Deň 1. januára 1993 sa zapísal do dejín ako dátum vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR). Tento významný medzník v novodobej histórii Slovenska bol dôsledkom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) na dva samostatné štáty - Českú republiku (ČR) a Slovenskú republiku.
Obyvatelia Slovenska si 1. január každoročne pripomínajú ako Deň vzniku SR, ktorý je podľa zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja. V Českej republike v ten istý deň slávia Deň obnovy samostatného českého štátu.
Predohra k nezávislosti: Rozdelenie Česko-Slovenska
Historické korene slovenskej štátnosti
Slováci sa ako osobitný národ sformovali v 8. až 10. storočí, pričom ich predkovia tvorili rozhodujúcu etnickú zložku štátu, ktorý vošiel do dejín pod názvom Veľká Morava. Od začiatku 11. storočia až do roku 1918 žili Slováci v Uhorskom kráľovstve a neskôr v Habsburskej monarchii.
So vznikom moderného národného hnutia pod vplyvom Veľkej francúzskej revolúcie (1789) sa aj Slováci začali usilovať o vlastnú národnú samosprávu. Koncepciu slovenskej národnej samosprávy vypracovali slovenskí politickí vodcovia v revolúcii 1848 - 1849 a odvtedy sa ju snažili mnohé generácie Slovákov viac alebo menej úspešne realizovať.
V príbehu histórie slovenskej štátnosti je rozhodujúci vznik Československa v roku 1918. I keď Slovensko bolo pred svetovou verejnosťou v názve štátu aj v jeho symbolike tak trochu skryté, možno jednoznačne konštatovať, že bez vzniku Československa v roku 1918 by v roku 1993 nevznikla ani Slovenská republika. Osobitne významným momentom prihlásenia sa k česko-slovenskej štátnosti bolo Slovenské národné povstanie v roku 1944, ktoré však zároveň výrazne demonštrovalo víziu spravodlivejšieho usporiadania vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi.
K pokusu o nápravu však reálne došlo až pri uvoľnení totalitného režimu a nástupe demokratizácie v roku 1968, keď 1. januára 1969 vznikla Slovenská socialistická republika. Až v Nežnej revolúcii po zrušení ústavného článku o vedúcej úlohe komunistickej štátostrany došlo k demokratickej očiste slovenských politických orgánov.
V nových demokratických podmienkach sa SR otvorene a jednoznačne uchádzala o svoje kompetencie v rámci federácie. Zastávala názor, že federácia má byť tvorená „zdola“ oboma národnými republikami, kým na českej strane prevládal názor o silných federálnych orgánoch, že niektoré kompetencie treba zveriť národným republikám. Pri rokovaní o novom štátoprávnom modeli, ktoré si vynútila všeobecná demokratizácia pomerov v štáte, sa ukázalo, že štátoprávne predstavy väčšiny Slovákov a väčšiny Čechov nie sú zlučiteľné, a preto sa politickí vodcovia oboch národov v lete 1992 dohodli na pokojnom a riadenom rozdelení štátu.
Cesta k samostatnosti: kľúčové udalosti
Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990-1992 množstvo stretnutí a rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie.
Dňa 21. januára 1992 Federálne zhromaždenie ČSFR neprijalo návrhy prezidenta Václava Havla - novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej Ústavy ČSFR. Jedenásteho marca 1992 sa prerušili rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní a mali v nich pokračovať novozvolené parlamenty.
Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. V parlamentných voľbách 1992 zvíťazila v ČR koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťanskodemokratická strana a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Následne sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS. K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Treba povedať, že nie všetci Slováci a Česi boli za rozdelenie Československa a viacerí požadovali o tejto otázke usporiadanie referenda.
Dňa 17. júla 1992 prijala Slovenská národná rada (SNR) Deklaráciu o zvrchovanosti SR. Prvého septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR, ktorá nadobudla platnosť o mesiac neskôr, 1. októbra 1992. Po nadobudnutí jej účinnosti sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR).
Dňa 25. novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Tento schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba na základe referenda.
Na poslednom zasadnutí vlády SR pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky bol okrem iného schválený návrh Dohody vlád SR a ČR o spoločnom postupe pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zo štátnych orgánov a štátnych organizácií ČSFR v súvislosti so zánikom federácie.
