Východné Slovensko je región bohatý na osobité tradície, zvyky a predovšetkým živé nárečie, ktoré dodáva miestnej kultúre nezameniteľný charakter. Jednou z najvýznamnejších udalostí v živote človeka je svadba, ktorá je na východe sprevádzaná špecifickými rituálmi, piesňami a, samozrejme, jazykovými prejavmi. Pochopenie „východniarskej“ svadby si často vyžaduje aj znalosť lokálnych výrazov a zvyklostí, ktoré sa odrážajú nielen v každodennom živote, ale aj v súčasnej slovenskej kinematografii.
Slovník východoslovenského nárečia: Kľúč k porozumeniu svadobných tradícií
Východoslovenské nárečie je plné jedinečných slov, ktoré popisujú nielen predmety a činnosti, ale aj spoločenské udalosti a funkcie. Pri svadbe po východniarsky sa stretávame s mnohými výrazmi, ktoré sú pre tento región príznačné.
Svadobné role a rituály
- Mlada alebo mladucha je výraz pre mladú nevestu, zatiaľ čo mladi označuje mladoženícha.
- Nevesta je už vydatá žena.
- Parobok je mládenec, ktorý sa mohol stať aj družbom. Proces vizvoľovaňa alebo dzvihaňa parobka znamenal uvádzanie chlapca do mládeneckého stavu.
- Ohľášky predstavovali verejné vyhlásenie snúbeneckého páru v kostole pred svadbou o úmysle vstúpiť do stavu manželského, čo malo predchádzať neplatným zväzkom podľa cirkevného práva.
- Pitanki sú pytačky, teda žiadosť o ruku.
- Pokrejtka je miniatúrna kytička alebo pierko, ktoré si každá družička pripína svojmu družbovi na chlopňu saka.
- Svatka bola dôležitou svadobnou funkciou pre ženy, ktoré čepili nevestu pred takzvaným „redovým“ tancom.
- Veňec (parta) symbolizoval zelený vienok mladej nevesty.
- Veśeľe je jednoducho svadba.
- Vivodki v minulosti označovali pri svadobnom obrade zasvätenie nevesty kňazom a modlitbami za plodnosť. Neveste sa pri tomto akte dávala na hlavu šatka alebo sa zakryla jej tvár závojom. Z tohto aktu sa v posledných desaťročiach upustilo.
- Pridančaňi bola svadobná družina z nevestinej strany, ktorá prišla na hostinu do ženíchovho domu na „pridani“.
Kultúrne a domáce súvislosti
Okrem svadobných špecifík nárečie odzrkadľuje aj širší kontext života na dedine:
- Ambrela znamená dáždnik.
- Bačka je sud na nakladanie kapusty.
- Bandurki sú zemiaky.
- Bizovňe znamená určite, isto.
- Bobaľki sú opekance, typické východoslovenské štedrovečerné jedlo pripravované s makom.
- Darunok je dar.
- Frištik sú raňajky.
- Hudaci sú muzikanti, neodmysliteľná súčasť každej oslavy.
- Chasen alebo mac chasen znamená úžitok, mať úžitok; chasnovac je používať.
- Chiža je dom alebo izba.
- Chustka je šatka.
- Kabat je vrchná ženská sukňa.
- Kalap je mužský klobúk na hlavu.
- Kasna bola drevená lada s tromi alebo štyrmi veľkými šuflíkmi na šatstvo.
- Koňťa bol tradičný účes vydatej ženy, pri ktorom boli vlasy hladko sčesané dozadu, v tyle zviazané šnúrkou a rozdelené na dva pramene.
- Kriscini sú krstiny.
- Lamanik bola hostina, ktorou sa završili priadky.
- Laška je lyžica.
- Maľeje sú lokše pripravené z kukuričnej múky.
- Okerľik je stolček na sedenie.
- Oštije sú štedrovečerné oblátky jedné s medom.
- Pantľiki sú farebné stužky.
- Priplanki je druh pečeného jedla zo zemiakového chlebového cesta tvaru lokše.
- Studzeňina je huspenina.
- Šafeľ alebo šafľik je drevená nádoba na vodu.
- Šmaty je odev vo všeobecnosti.
- Śveto je sviatočný deň, sviatok.
- Valal je dedina a valalska baba je pôrodná baba alebo babica.
