Organizácia s názvom Zväz pre spoluprácu s armádou, všeobecne známa ako Zväzarm, vznikla v Československu na základe zákona č. 92/1951 o brannej výchove 4. novembra 1951. Zväzarm začiatkom 50. rokov minulého storočia združoval desať organizácií ako kolektívnych členov. O rok neskôr, na takzvanom zlučovacom zjazde, prešiel Zväzarm na individuálne členstvo a stal sa jednotnou dobrovoľnou branno-spoločenskou organizáciou v Československej republike, neskôr Československej socialistickej republike.
Účel a fungovanie Zväzarmu
Novovznikajúca ľudovo-demokratická armáda v Československu potrebovala pre krajinu vybudovať silnú základňu brancov. Prevládal záujem zjednotiť všetky športové a technické činnosti, ktoré by mohli byť nápomocné pre výcvik obrancov vlasti. Zjednotením a zastrešením týchto aktivít mohla vtedajšia vládna moc metodicky sledovať a nasmerovať ich činnosť, aby dosiahla požadovaný cieľ. Organizácia plnila niektoré úlohy obrany štátu predovšetkým prostredníctvom aktivít v oblasti branných športov a technickej záujmovej činnosti. Zväz združoval záujemcov o niektoré odbornosti, čím sa v čase takzvaného budovania socializmu dostali pod výraznejšiu kontrolu štátu. Rovnako mal štát lepšiu kontrolu nad pomerne dobrým technickým vybavením, pretože iba pod hlavičkou Zväzarmu mohli pracovať napríklad kynológovia, strelci, rádioamatéri či športoví letci. Pod Zväzarm spadali tiež autoškoly.
Výhody členstva a materiálne zabezpečenie
Pre športovcov, ktorí sa venovali technickým športom ako parašutizmus, športové lietanie, kynológia či streľba, bolo obrovskou výhodou získať kvalitné materiálne zabezpečenie a možnosť využívať v tom čase ťažko dostupné a drahé vybavenie. Takto sa napríklad bezmotorové lietanie stalo prístupnejším pre širšie vrstvy obyvateľstva. V čase socializmu jednotlivec nemohol ani pomyslieť na to, že by sa stal vlastníkom vetroňa alebo iného malého lietadla, preto bolo členstvo v Zväzarme kľúčové.
Príprava brancov a špecializované kurzy
Zväzarm zohral nezastupiteľnú úlohu v príprave brancov na výkon pracovných úloh počas základnej vojenskej služby. Mladí muži z obdobia, kedy ešte existovala základná vojenská služba, si iste dobre pamätajú, ako pri odvodoch vyplňovali takzvaný dotazník branca. Branci, ktorí boli odvedení k plneniu špecializovaných úloh, museli ešte pred nástupom na prezenčnú službu absolvovať kurzy, ktoré pre armádu zabezpečoval Zväzarm.
- Vojsko sa vždy zaujímalo napríklad o rádioamatérov, ktorí mali svoje zázemie v Zväzarme.
- Osobitý záujem bol o členov niekdajších aeroklubov, teda o chlapcov, ktorí sa venovali svojmu koníčku - bezmotorovému alebo motorovému lietaniu.
- Pri ochrane hraníc, ktorú kedysi v našom štáte zabezpečovali armádne zložky, sa uplatnili napríklad mládenci, ktorí sa v civile venovali kynológii. Aj tu zabezpečoval Zväzarm svoje služby pre armádu, ale i verejnosť.
Po takzvanom odvode mladí muži v tejto organizácii absolvovali odborné kurzy ako napríklad vodičský, kynologický, parašutistický či letecký.
