Národná rada Slovenskej republiky považuje víťazstvo nad nacizmom a fašizmom v druhej svetovej vojne za najvýznamnejšiu udalosť v dejinách 20. storočia, ktorú je potrebné si s úctou a vďakou pripomínať. Pri príležitosti 70. výročia sa v roku 2015 celá Slovenská republika a svet pripomína túto historickú udalosť.
Občania SR si hlboko vážia obetu všetkých vojakov či partizánov a vyjadrujú hlbokú úctu všetkým žijúcim vojnovým veteránom, ktorí oslobodili naše územie od nacizmu. Parlament zároveň vyjadril úctu aj všetkým civilným obetiam a s hlbokou ľútosťou si pripomína pamiatku všetkých obetí ideológie nacizmu, ktoré počas druhej svetovej vojny boli prenasledované.
Deň víťazstva nad fašizmom: Dátumy a ich význam
Deň víťazstva nad fašizmom je sviatok oslavovaný na pamiatku bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá nadobudla účinnosť 8. mája 1945, čím sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Ukončenie 2. svetovej vojny v Európe si jednotlivé štáty starého kontinentu pravidelne pripomínajú 8. mája.
Podľa kapitulačného aktu uzavretého 7. mája v Reims malo Nemecko zastaviť všetky bojové operácie 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času. V časovom pásme východoeurópskeho času vzhľadom na hodinový rozdiel nastalo to až 9. mája. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že pri podpise aktu v Reims neboli prítomní zástupcovia Sovietskeho zväzu, na žiadosť sovietskej strany bol kapitulačný akt podpísaný aj na predmestí Berlína v noci z 8. na 9. mája. Preto bol v Sovietskom zväze, ako aj v štátoch, ktoré pripadli do jeho sféry vplyvu (východný blok), za deň víťazstva stanovený 9. máj.
Navštívil jsem místo, kde skončila válka v Evropě Karlshorst Berlín – historické místo kapitulace.
Súčasné oslavy a pamiatka na Slovensku
V Slovenskej republike (SR) je Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja. O tomto rozhodli poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. Po páde socialistického zriadenia koncom 80. rokov 20. storočia sa vo viacerých krajinách vrátane Slovenska presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom z 9. mája na 8. máj. Liptovský Mikuláš je jedným z miest, ktoré bývajú dejiskom celonárodných osláv tohto výročia.
Slovensko v kontexte Druhej svetovej vojny
Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Slovensko sa v marci 1939 dostalo do sféry vplyvu hitlerovského Nemecka, čo potvrdila aj tzv. ochranná zmluva z 23. marca 1939. V nej sa Slovensko vzdalo značnej časti suverenity, za čo Nemecko prisľúbilo garantovať nedotknuteľnosť slovenského územia.
Oklieštená suverenita tzv. Slovenského štátu sa prejavila okrem iného aj účasťou slovenských vojakov na vojenských operáciách po boku nacistického Nemecka. Tri slovenské divízie sa zúčastnili na ťažení proti Poľsku, a od júna 1941 asistovala slovenská armáda aj pri nemeckom ťažení proti Sovietskemu zväzu. Celkove prešlo východným frontom približne 100 000 slovenských vojakov a dôstojníkov. Posledné slovenské jednotky boli z východného frontu stiahnuté v marci 1944.
Odpor a oslobodenie Slovenska
Vojenské neúspechy nacistického Nemecka a jeho spojencov počas roku 1943 viedli k nárastu opozičných nálad v slovenskej spoločnosti, čo vyústilo do vzniku ilegálnych orgánov - Slovenskej národnej rady (SNR) a Vojenského ústredia. Začali pripravovať ozbrojené povstanie, ktorého realizáciu skomplikovala narastajúca partizánska aktivita. Napokon Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944.
Napriek zložitej situácii sa povstalci dokázali hrdinsky brániť dva mesiace - do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Potom povstalci prešli do hôr a na partizánsky spôsob boja. Najmä vďaka SNP sa Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície, ktorá v boji porazila fašistickú hrozbu.
V októbri 1944 sa v priestore Duklianskeho priesmyku uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc SNP. Príslušníci 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej domoviny. Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Operácia sa na poli vojenských a historických vied v súčasnosti často vníma ako strategicky nevýhodná, avšak bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády SNP.
Ešte 3. mája 1945 sa dovŕšilo oslobodenie Slovenska, keď posledné zvyšky nemeckých vojsk boli zlikvidované v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. S Nemeckom kolaborujúca vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu.
Na území Protektorátu Čechy a Morava, okupovanom nacistickým Nemeckom od 15. marca 1939, vypuklo v dňoch 5.-9. mája 1945 Pražské povstanie.
Koniec druhej svetovej vojny vo svete
Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945, čím sa definitívne skončila druhá svetová vojna.