Film "Kavej": Moderná sága z východného Slovenska
Bohatstvo východoslovenskej kultúry a nárečia inšpirovalo aj tvorcov celovečerného filmu "Kavej", ktorý nadväzuje na úspešný rovnomenný internetový seriál. Táto pôvodná slovenská komédia režiséra Lukáša Zednikoviča, ktorá sa o priazeň divákov uchádzala v kinách, ponúka zábavné a často bizarné situácie, ktoré poukazujú na nezmyselnosť predsudkov, skutočnú hodnotu priateľstva a rozbíjajú stereotypy o východniaroch.
Zápletka a posolstvo filmu
Hlavné hrdinky, východniarky Klára a Veronika (stvárnené Annou Jakab-Rakovskou a Janou Kovalčikovou), sa vracajú domov kvôli rodinným a priateľským stretnutiam. Zatiaľ čo jedna cestuje na pohreb starej mamy, druhá sa zúčastňuje na svadbách troch kamarátok. Klára je vydatá so Štancim a majú spolu rodinu, Veronika hľadá toho pravého. Keďže ide o komédiu, ktorá čerpá z „východniarskeho“ humoru, nie je pritom núdza o zábavu.
Scenáristka Michaela Zakuťanská opisuje vznik nápadu na celovečerný film: „Pôvodne bol seriál zameraný na príhody Kláry a Veroniky, ktoré z východu prišli na skusy do Bratislavy. Boli to skeče, ktoré na seba nemuseli nijako nadväzovať, spájali ich len hlavné hrdinky a téma.“ Tehotenstvo Aničky Rakovskej však prinútilo tvorcov vytvoriť aj príbehovú linku, čím sa seriál zapĺňal ďalšími postavami a dostal širší priestor. Vo filme sa rozohráva aj príbeh Kláriných rodičov.
Autenticita a humor
Film sa snaží byť autentický. Režisér Lukáš Zednikovič, pre ktorého je „Kavej“ filmovým debutom, zdôrazňuje: „Nemám rád, keď herci vo filme prehrávajú, pretože aj to, čo je v skeči často funkčné, film neznesie.“ Tvorcovia sa od začiatku snažili oproti seriálu „scivilnieť“ v prejave, aby situácie ako pohreb a svadby nevyzneli ako paródie.
Podľa Zakuťanskej „východniari majú veľmi radi slovný humor. Ideálna bežná konverzácia, najmä na dedine, by mala byť humorne ladená. Tí, ktorí vedia pobaviť pri platení v potravinách, na ulici či v krčme sú vo všeobecnosti obľúbení. Východniari radi glosujú, tiež majú radi bujarú zábavu, hlasný smiech, istú mieru bizarnosti, nadprirodzenosti, nonsensu a prekročenia hraníc konvencie, ktoré zároveň musí byť konvenčné.“
Obsadenie a jazyk
Okrem Anny Jakab-Rakovskej a Jany Kovalčikovej vo filme účinkujú aj Eva Pavlíková, Dominika Kavaschová, Dana Droppová, Lýdia Ondrušová, Lenka Barilíková Spišáková, Pavol Šimun, Tomáš Turek, Branislav Matuščin, Domi Haly a známy ľudový rozprávač Ander z Košíc. Postavy hovoria východniarsky aj slovensky. Zakuťanská pri písaní scenára pracovala s dialektom špecifickým spôsobom: „Vrstvím ho. Staršie postavy hovoria východniarsky viac, mladšie miešajú výrazy z nárečia so slovenčinou, často pracujem s melódiou a vetnou skladbou, aby aj slovenská veta znela východniarsky.“
Filmové lokácie a odkaz
Producent filmu Daniel Dangl zo spoločnosti NOEMO uvádza, že film „chceme vsadiť na tradíciu, ktorú divák pozná z úspešných diel, ako je Uhrov film Pásla kone na betóne, a priniesť obecenstvu modernú ságu z východného Slovenska“. S Uhrovým filmom má „Kavej“ spoločné Fintice, obec, kde sa oba filmy nakrúcali. Okrem toho sa „Kavej“ natáčal aj v Petrovanoch a hlavne v Prešove, kde sa odohráva veľká časť svadobnej časti príbehu. Pohrebná časť sa zas odohráva v Kysaku, no nakrúcalo sa aj na Záhorí v Lozorne.
Tvorcovia veria, že sa im „vydarila nielen výborná komédia, ale aj film s presahom, aký tu na Slovensku chýbal.“
tags: #a #bude #svadba #po #vychodniarsky