Široké spektrum aktivít a súťaží
Zväzarm združoval nadšencov pre rôzne technické športy a záujmové činnosti. Okrem bezmotorového lietania bol rovnako náročný i parašutizmus, v ktorom športovci Zväzarmu dosahovali významné medzinárodné úspechy. Zväzarm združoval aj motoristov, kde sa schádzali priaznivci motokrosu alebo autokrosu či motokár. Osobitnú kapitolu tvorilo modelárstvo. Chlapci, ktorí boli technicky vyspelejší, sa tu dostali k materiálu, ktorý by si sami nemohli len tak zabezpečiť.
Zväz pre spoluprácu s armádou sa výrazne angažoval aj pri organizovaní súťaží. Nebolo to len pri športoch, ktoré boli združené v jeho radoch, ale sám v spolupráci s vojskom organizoval preteky brannej všestrannosti najmä pre mládež. V takýchto súťažiach sa mohli uplatniť najmä tí, čo sa okrem behu venovali napríklad aj strelectvu. Táto organizácia realizovala aj súťaže v modelárstve, motoristické podujatia a súťaže rádioamatérov. Významnú úlohu zohral Zväzarm pri organizovaní Sokolovských a Dukelských pretekov brannej zdatnosti či Týždňa brannej aktivity a v neposlednom rade aj pri mnohých celoštátnych i medzinárodných podujatiach pre parašutistov a športových letcov.
Na Dukelských pretekoch brannej zdatnosti, ktoré sa konali napríklad 23. augusta 1964, súťažili príslušníci Zväzarmu a branných organizácií z NDR a Poľska. Preteky priniesli úspech našim zväzarmovcom, ktorí zvíťazili vo všetkých kategóriách súťaže.
Transformácia po roku 1989
Po roku 1989, kedy sa jasne stanovila cesta budovania profesionálnej armády, zväzarmovská činnosť začína stagnovať. Po Nežnej revolúcii sa Zväzarm 24. marca 1990 pretransformoval na Združenie technických športov a činností (ZTŠČ). Následne po rozdelení federácie vzniklo v roku 1992 Združenie technických a športových činností na Slovensku.
Odkaz Zväzarmu: Strelecký klub v Handlovej
Pôvodný Strelecký klub vznikol roku 1974 ako Základná organizácia Zväzarmu pri Uhoľných a lignitových baniach, Baňa Handlová. Medzi zakladajúcimi členmi boli Jaroslav Vráblik, Anka Sršňová, Julka Dujsíková, Ivan Dujsík, Jozef Podolec, Jozef Juráš a Ján Novák. Jeden zo zakladateľov, ktorý strieľal už pred základnou vojenskou službou a ako učeň zvíťazil na Majstrovstvách Československa, sa po návrate z vojny začal zaujímať o možnosti streľby v Handlovej. Spolu s ďalšími založili strelecký klub a neskôr pôsobil aj ako funkcionár.
Súčasnosť streleckého klubu
Klub má momentálne približne 70 členov, pričom ich počet sa pohybuje od 70 do 90. Väčšina členov sú Handlovčania, no klub má členov z celého Slovenska. Členské je 20 eur, čo je výrazne menej ako v iných kluboch, kde sa platí aj niekoľko stoviek. Klub svojim členom prepláca cestovné a štartovné na súťaže v olympijských disciplínach. Z aktuálneho počtu členov je 9 aj v Slovenskom streleckom zväze, kde pôsobia ako rozhodcovia, tréneri a členovia strieľajúci vyššie súťaže. Jeden zo zakladajúcich členov je rozhodca I. triedy, Juraj Bundzel, Karol Burda a Vojtech Ružička sú rozhodcovia III. triedy.
Vybudovanie strelnice a úspechy
Strelnicu si vybudovali svojpomocne na konci 70. rokov, v čase keď jeden z aktívnych členov bol predsedom Okresnej streleckej rady v Prievidzi. Od Zväzarmu dostali 10 streleckých stavov. Teraz majú 16-stavovú krytú strelnicu s elektrinou, bufetom a posedením, kde je možné strieľať zo všetkých športových zbraní, s osobnou preferenciou olympijských disciplín.
