Adventisti siedmeho dňa a Vianoce: Pohľad na sviatky a vierouku

Adventisti siedmeho dňa (ďalej len CASD) sú cirkvou, ktorá vďačí za svoj vznik apokalyptickým očakávaniam v 1. polovici 19. storočia v Amerike. Ich historický pôvod je v hnutí, ktoré sa od 30. rokov 19. storočia sústreďovalo okolo prostého baptistického farára Williama Millera. Denník N prináša sériu článkov a rozhovorov s názvom Rodiny mimo šablóny, ktoré predstavujú príbehy rodín, ktoré sa líšia od väčšiny svojím životným štýlom, prístupom k výchove detí, záujmami alebo živobytím.

Vznik a historický vývoj Cirkvi adventistov siedmeho dňa

Počiatky hnutia a millerizmus

William Miller (1782-1849) bol presvedčený, že pomocou Biblie možno predpovedať koniec sveta. Na základe logického systému Písma určil dátum druhého Kristovho príchodu (22.12. 1843, po úprave 22.6.1844). Keď sa Millerove proroctvá nenaplnili, jeho nasledovníci sa rozdelili do skupín, ktoré sa od seba líšili v učení. Tí, čo si zachovali vieru v dátum 22. októbra 1844, tvrdili, že Ježiš prišiel nie doslovne, ale „duchovne“, a preto boli známi ako „spiritualisti“. Iní tvrdili, že sa v ten deň skutočne niečo stalo, ale udalosť bola nesprávne vyložená.

Vysvetlením chybného výpočtu je tvrdenie, že nie výpočet a stanovenie dátumu bolo chybné, ale očakávanie s ním spojené. Toho dňa v skutočnosti začali posledné udalosti, ale ich dejiskom je zatiaľ „nebeská svätyňa“ (Hebr. 9,1) a Kristus-Sudca zahájil finálny akt svojej zmierovacej služby.

Úloha Ellen G. Whiteovej

Určujúcou postavou pri záchrane a konsolidácii hnutia bola Ellen G. Whiteová (1827-1915) a jej manžel James White (1821-1881), ktorých zásady v početných spisoch dodnes tvoria ideovú orientáciu adventistov siedmeho dňa. Ellen Whiteová sa pokúsila vysvetliť Millerov omyl pri vypočítavaní druhého Kristovho Príchodu. Podľa nej „oslobodená svätyňa“ (Dan 8,14) sa netýka očistenia zeme svetovým ohňom, ale očistenie nebeskej svätyne, ktorá musí byť očistená od ohavností znesvätenia soboty, lebo v tom je hriech kresťanstva, že nesvätí sobotu, ale nedeľu. Pre tento hriech prepadnú všetky cirkvi, aj evanjelická, Božiemu súdu.

Hoci to nie je oficiálny postoj cirkvi, jej spisy majú pre mnohých adventistov funkciu dodatkov k Biblii a jej autoritatívnych výkladov. Postavenie Whiteovej je v tejto kresťanskej cirkvi neporovnateľne silnejšie, než postavenie zakladateľa ktorejkoľvek inej denominácie.

Formálne založenie a rozšírenie

Roku 1863 bola táto cirkev formálne založená v americkom štáte Nebraska. Odtiaľ sa rozšírila najskôr v Amerike, od roku 1874 v Európe, neskôr v Austrálii a v ďalších častiach sveta. Organizačne je svetový adventizmus rozdelený do 10 divízií, z ktorých každá sa skladá z väčšieho počtu národných únií. Únie sú tvorené združeniami, do ktorých sa spájajú jednotlivé miestne obce. Najvyšším orgánom je generálna konferencia, ktorá sa schádza každých päť rokov.

