Vianoce, čas rodinných stretnutí a hlbokých zamyslení, sú často námetom pre umelecké diela i súčasné príbehy. V slovenskom kontexte si tento sviatok získal nezabudnuteľné spracovanie vo filmovej adaptácii poviedky L. Nádašiho-Jégého a je rovnako inšpiráciou pre mnohé rodiny, vrátane verejne známych osobností.
Vianoce Adama Boronču: Slovenský Televízny Film
O filmovej adaptácii a predlohe
Vianoce Adama Boronču je slovenský televízny film natočený na motívy rovnomennej poviedky L. Nádašiho-Jégého. Bola to určite lepšia voľba ako repríza stále opakovaných vianočných klasických rozprávok. Príbeh o vine, treste a náprave hriechov starého človeka nie je obyčajným vianočným príbehom. Má to možno smutnejší tón, ako by sa žiadalo, rozprávkou by som to nenazval, ale koniec dobrý všetko dobré. Pre mnohých ľudí, ktorí od Jégého poznali iba rovnomennú ulicu v Bratislave, bol tento televízny film príjemným prekvapením, keďže má pomerne vysoké hodnotenie a z väčšej časti si ho aj zaslúži. Asi iba vinou samotnej predlohy sa do filmu dostala jeho záverečná snová a moralizujúca pasáž, ktorá hodnotenie dovtedy vynikajúceho filmu s autentickou atmosférou zrazila o jednu hviezdičku nižšie.
Július Pántik v hlavnej úlohe
V hlavnej úlohe sa predstavil Július Pántik, ktorý stvárnil postavu starého horala zo Zázrivej v predvečer Štedrého večera. Veľmi príjemné Pántikovo herectvo a dokonale podmanivý hlas pripútali divákov k filmu napriek počiatočným pochybnostiam. Július Pántik ako Adam je hrdý horal, ktorý odmieta spoveď a nepodľahne ani volaniu pálenky. Je odhodlaný obetovať pre rodinu to najcennejšie. Dobre hrajúci Pántik je v zábere takmer neustále a v úlohe dobrosrdečného Adama Boronču by sa pre svojich vnukov a rodinu rozkrájal. Jeho výkon je podľa mnohých najlepší, aký predviedol vo filmoch, kde si mal tú česť zahrať. Za jeho výkon často diváci zvyšovali hodnotenie. Keď sa skĺbi krásna knižná predloha s vrcholným hereckým umením majstra Pántika, pridá sa rázovitá prírodná scenéria a všetko sa obalí dobrou réžiou, vznikne takýto slovenský filmový skvost. Všade, kde sa tento velikán filmového umenia objavil, ide o hlboký prejav jeho majstrovstva a hlbokých myšlienok. Pántik sa do role starého otca hodí geniálne. Tento film vystihuje niekdajšie slovenské vidiecke prostredie metódou poetického realizmu s výborným Pántikom v hlavnej roli.
Príbeh, atmosféra a sociálny rozmer
Filmový príbeh starého horala zo Zázrivej sa odohráva v predvečer Štedrého večera. Skutočný dom Adama Boronču je možné vidieť vo filme Želary (2003). Smutná sonda do života chudoby na lazoch, ktorých reprezentantom je Adam Borončo a jeho rodina, ukazuje ťažkú realitu. Deň pred Štedrým dňom nemá čo do úst, nieto čo položiť na štedrovečerný stôl. Jeho syn sa nevrátil z Ameriky, a tak sa rozhodne založiť u krčmára Weissa hodinky, ktoré kedysi získal od grófky za záchranu manžela. Produkcia je dobrá a okrem scén v nebi vôbec nevidieť jej televíznu úroveň. Herci svoje úlohy zvládajú výborne a dokonca používajú archaické nárečové slová, hoci to môže byť vplyv pôvodnej knihy. Skvelých prvých cca 70 - 80% filmu je ponurých, temných, smutných a psychologických. K tomu krásna výprava zasnežených starých slovenských lazov a skvelý kasting. Sociálny rozmer je tu opísaný ľahšou formou, zbytočne netlačí na dramatizáciu, pričom ponúka tú typickú Jégého "snovosť". Dnes mnohých divákov oveľa viac oslovuje smutnejšia, ale atmosférická časť ťažko skúšanej rodinky v predštedrovečerný deň. Možno až priveľmi štúdiovo pôsobí záver, kde je Adam s jednou nohou na rozhraní neba a pekla, ale príbeh je každopádne silný. Kvalitné spracovanie Jégého predlohy opisuje ťažký život horalov s vynikajúcim Pántikom.
