Obec Malý Šariš, nachádzajúca sa v malebnej Šarišskej vrchovine v doline Šarišského potoka, má bohatú a dlhú históriu. Jej počiatky siahajú až do obdobia neskorej doby kamennej a začiatku doby bronzovej, čo potvrdzujú archeologické nálezy.
Najstaršie osídlenie a prvá písomná zmienka
Územie obce Malý Šariš bolo osídlené už v dávnych dobách. Svedčia o tom nálezy mohýl východoslovenskej mohylovej kultúry. Ľudia tejto kultúry, ktorí sa zaoberali pastierstvom, pravdepodobne nemali stále sídla. Malý Šariš patrí k najstarším slovansko-slovenským dedinám, pričom obec existovala už pred 11. storočím. V tom čase viedla cez toto územie dôležitá krajinská cesta spájajúca hrad Šariš s obcou Svinia a smerujúca ďalej na Spiš.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1248. V tomto období tri štvrtiny desiatku od tunajších poddaných plynuli jágerskému biskupovi a zvyšná štvrtina patrila miestnemu farárovi. Kráľ Belo IV. v roku 1248 daroval biskupovi za jeho časť desiatku pozemkové majetky, čo potvrdil aj vlastnou listinou. Táto listina poskytuje prvú správu o Malom Šariši, pričom ho opisuje ako rozvinutú dedinu s roľníckym obyvateľstvom. Z toho vyplýva, že sídlisko existovalo už dávno pred polovicou 13. storočia.
Vývoj názvu a počiatky obce
V písomnostiach z 13. až 14. storočia sa obec vyskytuje zväčša pod názvom Kyssarus alebo Kyssaros. Z tohto názvu je zrejmé, že sídlisko v Malom Šariši bolo vybudované obyvateľmi zo staršieho Veľkého Šariša na šarišskom majetku. Vzhľadom na rozvinutosť Malého Šariša v prvej polovici 13. storočia, jeho názov a vývoj osídlenia v blízkom okolí sa dá usúdiť, že obec jestvovala už pred 13. storočím.
Pravdepodobne v 13. storočí bol v Malom Šariši postavený aj kostol. V tridsiatych rokoch 14. storočia zostal Malý Šariš vo vlastníctve kráľa, s výnimkou krátkeho obdobia v polovici 14. storočia až do 30. rokov 15. storočia. Kráľ Albert v roku 1439 daroval toto majetkové panstvo hradu Šariš šľachticom z Perina, ktorým patrilo aj začiatkom druhej polovice 15. storočia. Neskôr, koncom 16. storočia, boli jeho trvalými vlastníkmi Šóšovci.
Ekonomika a sociálna štruktúra v stredoveku a novoveku
V roku 1427 boli sedliacke domácnosti (okrem richtárovej) zdanené od 56 port, čo svedčí o tom, že Malý Šariš patril k najväčším dedinám v Šarišskej stolici. Neskôr sa však väčšina sedliackych domácností odsťahovala alebo vymrela. Časť sedliakov stratila pozemky a upadla medzi želiarov. Želiar bol v čase poddanstva príslušník najchudobnejšej vrstvy poddanského obyvateľstva, ktorý vlastnil v danom sídle len malú alebo žiadnu poľnohospodársku pôdu.
V rokoch 1543, 1567 a 1588 boli sedliaci zdanení od 12, 10,5, respektíve 8 port. V roku 1567 tu hospodárilo len 21 domácností, z ktorých jedna mala celú usadlosť a 20 polovičné. V uvedených rokoch okrem sedliakov tu žilo 7, 18 a v jednom prípade žiadna želiarska domácnosť.
V druhej polovici 15. a v 16. storočí postupne ubúdal nielen počet sedliackych domácností a zmenšoval sa rozsah nimi užívaných pozemkov, ale zmenšoval sa aj počet obývaných domov v sídlisku, ktorý sa znížil o polovicu.
Od 16. storočia sa vlastníkmi obce stali Šóšovci zo Solivaru. Roľníci, ktorí po potlačení Dószovho povstania upadli do nevoľníctva, museli znášať nielen následky bezuzdného vykorisťovania zemepánmi, ale stávali sa aj obeťami drancovania počas tureckých výbojov, žoldnierskych a križiackych výprav. Mnoho sedliackych domácností sa v tom čase odsťahovalo, časť stratila pozemky a upadla medzi želiarov. V roku 1567 tu hospodárilo už len 21 domácností a 18 domácností bolo želiarskych. Na prelome storočí bol Malý Šariš už len stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom.
Život poddaných a formy odporu
Sedemnáste storočie nebolo k poddaným o nič láskavejšie. Povstania a vzbury neboli jedinou formou boja poddaných proti feudálnemu útlaku. Bežne sa vyskytovalo odopieranie poslušnosti, neplnenie poddanských povinností, úteky a zbojníctvo.
Zbojníctvo sa na východnom Slovensku rozmohlo v prvej polovici 18. storočia. Ich rady spravidla rozmnožovali poddaní, ktorí ušli od svojich zemepánov a po čase nevedeli, kde sa so získanou slobodou podieť a ako sa uživiť. Zbojníci vytvárali početné družiny, ktoré prepadávali majetky zemepánov a šírili strach medzi príslušníkmi feudálnej vládnucej garnitúry. Úrady sa po celé 18. storočie usilovali zbaviť tejto hrozby a organizovali honby na zbojníkov, no nemali veľký úspech. Zlikvidované zbojnícke družiny nahradili iné a miesto zabitých alebo zajatých zbojníkov nastúpili noví poddaní, ktorí opustili svojho zemepána a svoje domovy. So zbojníctvom ako formou boja poddaných východného Slovenska sa stretávame ešte aj koncom 18. storočia.
Násilie plodí násilie, niet preto divu, že aj obec Malý Šariš „splodila“ zbojníka. V roku 1667 bol vypočúvaný a súdený zbojník Andrej Hodza za krádeže koní a okrádanie poľských obchodníkov.
Život po zemetrasení (2023) | dokumentárny film
Náboženský život a cirkevné stavby
Prevažná časť miestnych obyvateľov je rímskokatolíckeho vierovyznania. V polovici 20. storočia bol v obci postavený nový kostol zasvätený Kristovi Kráľovi. Tento kostol, uvedený v súpise pamiatok východného Slovenska, je secesne riešenou stavbou, inšpirovanou neogotikou.
Vzdelávanie a kultúra
V obci je písomne doložená existencia školy už v roku 1600. V súčasnosti je v prevádzke len Materská škola, ktorá vznikla v povojnovom období.
Najobľúbenejším športom v Malom Šariši je tradične futbal.
Obec Malý Šariš má výbornú strategickú polohu v blízkosti Prešova.
O zmenách, ktoré vyplynuli z výsledkov volieb v roku 2018, sa k vám dostáva prvé číslo Malošarišského žurnálu.