Pôsobenie na Slovensku

Počiatky pôsobenia adventistov na Slovensku spadajú do 90. rokov 19. storočia, keď Slovensko patrilo ešte pod Uhorsko. Vtedy boli do češtiny preložené prvé traktáty E. Whiteovej. Po prvej svetovej vojne sa konštituuje československá únia adventistov siedmeho dňa (1919) a je založených viacero vzdelávacích stredísk (1925). Únia rástla najmä na severnej Morave, ale získala si bohatú členskú základňu aj na Slovensku. Počiatky adventizmu na Slovensku siahajú do roku 1903, keď boli pokrstení prví členovia. Výraznejšie sa rozšírila po 1. svetovej vojne. Prvé cirkevné zbory boli založené v Bratislave (1911), v Košiciach (1912) a v Banskej Štiavnici.

Vierouka a spiritualita adventistov siedmeho dňa

Fundamentálna teológia

Fundamentálna teológia a spiritualita adventistov je zameraná na skorý druhý príchod Krista a Boží súd. Spočíva na protestantských princípoch, ale nehlási sa však k žiadnej konfesii. Písmo je nielen duchovným posolstvom o Božej záchrannej milosti v Kristovi, ale aj súborom noriem, kódexom mravného konania a správania a zdravého spôsobu života. Adventisti neprechádzajú tak jednoducho cez Starý zákon s jeho konkrétnymi predpismi, vrátane diétnych obmedzení. Vedomie nastávajúceho konca dejín a príchodu súdu vedie k vážnosti života, k úpornej organizácii cirkevnej práce a hlavne k misijnému zápalu.

Vieroučné výroky

Vierouka adventistov siedmeho dňa je postavená na 27 vieroučných výrokoch, ktoré majú biblický základ:

• Božie slovo
• Božia Trojica
• Boh - Otec
• Boh - Syn
• Boh - Duch Svätý
• Stvorenie
• Prirodzenosť človeka
• Veľký spor
• Kristov život, smrť a vzkriesenie
• Skúsenosť spasenia
• Cirkev
• Cirkev ostatkov a jej poslanie
• Jednota Kristovho tela
• Krst
• Večera Pánova
• Duchovné dary a služby
• Dar proroctva
• Boží zákon
• Sobota
• Správcovstvo
• Kresťanské správanie
• Manželstvo a rodina
• Kristova služba v nebeskej svätyni
• Kristov druhý príchod
• Tisícročie a koniec hriechu
• Smrť a vzkriesenie
• Nová zem

Pochopenie univerzálnej cirkvi a ostatku

Adventisti siedmeho dňa veria, že univerzálnu cirkev tvoria všetci, čo skutočne veria v Krista, ale v posledných dňoch, v čase všeobecného odpadnutia, cirkev ostatkov je povolaná zachovávať Božie prikázania a vieru v Ježiša. Tieto ostatky oznamujú príchod hodiny súdu, zvestujú spasenie prostredníctvom Ježiša Krista a hlásajú blízkosť jeho druhého adventu. Súčasne s tým prebieha v nebi súd a na zemi jeho výsledkom je pokánie a náprava.

Historický pohľad na odpadnutie

Pohľadom do minulosti podľa adventistov zistíme, že kresťanov začal prenasledovať najprv pohanský Rím, potom po odpadnutí pokračovalo v prenasledovaní samo kresťanstvo. Tento odpadlícky systém bol predpovedaný Kristom a apoštolmi Jánom a Pavlom a vznikol na základe vzostupu „človeka hriechu“. Dozvedáme sa, že odpadnutie kresťanskej cirkvi sa ešte viac prehĺbilo pod vedením pápežstva. Táto téza vychádza z tvrdenia Martina Luthera počas reformácie. Kompromisy cirkvi s pohanstvom mali za následok povstanie „človeka hriechu“ - rozsiahly systém falošného náboženstva, zmes pravdy a bludu. Rímska Cirkev sa stala cirkvou trpiacou. Pomocou svetského vladára sa snažila v minulosti vnútiť veriacim svoje dogmy a dekréty. Až počas napoleonovských bojov dostala katolícka cirkev smrteľnú ranu, čo znamenalo zajatie pápeža a jeho avignonský exil.