Zrod nezávislej Slovenskej republiky
Deň vzniku a prvé hodiny
Úderom polnoci 31. decembra 1992 vznikli dva samostatné štátne útvary - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR). Stalo sa tak po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov. V dôsledku rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty - Českú republiku a Slovenskú republiku - vznikla 1. januára 1993 samostatná SR.
Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 uskutočnili polnočné oslavy vzniku SR. Na Námestí SNP v Bratislave sa v ten deň zišlo niekoľko desiatok tisíc občanov.
V ten istý deň sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády SR, na ktorej poslanci prijali vyhlásenie k vzniku samostatnej SR. Po pokojnom rozdelení spoločného štátu Čechov a Slovákov prišli pozdraviť zrod slovenskej štátnosti aj politici.
Medzinárodné uznanie a integrácia
Už počas prvého dňa existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi aj USA, Ruská federácia, Čína, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko. Prvým, kto 1. januára 1993 odovzdal vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi oficiálne dokumenty o nadviazaní diplomatických stykov so SR, bol 30 minút po polnoci nemecký generálny konzul.
V ďalších hodinách a v prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom významných svetových organizácií a inštitúcií: napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN), UNESCO. Aj v ďalších mesiacoch roku 1993 sa SR stávala členom významných inštitúcií a organizácií: od marca bola členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA), ďalej Rady Európy (RE) a ďalších. Nová republika sa prihlásila k nezávislým demokratickým štátom a prejavila vôľu rozvíjať s nimi spoluprácu.
Od prvých dní existencie sa SR usilovala integrovať do európskych a atlantických štruktúr. So vznikom SR začala svoju činnosť aj Armáda SR, ktorá sa neskôr transformovala na terajšie Ozbrojené sily SR.
Super rýchla história Slovenska
Kľúčové míľniky a rozvoj novodobej štátnosti
Ekonomické a politické zmeny
Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť nová mena - slovenská koruna (Sk). Nahradila dovtedajšiu česko-slovenskú korunu. Dňa 15. februára 1993 poslanci zvolili za prvého prezidenta demokratickej povojnovej SR kandidáta HZDS Michala Kováča. Pri príležitosti sviatku Dňa vzniku SR udeľuje prezident krajiny štátne vyznamenania osobnostiam spoločenského, kultúrneho a politického života.
Aj slovenská koruna 1. januárom 2009 ustúpila do minulosti, keďže ju na území krajiny nahradilo euro ako nová národná mena na Slovensku. V čase od 1. januára do 16. januára 2009 platil na slovenskom území duálny obeh oboch mien. Od 17. januára 2009 sa slovenská koruna začala sťahovať z obehu. Prijatím eura za bežné platidlo sa zavŕšil integračný proces do EÚ.
Európska a atlantická integrácia
Od roku 2004 je SR členským štátom NATO (od 29. marca 2004) a Európskej únie (od 1. mája 2004). Od decembra 2007 je členom schengenského priestoru. Dňa 1. januára 2009 sa SR stala členom eurozóny.
"Myslím si, že Slovensko za 25 rokov ukázalo veľmi veľa. Sme krajina s bohatou históriou, ktorá sa nemá za čo hanbiť. Za štvrťstoročie samostatnej štátnosti Slovensko vyspelo ako sebavedomý, suverénny a medzinárodne rešpektovaný partner. Môže nás spoločne tešiť, že prežívame obdobie silnejúcej ekonomiky, poklesu nezamestnanosti, že máme možnosti realizovať viditeľné sociálne projekty," uvádza sa v jednom z dobových vyjadrení.
Oslavy 25. výročia a reflexia
Význam jubilea
Pred 25 rokmi začala Slovenská republika písať svoju vlastnú, novodobú históriu. Vývoj Slovenska po páde totalitného režimu od novembra 1989 sprevádzali veľké dejinné zmeny.
„Dnes, keď si pripomíname 25. výročie vzniku Slovenskej republiky, treba zdôrazniť, že pilierom našej štátnosti, je Ústava Slovenskej republiky. Sme rešpektovaným členom Európskej únie, naši občania môžu pohodlne cestovať a žiť v Schengenskom priestore. Slovenská republika je členom významných svetových organizácií a inštitúcií, a čo vnímam veľmi pozitívne - vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou aj oboma našimi národmi - sú dlhodobo vynikajúce,“ povedal pri príležitosti významného dňa predseda NR SR Andrej Danko.
