Dejiny Krajského kultúrneho strediska v Žiline sú bohaté a siahajú až do roku 1953, kedy bolo založené. Od svojho vzniku prešlo viacerými transformáciami a premenovaniami, no vždy si zachovalo kľúčovú úlohu v rozvoji kultúry a vzdelávania v regióne.
Založenie a počiatočné obdobie (1953 - 1957)
Krajský národný výbor v Žiline založil Krajský dom osvety (KDO) so sídlom v Žiline, ktorý začal svoju činnosť dňom 1. septembra 1953. Zriaďovacou listinou a osobitným štatútom bol Krajský dom osvety zriadený, a výmerom číslo III./3-707/1953 zo dňa 27. apríla 1953 bol inštitúcii pridelený dom na Masarykovej ulici. V budove Krajského domu osvety bola zriadená prednášková miestnosť - učebňa, ako aj klubové miestnosti pre krúžky rôznych organizácií. Koncertná a estrádna agentúra v tom čase zabezpečovala tvorbu domácich miestnych programov, výchovných koncertov a distribúciu literárnych pásiem.
Krajský dom osvety zabezpečoval v rámci celého Žilinského kraja krajskú metodiku, predovšetkým v oblasti školiteľských foriem. Okrem priameho pôsobenia v okresoch Žilinského kraja v období rokov 1953 - 1957 suploval KDO aj činnosť Mestského kultúrno-osvetového zariadenia v Žiline.
Obdobie zmien a rozvoja (1957 - 1975)
Dňa 1. augusta 1957 vznikol Mestský dom osvety v Žiline, do ktorého územného obvodu patrili aj Osvetové besedy v Budatíne a Závodí. Štrukturálne zmeny priniesla nová územná reorganizácia, ktorá sa uskutočnila v roku 1960. Okresný dom osvety v Žiline sa stal od roku 1962 experimentálnym pracoviskom vzdelávania dospelých a novým organizačným poriadkom dostal názov Dom kultúry a vzdelávania v Žiline.
Vzdelávanie dospelých
V tomto období sa začali organizovať odborno-technické a kvalifikačné kurzy v rámci ľudovej univerzity. Za 10 rokov sa zorganizovalo 183 kurzov, v rámci ktorých sa uskutočnilo 3 425 prednášok pre 3 471 stálych poslucháčov. Uskutočnilo sa tiež 625 cyklov ľudových akadémií s takmer 5 000 prednáškami, ktorých sa zúčastnilo asi 70 000 poslucháčov.
V okrese Žilina sa tiež organizovali podujatia, ktorým sa dnes hovorí „netradičné formy vzdelávania dospelých“. Bolo to napríklad 79 večerov otázok a odpovedí pod názvom „Čo sa nám v našej obci páči a čo nepáči“. Veľký záujem bol aj o praktické kurzy. Uskutočnilo sa 175 kurzov strihov a šitia, 72 varenia a pečenia, 39 studených jedál a minútok, 27 ovocinárstva a záhradkárstva a 26 pre drobnochovateľov a iných. Celkovo ich absolvovalo 6 780 poslucháčov. V obci Turie sa dokonca uskutočnil cyklus prednášok o hygiene pre občanov rómskeho pôvodu.
Rozvoj záujmovej umeleckej činnosti
Oblasť ľudovej umeleckej tvorivosti sa v okrese Žilina vyvíjala postupne, s dôrazom hlavne na pestrosť žánrov. Od roku 1965 sa upustilo od názvu ľudová umelecká tvorivosť a zaužívalo sa širšie označenie záujmová umelecká činnosť.
V roku 1969 sa uskutočnila prvá prehliadka divadelných súborov okresu Žilina. Zúčastnilo sa jej päť súborov a hneď dva sa na krajskej prehliadke umiestnili na prvých miestach v kategórii „B“ a „C“. Od tých čias sa každoročne koná súťažná aj nesúťažná okresná prehliadka ochotníckych divadelných súborov pre deti aj dospelých. V okrese pravidelne pracovalo 12 dospelých divadelných súborov a 8 detských.
Od roku 1970 sa v okrese Žilina vytvárali podmienky aj pre rozvoj amatérskej fotografie. Žilinskí autori získali mnoho cien v rámci vtedajšej ČSSR. Od roku 1971 a potom vždy každý druhý rok (v rokoch 1973, 1975, 1977) boli inštalované okresné výstavy úžitkového umenia pod názvom „Krása životu“. V roku 1976 vznikol nový úsek - amatérske výtvarníctvo, a v roku 1977 dostal priestor na svoj rozvoj aj amatérsky film. Vyvíjali sa aj ostatné formy záujmovej umeleckej činnosti, ako umelecký prednes poézie a prózy, a vznikali nové folklórne súbory, ľudové hudby, ženské spevácke skupiny, bábkarské súbory i nové divadielka malých javiskových foriem.
Okresné osvetové stredisko (1976 - 1991)
Uznesením Rady Okresného národného výboru v Žiline z januára 1976 č. 2/1976 bol schválený nový organizačný poriadok, ktorým sa zmenil názov organizácie. Dom kultúry a vzdelávania sa premenoval na Okresné osvetové stredisko v Žiline. V roku 1976 pracovalo 52 rád osvetových besied, ktoré zasadali najmenej štyrikrát a najviac desaťkrát do roka. Veľmi dobré výsledky sa dosiahli v obciach Divina, Rosina, Teplička nad Váhom, Veľké Rovné, Stráňavy, Turie a Stránske. K výraznému zlepšeniu prispelo aj dvojročné cyklické školenie riaditeľov osvetových besied a prínosom bola aj postupná profesionalizácia v 19 obciach okresu.