Rozdiely vo vierouke s katolicizmom

Adventisti majú odlišné pohľady na vieroučné problémy, ktoré ich odlišujú od katolíkov:

1. Hlavou pozemskej cirkvi je Kristov nástupca.
2. Neomylnosť cirkvi a jej hlavy.
3. Zatienenie Kristovej prostredníckej služby, kedy namiesto spoľahnutia sa na Kristovo odpustenie a večnú spásu veriaci upierali svoju vieru na pápeža.
4. Záslužnícka povaha dobrých skutkov.
5. Učenie o pokání a odpustkoch.
6. Poslednou autoritou je cirkev. Obyčajní veriaci nemali nijaké právo vykladať pravdy, ktoré Boh zjavil v Písme.

Charakteristika ostatku

Ostatky sú skupina veriacich, ktorým záležalo na čistote apoštolskej cirkvi. Sú tí, ktorí zostali (Zj 12, 17), malá skupina Božieho ľudu, ktorá napriek všetkým pohromám, vojnám a odpadnutiam zostáva na Božej strane. Znakmi ostatku je to, že verní sú tí, čo zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

• Viera Ježišova: Boží ľud charakterizuje viera, akú mal Ježiš.
• Božie prikázania: Pravá viera v Ježiša zaväzuje ostatky nasledovať Kristov príklad. Ich skutky musia zodpovedať vyznaniu, inak ich jedinečnosť stráca zmysel.
• Ježišovo svedectvo: Cirkev, ktorú usmerňuje dar ducha, sa stáva prorockým ľudom, veriaci majú chápať proroctvo a oznamovať ho.

Posolstvo troch anjelov

Adventisti žijú intenzívnym vedomím poslania obce posledného času. Sú presvedčení, že obdržali úlohu zriadiť trojakú „anjelskú zvesť“ podľa Zjavenia Jána:

1. Posolstvo prvého anjela: Prvý anjel symbolizuje Božie ostatky, ktoré zvestujú svetu večné evanjelium. Toto posolstvo vyzýva svet k pokániu.
2. Posolstvo druhého anjela: Druhý anjel symbolizuje univerzálnu povahu babylonského odpadnutia (pozn. Babylon = svet satana) a jeho donucovacej moci. Čím bližšie bude koniec, tým väčší bude význam tohto posolstva.
3. Posolstvo tretieho anjela: Oznamuje najslávnejšie a najzávažnejšie varovanie v Písme. Zvestuje, že tí, čo sa v konečnej kríze sveta podriaďujú ľudskej autorite, budú radšej uctievať šelmu a jej obraz než Boha.

Princíp „Sola Gratia“ a starozákonné predpisy

Napriek svojmu dôrazu na trvalú platnosť niektorých starozákonných predpisov (zákaz konzumácie bravčového mäsa ako u Židov, zvlášť prísne je dodržiavané Desatoro), odmietajú adventisti záslužnú myšlienku a zbožnosť so všetkou rozhodnosťou reformačného „sola gratia“. Dodržiavanie zákonov a predpisov je skôr prejavom konformity s večným radom stvorenia, ktorý umožňuje šťastný a zdravý život v harmónii s prírodou.

Praktiky a životný štýl

Bohoslužby a sviatosti

Bohoslužobné zhromaždenia majú prosté formy. Stredobodom bohoslužobného zhromaždenia v sobotu je homília (kázanie) na základe Písma. Bohoslužby sú spojené so štúdiom Písma, ktoré sa tiež koná v sobotu, často v malých skupinách (podľa veku). Krst sa koná na základe osobného vyznania, krstenie novorodencov je odmietané. Večera Pánova sa koná spravidla štyrikrát za rok. Pred ňou je prísne predpísané umývanie nôh.

Misijná činnosť a charita

Misijné znaky adventistov siedmeho dňa mali vždy trojakú zložku - zvestovanie evanjelia neveriacim, starostlivosť o vzdelanie a starostlivosť o zdravie. Preto vždy zároveň s budovaním cirkvi vznikali inštitúcie výchovné (školy, univerzity) a ústavy zdravotnej a charitatívnej starostlivosti (nemocnice, sanatóriá, starobince a pod.). Táto kombinácia, ktorá má pôvod v spisoch E. Whiteovej, získava adventistom početných stúpencov. Obdobie posledného mesiaca roka je ladené silne charitatívne. Mnohí ľudia aj spomedzi nich chcú pomôcť potrebným. Obdarovávať môžeme počas celého roka, nielen teraz vo vianočnom období. Úsmev, pekné slovo, pozornosť, drobnosť ... je mnoho spôsobov ako prejaviť svoj vzťah k druhému kedykoľvek.

