Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV, Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a Centrum voľného času v Košiciach Vás srdečne pozývajú na podujatie venované 55. výročiu prvého pristátia človeka na Mesiaci. Toto podujatie, organizované v rámci spolupráce s Astronomickým ústavom SAV, v. v. i., sa konalo mimoriadne v pondelok 29. augusta a začalo o 17:00 hod.
Program pokračoval prednáškou s názvom "Návrat na Mesiac: Cesta k Artemis", ktorú predniesol Ing. Pavol Horňák. Od historicky prvých krokov Neila Armstronga na povrchu Mesiaca uplynulo už 55 rokov. Návrat ľudstva na Mesiac sa za ten čas ukázal byť oveľa zložitejším podnikom ako len zopakovanie úspechov programu Apollo z konca 60. rokov minulého storočia. V snahe o náš návrat sme museli čeliť, a stále aj čelíme, technologickým, logistickým a politickým výzvam, ktoré ovplyvňujú úsilie o výskum vesmíru. Napriek tomu sa rastúcemu počtu krajín podarilo prostredníctvom množstva úspešných i neúspešných robotických misií rozšíriť naše poznatky o Mesiaci. V súčasnosti figurujú pilotované lety k Mesiacu v plánoch viacerých vesmírnych agentúr. Nech sme už svedkami nových vesmírnych pretekov alebo nie, v kontexte súčasnosti sa ľudstvu opäť naskytá jedinečná príležitosť pre návrat a udržateľnú prítomnosť človeka na povrchu Mesiaca.
Prednáška bola v rovnakom čase dostupná aj online, prostredníctvom videokonferenčného systému Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika.
História letov na Mesiac a program Apollo
Píše sa 16. júl 1969 a celý svet upiera svoj zrak k Amerike! V Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride to vrie. Napätie sa dá krájať, na štartovacej rampe čaká raketa Saturn V s veliteľským modulom Columbia a s lunárnym modulom Eagle. Vnútri sedia vzrušení astronauti Neil Armstrong († 82), Edwin Buzz Aldrin (89) a Michael Collins (88), ktorí sa chystajú na najväčší výlet v histórii ľudstva. Cieľ misie je všetkým viac ako jasný, dostať sa ako prví ľudia na Mesiac!
„Odvtedy na vesmírnom programe pracovalo intenzívne mnoho desiatok tisíc vedcov, inžinierov, technikov, stovky ľudí z médií, aby tento cieľ naplnilo. Avšak nešlo len o samotné pristátie na Mesiaci, ale úlohou misie boli aj vedecké ciele ako privezenie vzoriek mesačného materiálu, umiestnenie seizmometra, odrážača lasera na presné meranie vzdialenosti Mesiaca od Zeme, a nepochybne aj natočenie unikátnych televíznych záznamov, aké nemal dovtedy nikdy človek možnosť získať,“ približuje Mgr. Marek Husárik, PhD.
Výber miesta a času štartu
Výber termínu štartu 16. júla 1969 nebol zvolený len tak náhodne. Spĺňal prísne kritériá najmä na svetelné podmienky na Mesiaci v čase pristátia a pobytu astronautov. Jednoduchšie povedané, misia sa mala odohrať medzi novom (14. júl) a splnom Mesiaca (29. júl). Aj miesto pristátia nebolo náhodne zvolené. Muselo byť relatívne ploché, bez kráterov, aby si pristátie nevyžadovalo komplikované manévre, čo by výrazne ukrojilo z drahocenného paliva. Ako najlepšie miesto pristátia sa po zvážení viacerých rizík dohodlo More pokoja (lat. Mare Tranquillitatis).
Štart misie Apollo 11
Keď nadišiel deň štartu 16. júla, asi si dnes len ťažko dokážeme predstaviť napätie, obavy, očakávania, adrenalín a strach všetkých zúčastnených. Vidieť obrovskú nosnú raketu Saturn V na rampe a možnosť počuť odpočítavanie muselo v každom prítomnom vzbudzovať zimomriavky. Keď odpočet dosiahol hodnotu T-0 presne o 13. hodine a 32. minúte svetového času, misia Apollo 11 sa odpútala od zemského povrchu.