„Rozloha našej krajiny je síce malá, ale pracovitosť, nadšenie, odvaha aj energia sú atribúty, ktoré nám v ďalších rokoch pomôžu v rozvoji. Stále však treba mať na pamäti aj slová skúseného politika Winstona Churchilla, o tom, že „národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť“. Všetci známi aj menej známi slovenskí rodáci vytvárali krok za krokom, stáročie po stáročí mozaiku nášho národného života, s odkazom na svetové súradnice.“
"I keď prvé kroky samostatnej demokratickej štátnosti, ako vraví história, boli poznačené určitými obavami, môžem povedať, že napriek všetkému Slovenská republika už tridsať rokov píše svoj príbeh, ktorý možno hodnotiť ako úspešný," znie hodnotenie z neskorších rokov, ktoré potvrdzuje úspešnú cestu Slovenska.
Pri zakladaní česko-slovenskej štátnosti zohrala významnú rolu Pittsburgská dohoda, ako aj Martinská deklarácia z roku 1918. Sú dôkazom, že sme schopní zjednotiť sa a rozhodovať o svojej štátnosti rozumne.
Pripomienka jubilea
Slovensko si v roku 2018 okrem 25. výročia vzniku novodobej štátnosti pripomenulo aj 100. výročie vzniku Československa a 50. výročie vzniku Slovenskej socialistickej republiky (ako federálnej republiky v rámci ČSSR). Oslavy významných historických výročí chápe vláda SR ako neopakovateľnú príležitosť prispieť za účasti štátu k vzájomnej spolupatričnosti občanov Slovenska, posilniť identifikáciu Slovákov so slovenskou štátnosťou, ich vzájomnú súdržnosť a kultivovať ich vlastenectvo.
Hneď 1. januára 2018 sa konalo slávnostné zasadnutie vlády SR, na ktorom si pripomenula 25. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vlády SR a ČR sa dohodli na spoločnom pripomenutí si výročí v roku 2018. Koordinácii podujatí a osláv sa kabinety venovali naposledy na spoločnom zasadnutí v Zámku Lednice.
Pri príležitosti 25. výročia vzniku SR bola vydaná aj príležitostná poštová známka a pamätná minca.
Symboly slovenskej štátnosti
Príležitostná poštová známka
Príležitostná poštová známka vydaná pri príležitosti 25. výročia vzniku SR s textovým motívom „25. VÝROČIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY“ zobrazuje Bratislavský hrad ako symbol slovenskej štátnosti, doplnený o štátny znak a vlajkoslávu, ktorá predstavuje Slovenskú republiku ako súčasť Európskej únie. Na obálke prvého dňa je symbolický obraz slovenského parlamentu a štátnej pečate. Autorom výtvarného návrhu známky je Doc. akad. mal. Dušan Kállay a rytiny známky Doc. akad. mal. Rudolf Cigánik.
Pamätná minca
Na líci pamätnej mince k 25. výročiu je zobrazená československá zástava, ktorá sa v oblúkovitej kompozícii mení na slovenskú zástavu, čo symbolicky vyjadruje vznik Slovenskej republiky. Nad slovenskou zástavou je Bratislavský hrad. V spodnej časti oblúka je zobrazený Karlov most a vrch Kriváň ako symboly Československa. Vo vnútri oblúka je v dvoch riadkoch označenie nominálnej hodnoty mince 25 EURO.
Na rube mince sú zobrazené mapa Slovenskej republiky, symbolická brána do Európskej únie a znak eura s časťou hviezd Európskej únie, čo vyjadruje začlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie a eurozóny. V spodnej časti mincového poľa je v opise nápis 25 ROKOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Letopočet vzniku Slovenskej republiky 1.1.1993 je pod mapou Slovenskej republiky. Na národnej strane pamätnej euromince sú zobrazené mapa Slovenskej republiky, symbolická brána a znak eura s časťou hviezd Európskej únie, čo vyjadruje začlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie a eurozóny. Štátny znak Slovenskej republiky je v ľavej časti mincového poľa. Názov štátu „SLOVENSKÁ REPUBLIKA“ je v opise vnútorného kruhu v spodnej časti mincového poľa. Dátum vzniku Slovenskej republiky „1.1.1993“ a letopočet „2018“ sú pod mapou Slovenskej republiky. Nad nimi sú zobrazené značka Mincovne Kremnica a štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu Pavla Károlyho.