Svätenie soboty

Adventistov od ostatných kresťanských cirkví odlišuje deň svätenia. Tým nie je nedeľa, ale sobota (od toho aj ľudový názov sobotisti). Badinský vysvetľuje, že vychádzajú z Biblie, podľa ktorej je siedmym dňom práve sobota. V Biblii o svätení nedele nenájdete jediný riadok. Stará zmluva pozná Bohom určený deň k bohoslužbe, ktorým je jednoznačne siedmy deň týždňa - Sabbath. Pre adventistov je sobota biblickým dňom odpočinku a bohoslužby. V piatok sa veriaci pripravujú na Sabbat - upratujú domácnosť a pripravujú jedlo. Večer sa často konajú bohoslužby. Hlavná sobotná bohoslužba začína štúdiom Biblie v rámci tzv. sobotnej školy.

Životný štýl a pravidlá

V základných vieroučných výrokoch adventistov možno nájsť pasáž o tom, že ich odev má byť jednoduchý, skromný a čistý. O svoje telo sa majú starať uvážlivo ako o chrám Ducha svätého. Okrem pohybu a odpočinku treba telu poskytnúť „tú najzdravšiu stravu, akú len môžeme pripraviť, a zdržiavať sa tých pokrmov, ktoré Písmo označuje za nečisté. Keďže alkoholické nápoje, tabak a rôzne omamné prostriedky škodia nášmu telu, nemáme ich užívať.“ Karol Badinský priznal, že to znamená tvrdú abstinenciu - žiadne drogy, alkohol ani fajčenie. Ako jedlo sa odporúča ovocie, zelenina, obilniny a orechy, z mäsa hydina, hovädzina, jahňacina, v žiadnom prípade nie bravčové, mäso zo zajaca či koňa. Adventisti výrazne prispeli k rozšíreniu cereálií a rastlinných alternatív mäsa (napr. produkty Kellogg). Manželstvo vnímajú ako celoživotný zväzok muža a ženy podľa biblického vzoru. Odmietajú homosexuálne manželstvá a aktívny homosexuálny život, ale členovia, ktorí ho nepraktizujú, môžu byť prijatí do spoločenstva. Zdôrazňuje jednoduchosť a skromnosť, odmieta šperky, tetovanie, piercing či provokatívne oblečenie. Deti sa zapájajú do tzv. „Adventurer Club“ (4-9 rokov), ktorý rozvíja kresťanský charakter a zručnosti. Starší vstupujú do „Pathfinders“ (skautingovo orientovaná organizácia), kde sa učia vodcovstvu, službe a praktickým zručnostiam.

Adventisti siedmeho dňa a Vianoce

Pohľad na kresťanské sviatky

Mnohí adventisti siedmeho dňa sa rozhodnú neoslavovať Vianoce tradičným spôsobom z dôvodu ich pohanského pôvodu a absencie biblického základu pre oslavu narodenia Krista v daný deň. Kresťanské sviatky Vianoce a Veľká noc pripomínajú viac pohanstvo než Krista. Vianoce sú pohanské sviatky. Dátumom, ale ani náplňou nemajú nič spoločné s narodením Krista. Veľká noc je pohanský sviatok plodnosti. Zďaleka nie sú nariadením Biblie a dátumom a náplňou sú sviatkom plodnosti. Nedeľa je deň slnka. Biblická sobota nemôže byť nahradená pohanskou nedeľou! Časovo, ale i náplňou sú jasným prestupovaním nie len 4. prikázania, ale aj 2.