Vianočné Oblátky
Úryvky z filmu: Dialógy a myšlienky
Pozrime sa na niektoré úryvky z filmu, ktoré dokresľujú atmosféru a charakter postáv a snovú pasáž, v ktorej sa Adam snaží ospravedlniť svoje činy na nebeskom súde:
O živote horala a jeho mieste: „na vysoké vrchy a nižšie kopce rozsypané okolo neho v širokánskom kruhu. roztratených chalúp. Rozsutca, i pozdávalo sa ich majiteľom prepáleným ohňom života, že vidia odtiaľ celý svet. svet, v ktorom žili a ktorý ich zaujímal, ten videli iste. chalupa, i nechcelo sa starčekovi opustiť milé svetlo za jej temno. vianočnými sviatkami a nebolo viac nijakej roboty. riadila dobytok už teraz, aby mala pokojný večer. slobodný, veľký pán! Veď, ktože mu rozkáže? pánombohom. A s tým iste ľahšie vyjde, ako s ľuďmi!“
Adamova odolnosť voči strachu zo smrti a biedy: „ľahko poraziť. Adamko mu vyškeril všetky biele zuby - ani jeden mu nechýbal - a zasmial sa. - A čože ma vy strašíte smrťou? Hádam sa jej bojím? nechám z nej vďačne aj iným. hlavou. Ako každý, natrel sa i on dosť biedy. Ale čo s tým? Dajsamibože! Len by inej starosti nebolo bývalo! nebolo ich za čo ratovať! Nuž, ale iní i ratovali a nič nevyratovali. vzal. Tomu veru nikto nerozkáže!“
Cesta za vianočnými nákupmi a pokušenie: Deti žiadajú: „Ňaňka, pôjdem i ja s vami, poďte len! - žobronil Adamko. - A to ti naozaj tak tá duša piští za tými sviečkami? - Ukrutečne, ňaníčko môj sladký. Chlapci poskakovali okolo neho a skladali ruky modlikajúc.“ Adam sa vydáva na cestu, kde ho postretne pokušenie: „keď bol s nákupom hotový, zašiel si i vypiť kvapku na potúženie. kvapku zniesol. I vypil si ešte jednu. Okrem toho si dal naliať i do fľaštičky pol litríka. Keďže už začalo poriadne mrkať, neodkladal ďalej, ale sa pobral domov.“
Adamova cesta do „prednebia“ a stretnutie s trpiacimi dušami: „Kdeže som sa ja to dostal? Kdeže to ja idem? tuná! zmizli, ostala len tráva a tá sa stále menšila, až celkom zmizla. stratila pod nohami. mihotajúce sa svetlo. drobnými svetielkami, ani keby boli doň popichané drobné sviečky. iskry pred očami: myslel si, že to musia byť svätojánske mušky.“ Neskôr sa stretáva s dušou, ktorá narieka: „Čo je to tu za zem, o akej som nikdy neslýchal, kde by ľudia svetlá siali? Duša je zosobnená myšlienka. zdá sa ti, že si sa ani neobrátil. tohto kraja až po druhý. zemi. Tu nariekajú nad svojimi hriechmi, ktoré za života spáchali.“
Nebeský súd a obhajoba jeho skutkov: Pred svätým Petrom: „Ich milosť, pán svätý Peter, prosím ponížene, keby ráčili i mňa odbaviť. prekážky, ak by ma neznali, ja som Adam Borončo z Kozinskej.“ Svätý Peter zisťuje jeho „hriechy“: „Adamko, a prečo si ukradol tú ovcu? Chcel si sa azda opiť? - No, to už nie, ich milosť, pán svätý Peter. Povedal, že ak tej medicíny nedostane, iste umrie. ukrutne ľúto. A pre zlatku! veru ukradol tomu Brveníkovi tú ovcu. Ale ma akosi prv zavreli pre ňu. I sedel ja pre to ovčisko celé dva týždne!“ A Adam dodáva: „neľutoval! bolo starému Brveníkovi, jedna ovca? nebol nabaďúril.“ A s drevom: „svoje polia, musel ako vedel zadovážiť i druhého koňa.“ Na záver čelí nebeskému súdu a preukáže, že všetky jeho hriechy voči vrchnosti či už svetskej alebo náboženskej, boli vždy vedené dobrým úmyslom pomôcť blížnemu.