Pred rokom 1989 klub spolupracoval s Antonom Alexim zo ZŠ Krššákova a dosiahol dobré výsledky v rámci okresu. Ivana Benkeová bola Majsterka okresu a v rámci kraja obsadila II. a III. miesto. Medzi ďalších úspešných žiakov patrili Danka Moravčíková, Darinka Korgová, Ivanič, Tarabčík, Erik Schmid. V puškových disciplínach nemala Anka Sršňová v kraji súpera. Neskôr klub reprezentoval Bublák Ivan, viacnásobný Majster SR v kategórii veterán. V pištolových disciplínach má klub viacnásobných majstrov Slovenska: Jaroslav Trgiňa, Pavol Kamenský. Majsterkou kraja bola Ľubica Škodová. Teraz medzi najlepších patrí Dušan Bublák, ktorý strieľa športovú pištoľ, veľkorážnu služobnú pištoľ aj historické zbrane. Martina Khuebachová patrí medzi tri najlepšie v republike.
Klub dlhé roky spolupracoval aj s Petrom Matiaškom a prispeli k tomu, že športová streľba sa dostala medzi telesne postihnutých. V Handlovej sa voľakedy robila Slovenská liga pre telesne postihnutých, kde si prvýkrát vystrelila Veronika Vadovičová, neskoršia absolútna majsterka sveta a viacnásobná paralympijská víťazka. Klub tiež vychoval Jožka Kvasnicu.
Súťaže a tréning
Klub ročne organizuje približne 5 súťaží. Rok tradične začína druhú sobotu v januári prvým výstrelom, kde sa koná Memoriál Jána Urminského, bývalého majstra športu vo vzduchovej pištoli. Organizuje sa aj Memoriál Jaroslava Trgiňu, ktorý bol viacnásobným majstrom republiky v streľbe zo služobných zbraní. Divácky najpríťažlivejšia je najvyššia slovenská liga v streľbe z historických zbraní, kde súťažia najlepší strelci v Európe a vo svete. Ponúka sa 11 disciplín, pričom každý strelec strieľa 5 alebo 6 disciplín, či už sú to kresadlové zbrane, predovky alebo zadovky. Sezóna končí v októbri súťažou o najlepšieho strelca klubu.
Aj keď sa súťaže v určitom období nekonajú, trénovať je stále možné. Na strelnici môžu byť maximálne šiesti ľudia naraz. Pre členov je to zadarmo, donesú si zbraň, strelivo, zapíšu sa do knihy, postavia terče a môžu trénovať. Jeden zo skúsených členov trénuje doma a denne vystrelí 80 až 100 rán zo vzduchovej pištole. Aj vo veku 77 rokov sa stále zúčastňuje súťaží vo viacerých disciplínach, pričom najťažšou je vzduchová pištoľ. V Žiari nad Hronom sa organizujú dvojdňové preteky, ktoré sú najvyššou slovenskou streleckou ligou.
8. Kolo Slovenskej ligy historikov - predovkárov v streľbe z predoviek
Požiadavky na strelca a náklady
Strelba vyžaduje vytrvalosť a neschopnosť nechať sa odradiť neúspechom. Mnohých strelcov naučili dlhodobo sledovať svoje výsledky. Je však dôležité mať aj možnosť investovať do tohto koníčka peniaze, pretože nie je lacný. Vzduchová pištoľ je dvakrát drahšia ako guľová. Drahé sú aj náboje, pričom jeden stojí 30 centov. Hoci niektorí vystrelia 500 nábojov za rok, iní ich vystrieľajú za jeden tréning. Cena historickej pušky sa môže rovnať dvom drahým autám. Ide teda aj o peniaze, kvalitu zbraní a streliva. Občas sa ozvú aj individuálni záujemcovia, ktorí si chcú len tak vystreliť alebo streľbu niekomu darovať ako zážitkový darček.