Obdobie Regionálneho kultúrneho strediska (1991 - 1996)
Pár rokov po Nežnej revolúcii 1989 Okresné osvetové stredisko zmenilo opäť svoj názov - tentokrát na Regionálne kultúrne stredisko (RKS). Zriaďovacia listina RKS v Žiline bola vydaná 15. februára 1991 pod č. 376/1991-1. Táto organizácia bola príspevková a výsledkami svojho hospodárenia bola napojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly Ministerstva kultúry SR.
Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa RKS presťahovalo do Makovického domu v centre Žiliny, kde sídli dodnes. V tomto období vznikali nové festivaly, ako napríklad festival zvukov, tónov, prírodnej, národnej a duchovnej hudby Gaia, alebo nová podoba inšpiratívneho divadelného festivalu Študentská pečať. Rozvíjali sa aj nové podujatia v oblasti duchovného rastu, ako cyklus sympózií duchovných inšpirácií Spamoza, a vznikol nový časopis - kultúrny a duchovný mesačník Harmónia RKS, ktorý bol vydávaný kultúrnym strediskom v rokoch 1993 - 1997. RKS významne participovalo na organizovaní medzinárodného festivalu pre ľudí s postihnutím aj bez postihnutia Jašidielňa a podporovalo vznik a činnosť Fóra inteligencie v Žiline.
Pokračovalo sa vo vytváraní dobrých podmienok pre činnosť svojich klubov (Klub fotografov, Klub výtvarníkov, Klub zelenej kultúry) a iniciovalo vznik nových klubov, ako Literárny klub, Divadelný klub Makovice a Ucho klub.
Severopovažské kultúrne centrum a reorganizácia (1996 - 2007)
Podľa § 21 a nasledujúcich ustanovení Zákona Národnej rady SR č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách SR, Ministerstvo kultúry SR zriadilo 1. júla 1996 Regionálne kultúrne centrum v Žiline pod názvom Severopovažské kultúrne centrum v Žiline. Toto centrum vzniklo spojením Považského múzea v Žiline, Považskej galérie v Žiline, Hvezdárne v Žiline, Okresnej knižnice v Žiline, Regionálneho kultúrneho strediska v Žiline a Bábkového divadla v Žiline. Tieto organizácie nedobrovoľne stratili svoje meno aj právnu subjektivitu. Regionálne kultúrne stredisko tak zmenilo svoj názov na Severopovažské osvetové stredisko v Žiline.
Súčasné Krajské kultúrne stredisko a nové iniciatívy (od 2007)
Dňom 18. decembra 2007 zmenilo Regionálne osvetové stredisko v Žiline názov na Regionálne kultúrne stredisko v Žiline. Súčasné kultúrne stredisko so cťou nadviazalo na svoje výnimočne tvorivé deväťdesiate roky minulého storočia. Sídli v Babuškovom (Makovického) dome a regionálne pôsobí pre okresy Žilina a Bytča. Vytvára podmienky pre rozvoj a koordináciu miestnej kultúry a záujmovej umeleckej činnosti.
Organizácia usporadúva kultúrne, umelecké a vzdelávacie podujatia podľa potrieb a záujmov širokých aj špecifických skupín obyvateľstva. Medzi organizované a spoluorganizované podujatia patria medzinárodné festivaly (napríklad Jánošíkove dni, Cyrilometodské dni), celoštátne súťaže, prehliadky a festivaly (O dúhovú lampu z krajiny Zázračno, Petzvalov mapový okruh, Žilinský literárny festival), krajské súťaže a prehliadky (Amfo, Divadelný medveď, Sárová Bystrica, Odkaz Alexandra Dubčeka) a regionálne súťaže a prehliadky venované všetkým oblastiam záujmovej umeleckej činnosti (literatúra, divadlo, folklór, výtvarná tvorba, fotografia a iné). Stredisko tiež podporuje aktivity smerujúce k integrácii handicapovaných alebo sociálne ťažko prispôsobivých ľudí do spoločnosti.
Pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline pôsobí viacero klubov, ako napríklad Divadelný klub Makovice, Literárny klub Silans, Klub praktickej rétoriky, Klub neprofesionálnych fotografov Obzor, Klub neprofesionálnych výtvarníkov, Klub paličkovanej čipky, Klub zelenej kultúry, Klub grafológie a UCHO klub. Vytvorilo priestor aj pre nové kluby ako Neformálne zoskupenie fotografov Lux Collegium, Klub výtvarníkov - začiatočníci a Kruh priateľov rétoriky, ako aj Poradňa o hubách a liečivkách. V 21. storočí sa výrazne posilnila spolupráca s obcami a stredisko vytvorilo aj tradíciu koncoročného Vianočného koncertu spojeného s oceňovaním osobností miestnej a regionálnej kultúry.
tags: #55 #vyrocie #zalozenia #krajskeho #kulturneho #strediska