Súčasné Vianočné Kúzlo a Rodinné Tradície
Vianočný stromček u Bardyovcov a detské reakcie
Dňa 30. novembra 2025 sa manželia Adam a Bibiána Bardyovci podelili s fanúšikmi o záber ich vianočného stromčeka, čím aj u nich „zvianočnievalo“. Markizácka hviezda Adam a jeho krásna manželka sú už takmer rok trojnásobnými rodičmi. Modelka Bibiána v posledný deň minulého roka priviedla na svet dvojičky Leona a Evana. Malí junáci spolu so starším bračekom Alanom (4) tak zažívajú svoje prvé Vianoce so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane vianočného stromčeka, ktorý už u Bardyovcov rozvoniava. Adam a Bibiána siahli po živom stromčeku a na rozdiel od iných známych tvárí zvolili minimalistickú výzdobu so slamenými prvkami a pestrofarebnými svetielkami. Viac ako samotný stromček však mnohých fanúšikov zaujalo čosi iné - dvaja takmer roční drobci v jeho tesnej blízkosti. „To fakt dokážu takto dvojičky len pozorovať stromček?? Ja neviem, kde ho skryjem pred našimi v rovnakom veku,“ napísala istá Ľudka a dočkala sa aj odpovede. Bibiána prezradila, že: „stromček máme druhý deň, zatiaľ si ho viac menej nevšímajú. Ozdoby sú slamené, stromček sme priviazali.“ Trojnásobná mamička sa rozhodla reagovať aj na iný komentár fanúšika, ktorý si všimol umiestnenie stromčeka: „Pri radiátore, živý, do 24.12. budú iba konáre,“ napísal s vyrehotaným smajlíkom.
Vianočné kúzlo očami detí a rozvoj kreativity
Podľa novej štúdie, ak máte doma šesťročné dieťa, čaká vás výnimočne kúzelné obdobie. Práve v tomto veku totiž deti prežívajú Vianoce najintenzívnejšie. Vyplýva to z prieskumu medzi dvetisíc dospelými, podľa ktorého vianočné kúzlo kulminuje okolo šiesteho roku života. Rodičia v tejto fáze vnímajú detskú predstavivosť ako najživšiu. Ide o obdobie, keď deti začínajú s ľahkosťou vymýšľať príbehy, postavy a svety, vďaka čomu sú Vianoce ešte kúzelnejšie. Nákaza vianočným nadšením je pritom veľmi silná, osemdesiatsedem percent rodičov priznalo, že vďaka emóciám svojich detí sa sami cítia sviatočnejšie naladení. Za najkrajšie vianočné momenty považujú rodičia rozbaľovanie darčekov, spievanie kolied a pomoc deťom pri balení darčekov. Viac ako polovica rodičov priznala, že sa pri vianočných zážitkoch svojich detí rozplakala. Sedem z desiatich uviedlo, že detská predstavivosť v nich znovu prebúdza vlastný zmysel pre kúzlo Vianoc. Až štyridsaťdva percent rodičov kvôli tomu vytvára nové rodinné tradície. Takmer štyria z piatich potom chcú svojim deťom odovzdávať rovnaké sviatočné zážitky, aké mali oni sami v detstve. Výskum si objednala spoločnosť Samsung, ktorá práve uviedla svoju novú vianočnú reklamu zameranú na detskú predstavivosť. „Tohtoročná vianočná kampaň je oslavou radosti, ktorú neobmedzená predstavivosť môže priniesť do našich životov,“ uviedla Annika Bizon, viceprezidentka pre produkt a marketing divízie mobilných zariadení.
Spoločnosť Samsung tiež pripomenula skorší výskum vedcov z Univerzity v Tolede, podľa ktorých sa deti hrajú kvalitnejšie, keď majú menej hračiek. Vďaka tomu sa sústredia na jednu vec dlhšiu dobu a hrajú sa tvorivejšie. Vedci uzavreli, že menej hračiek podporuje vývoj a zdravú hru a zlepšuje kreativitu, predstavivosť a rozvoj zručností.