Radka Ansems, ktorá vyrastala v rodine adventistov siedmeho dňa, spomína: „Nemávali sme v detstve vianočný stromček, lebo to je pohanský zvyk. Ja už nepatrím do žiadnej cirkvi, nepraktizujem žiadny z týchto zvykov.“

Dôvody odmietania tradičných Vianoc

Pôvod Vianoc

Keby sme sa opýtali dnešných kresťanov na Vianoce, dostali by sme odpoveď, že je to sviatok narodenia Krista. Jediný problém je len v tom, že Biblia neuvádza mesiac a deň narodenia Krista. Biblia spomína len to, že sa toho času konalo sčítanie ľudu za cisára Augusta. V rímskych archívoch existuje záznam o tom, že sčítanie ľudu za cisára Augusta sa konalo od apríla do septembra. Vtedy nemali počítače, rýchle dopravné prostriedky ako dnes, preto evidencia obyvateľstva bola veľmi náročná. Ľudia cestovali na miesto, kde sa narodili peši, na koni, atď. Cesta im trvala dlho. Museli nocovať vonku a z toho dôvodu nemohli sčítanie ľudu uskutočniť v zimnom období. Ježiš sa narodil v tých dňoch, keď bolo sčítanie ľudu. Teda v letnom, alebo v jesennom období. Ďalšia zaujímavosť je, že pastieri boli v noci vonku na lúke pri stáde, keď sa Ježiš narodil. V Izraeli sú pastieri vonku na lúke s ovcami len do polovice novembra. Ježiš sa nemohol narodiť v decembri.

Dátum 24. december bol veľký sviatok v rímskej ríši, kde sa zrodilo a rozširovalo kresťanstvo. V pohanskej kultúre bol v tento deň sviatok. Považovali ho za deň narodenia boha slnka. Rimania uctievali slnko ako boha. Boli veľmi dobrí pozorovatelia oblohy. Keďže zimný slnovrat sa uskutočňuje 24. decembra a od toho dňa sa začnú predlžovať dni, verili tomu, že je to tým, že slnko sa znovu narodilo. Tento deň svätili ako narodeniny boha slnka. Kresťania boli prenasledovaní Židmi i Rimanmi. Keď nastúpil na trón Konštantín Veľký, zakázal prenasledovať kresťanov. Vydal nariadenie, v ktorom kresťanstvo uznáva za štátne náboženstvo. Vyžadoval od Rimanov, aby sa všetci stali kresťanmi. Mnohí Rimania prijali kresťanstvo. Tisíce prichádzali do cirkvi. Cirkev dostala slobodu, uznanie a štát sa jej ospravedlnil za krutosť v minulosti. Vyzeralo to ako výhra, ale v skutočnosti to bola prehra. Do cirkvi prichádzali neobrátení ľudia. Stali sa kresťanmi, ale neprestali byť pohanmi. Do cirkvi prinášali svoje zvyky, vieru, myslenie, sviatky, atď. Bolo viac kresťanov, ale nebolo menej pohanov. Do cirkvi prinášali svoje sviatky. 24.12. bol pre nich veľký sviatok. V cirkvi ho chceli svätiť tiež. Pôvodní kresťania boli vystavení pokušeniu nájsť dátum narodenia Krista, aby dokázali, že aj ich Boh, Kristus má svoje narodeniny. V Biblii dátum nenašli. Našli však riešenie na problém. Ak my nevieme, kedy sa náš Boh - Kristus narodil, tak budeme jeho narodeniny svätiť spolu s pohanmi. 24. december bol najprv štátny sviatok, až potom sa stal kresťanským sviatkom. Keby Boh chcel, aby sme svätili narodeniny Krista, bol by tento dátum uvedený v Písme. Keďže dátum nie je dôležitý, pisatelia Písma to nepovažovali za dôležité uviesť.

Alternatívny prístup

Namiesto tradičných Vianoc sa adventisti zameriavajú na duchovné hodnoty, charitu a pomoc blížnym. Pre adventistov je dôležitejšie zamerať sa na Kristov život, učenie a očakávanie jeho druhého príchodu, než na oslavu konkrétneho dňa. Mnohí radšej venujú čas modlitbám, štúdiu Biblie a pomoci tým, ktorí to potrebujú.

Vianoce sú príbehom, ktorý túži osloviť každého človeka.

tags: #adventisti #siedmeho #dna #vianoce