Pamiatku na reformáciu si evanjelici augsburského vyznania v Nemecku a vo svete - vrátane Slovenska - pripomínajú 31. októbra. Proces reformácie sa začal 31. októbra 1517, keď nemecký augustiniánsky mních, teológ, kazateľ a reformátor Martin Luther (1483-1546) zverejnil v univerzitnom meste Wittenberg 95 téz v latinčine proti predávaniu odpustkov a neporiadkom vo vtedajšej cirkvi.
Historické súvislosti a podstata reformácie
Podstatou reformácie od jej začiatku bol návrat k Božiemu slovu, náprava chýb a očistenie cirkvi. Vystúpením Martina Luthera vo Wittenbergu sa začal proces, ktorý v súčasnosti nesie názov reformácia, teda náprava toho, čo bolo narušené. Luther chcel pôvodne modernizovať katolícku cirkev, ale jeho snaha viedla napokon k schizme západného kresťanstva.
Z historického pohľadu sa musí vychádzať zo skutočnosti, že Martin Luther zaslal svoje tézy svojmu miestnemu biskupovi Hieronymovi Schulzovi a arcibiskupovi Albrechtovi. Luther chcel publikáciou svojich téz o odpustkoch pozvať k učenej diskusii; chcel nimi čeliť „strate vierohodnosti svojej milovanej Cirkvi“ a zachrániť „rímsku pápežskú Cirkev, ktorú miloval“. Na publikovanie téz o odpustkoch sa preto nemožno pozerať len ako na začiatok reformácie, ktorá zapríčinila rozdelenie jednoty Cirkvi. Lutherov čin bol budíčkom, ktorým vyzval cirkev k obnove.
Legenda a skutočnosť o vyvesení téz
Hoci tradícia hovorí o pribití téz na dvere Zámockého kostola (Schlosskirche) vo Wittenbergu, už v roku 1962 katolícky teológ Erwin Iserloh definoval takéto vyvesenie ako legendu. Mnohí historici zastávajú mienku, že údajné vyvesenie téz sa v skutočnosti neudialo tak, ako nám to tradícia podala, hoci tento dátum zostáva symbolickým medzníkom.
Ekumenická perspektíva 500. výročia
Kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, sa v súvislosti s výročím vyjadril, že minulosť treba vnímať z pohľadu dosiahnutého pokroku ekumenických vzťahov. V ekumenickom hnutí dospela k zrelosti myšlienka, že reformácia sa netýka iba protestantov, ale aj katolíkov, a že jej pripomenutie sa dnes môže udiať jedine v ekumenickej perspektíve.
Dňa 31. októbra 2016 v luteránskej katedrále v Lunde vo Švédsku pápež František spolu s predstaviteľmi Svetového luteránskeho zväzu predsedal ekumenickej modlitbe. Táto udalosť bola prijatá ako sľubný znak ekumenizmu. Kardinál Koch sa domnieva, že v Druhom vatikánskom koncile by bol Martin Luther „našiel svoj koncil“, koncil, na ktorý by sa odvolal v dobe, v ktorej žil.
Ekumenické modlitebné stretnutie: Katolícki a anglikánski lídri sa spojili | NAŽIVO z Vatikánu
Tri leitmotívy prístupu k výročiu
V duchu dokumentu „Od konfliktu k spoločenstvu“ predkladá kardinál Koch tri základné charakteristiky prístupu k spomienke na výročie reformácie:
- Vďačnosť: Uznanie 50 rokov intenzívneho dialógu medzi katolíkmi a luteránmi, počas ktorého sa podarilo objaviť spoločné základy viery.
- Uznanie vlastných vín a pokánie: Verejné pokánie za chyby, príkoria a rany, ktorými sa obe strany previnili v priebehu posledných päťsto rokov, vrátane konfesionálnych vojen.
- Nádej: Dôvera v ďalšie napredovanie ekumenizmu a postupné prekonávanie rozdelenia kresťanov.
Spoločenský a kultúrny vplyv reformácie
Reformácia zásadným spôsobom ovplyvnila západný svet a vývoj európskej spoločnosti. Bez nej by bol oveľa komplikovanejší aj príbeh demokracie. Luther začal rozprávať o dvoch svetoch - duchovnom a svetskom, čím prispel k faktickej odluke cirkvi od štátu.
Reformačné hnutie prinieslo zmeny aj v nasledujúcich oblastiach:
- Vzdelanie: Dôraz na čítanie Biblie v materinskom jazyku podporil gramotnosť a slobodu myslenia.
- Hudba: Luther mal mimoriadne vrelý vzťah k hudbe. Najznámejší Lutherov hymnus „Ein feste Burg“ (Hrad prepevný) sa stal hymnou evanjelickej cirkvi. Jeho názory na hudbu neskôr zúročil najmä J. S. Bach.
- Liturgia: Vďaka materinskej reči a odklonu od stredovekých módov k ľudovejšej melodike sa mohlo do spevu piesní zapojiť celé zhromaždenie.
Oslavy a podujatia v Nemecku
Nemecko zorganizovalo celú lutherovskú dekádu, ktorá začala v roku 2008 a vyvrcholila v roku 2017. V mestách ako Berlín, Wittenberg, Eisenach (hrad Wartburg) či Erfurt sa konajú početné výstavy a interaktívne programy.
| Miesto konania | Zameranie podujatia / Výstavy |
|---|---|
| Wittenberg | Výstava o Lutherovi a svete, v ktorom žil; pohľad na aktuálnu reformáciu. |
| Berlín | Objasňovanie medzinárodných účinkov reformácie na svet. |
| Hrad Wartburg | Vzťahy Nemcov a reformátora, historické súvislosti. |
| Norimberg | Upozornenie na prelomové udalosti 16. storočia (Kolumbus, Kopernik, Luther). |
K jubileu publikovala nemecká turistická centrála DZT osem trás po stopách Martina Luthera cez 42 rozličných lokalít. V dňoch 24. - 28. mája 2017 sa vo viacerých mestách koná 36. Kirchentag (Evanjelické cirkevné dni), ktorého základnou témou je práve 500. výročie reformácie.
Reformácia na Slovensku
Na Slovensku je 31. október dňom pracovného pokoja - Dňom reformácie. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku má na oslavách v Nemecku bohaté zastúpenie. Generálny biskup Miloš Klátik a ďalšie skupiny zo slovenských seniorátov sa zúčastňujú na podujatiach v Jene a vo Weimare.
Jedným z hudobných skvostov spojených s reformačnou tradíciou na Slovensku je barokový organ v Drevenom artikulárnom kostole v Kežmarku z roku 1717, ktorý pochádza od levočského organára Vavrinca Čajkovského. Bohoslužobný život evanjelikov na Slovensku je dodnes postavený na pilieroch Sola Scriptura (jedine Písmo), Sola fide (jedine viera) a Sola gratia (jedine milosť).
Súčasný prístup k reformácii hľadí v ústrety ďalšiemu významnému výročiu - v roku 2030 uplynie päťstoročnica Augsburského snemu a ním vyhláseného vyznania viery, tzv. Confessio augustana. Toto výročie by mohlo byť podľa kardinála Kurta Kocha príležitosťou bližšie si všimnúť osobnosť Filipa Melanchtona a jeho presvedčenie o neoddeliteľnosti obnovy Cirkvi od jej jednoty.
tags: #500 #vyrocie #reformacie #v #nemecku