na Vianoce a symbolizuje Krista.
Farby sviec: Liturgické a moderné kombinácie
Podľa cirkevných zvyklostí by sviečky mali byť fialové alebo tmavomodré, pripomínajúce liturgickú farbu adventu. Typickou liturgickou farbou adventu je fialová farba, ktorá symbolizuje čas pokánia a prípravy na blížiace sa vianočné sviatky, čas nádeje a stíšenia v očakávaní. Tri fialové sviece vyjadrujú pokánie, rozjímanie a vnútorné stíšenie. Štvrtá sviečka, zapaľovaná ako tretia, by mala byť ružová, lebo symbolizuje radosť uprostred adventu - radosť z blížiaceho sa narodenia Krista.
Alternatívou sú len štyri fialové alebo výnimočne biele sviece. Niektoré krajiny používajú odlišné farebné kombinácie - napríklad modré sviece v protestantských tradíciách ako znak nádeje. Dnes si však ľudia vyberajú adventné vence skôr ako dekoračný prvok a sviečky majú rôzne farby (biele, fialové, červené, zelené, modré), aby ladili s vianočnou výzdobou domácnosti. Je však dôležité si uvedomiť, že farby nie sú nevyhnutne prísnym pravidlom.
Príbeh adventného venca | Animovaný sviatočný špeciál
Výzdoba adventného venca
Pôvodný liturgický adventný veniec by mal mať len skromné ozdoby a najčastejšie iba jednoduché fialové stuhy. To nám pripomína, že tento čas treba prežívať v príprave srdca i spoločného prostredia na príchod vzácneho hosťa, ktorým je Ježiš. Zriekanie sa zlého, príprava srdca ľútosťou a modlitbou a túžba po Ježišovej prítomnosti, to je to, čo nám naznačuje skromná fialová farba. Liturgia povoľuje decentne minimalistické zdobenie prírodnými materiálmi, ako sú šišky, škorica či bukvice. Platí však, že menej je viac.
Mnoho žien ho dnes ladí s priestorom v kuchyni či obývačke, dopĺňa ho množstvom drobných čačiek od mini vianočných gúľ až po soby, srnky a jelene. Avšak adventný veniec má upriamiť pozornosť na modlitbu a prípravu srdca, preto má byť jeho výzdoba veľmi jednoduchá. Dobrým tipom je postaviť si do stredu venca sochu Panny Márie.
Každý rok sa v našich domácnostiach objaví adventný veniec a pripomína, že Vianoce sú na dosah. Advent je obdobie očakávania a príprav. Kedysi bol spojený s pokojným rytmom domácnosti - upratovaním, pečením, zmierením a utužovaním vzťahov pred sviatkami. Aj dnes môže adventný veniec slúžiť ako malé pripomenutie, že december nemusí byť len o nákupoch a strese. Každá zapálená sviečka môže byť krátkou zastávkou na konci týždňa či okamihom, kedy sa rodina stretne pri stole, rozpráva sa a naladí sa na prichádzajúce sviatky.
Počas adventu máme kráčať v ústrety Kristovi, ktorý je Svetlom sveta. A azda najkrajším spôsobom prežitia adventu je častá účasť na sv. omši a Eucharistii. V týchto štyroch týždňoch sme pozvaní čakať na príchod Ježiša. Je to čas príprav a radostného čakania na Pána. V prvých dvoch adventných týždňoch nás liturgia pozýva sledovať a čakať na slávny príchod Spasiteľa. Konzumný spôsob života, obchod a systém tohto sveta trvá na zabudnutí na pravý význam Vianoc.
Pane Ježišu, osláviť Tvoje Vianoce znamená urobiť z môjho života, môjho domova miesto večnosti a spásy. Nech Tvoje svetlo svieti v každom srdci. Zapálením každej sviečky tohto adventného venca chceme zapáliť nádej, lásku, bratstvo a spásu, ktorá je veľkým darom, ktorý chceme dať všetkým, ktorých milujeme, prostredníctvom Ježiška, ktorý sa narodí v našej rodine.