História posádky na čele s veliteľom Neilom Armstrongom, pilotom lunárneho modulu Edwinom Buzzom Aldrinom a s pilotom veliteľského modulu Michaelom Collinsom vzlietla. „Cítil som sa ako vlak na zlej železničnej trati. Všetko sa triaslo, hádzalo nás rôznymi smermi. A bolo to hlasné, naozaj hlasné,“ spomínal neskôr na štart pre CBS Neil Armstrong. Po necelých 12 minútach sa raketa s vesmírnou loďou dostala na našu obežnú dráhu. Najprv obkrúžili Zem 1,5-krát, neskôr posádka úspešne prestavila loď tak, že sa s veliteľským modulom odpojila, otočila ho a pripojila k lunárnemu modulu. Apollu 11 už nič nestálo v ceste k neprebádanému Mesiacu.
Let k Mesiacu a pristátie
Let na náš prirodzený vesmírny satelit trval tri dni. Posádka sa o svoje pocity a zážitky počas letu podelila s divákmi pri televíznych obrazovkách v niekoľkých televíznych reportážach. Všetko išlo podľa plánu, no pre istotu letelo Apollo 11 k Mesiacu po dráhe voľného návratu, čo znamenalo, že v prípade zlyhania motora loď veľkým oblúkom preletí okolo Mesiaca a späť k Zemi sa vráti na ideálnom kurze pre vstup do atmosféry.
V tretí deň letu sa posádka začala pripravovať na usadenie na obežnej dráhe Mesiaca. Večer 20. júla sa Armstrong a Aldrin premiestnili do lunárneho modulu Eagle. Skontrolovali systémy a do riadiaceho strediska v Houstone poslali dobrú správu: „Orol má krídla,“ hlásil Armstrong, keď sa odpojili od veliteľského modulu Columbia. V ňom na zvyšných dvoch kolegov zostal čakať Mike Collins, ktorý mal za úlohu krúžiť na obežnej dráhe Mesiaca.
Keď sa Armstrong vo výške približne 150 metrov nad povrchom Mesiaca pozrel z okienka, namiesto hladkej pláne videl pod sebou obrovské kamene, kde sa nedalo pristáť. „Náš autopilot nás navádzal do veľkého krátera - asi ako štadión na americký futbal, s príkrymi svahmi a bol posiaty skalami veľkými ako auto. To nebolo práve miesto, kde by som chcel pristáť,“ spomínal neskôr Armstrong, ktorý prevzal manuálnu kontrolu riadenia a preletel cez kamenistú oblasť.
Nohy lunárneho modulu sa dotkli Mesiaca v nedeľu 20. júla 1969 o 20:17:39 svetového času. Charlie Duke z Houstonu neisto povedal: „Vidíme, že ste dole, Eagle.“ Armstrong mu na to odpovedal volacím znakom, o ktorom vopred nikomu nepovedal: „Houston, tu je základňa Tranquility. Orol pristál!“ Hneď na to sa v Houstone ozval búrlivý potlesk a všetci si vydýchli.
Prvé kroky na Mesiaci
Po pristátí si na Mesiaci mali Aldrin s Armstrongom aspoň na päť hodín pospať. Obaja však boli veľmi vzrušení a usúdili, že by nezaspali, a tak sa začali pripravovať na výstup na povrch. 21. júla o 2:51 hod. v noci začal Armstrong pomaličky zostupovať po deväťstupienkovom rebríku. „Povrch vyzerá ako veľmi, veľmi jemne zrnitý, je skoro ako prach,“ opisoval prvé dojmy veliteľ misie. „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo,“ zaznela Armstrongova pamätná veta po tom, čo urobil na Mesiaci historicky prvý krok.
Spolu s Aldrinom na Mesiaci fotili, zbierali vzorky mesačného materiálu, merali... Ich práce im zabrali dve a pol hodiny a do modulu naložili 22 kg vzoriek. Na povrchu nechali vedecké prístroje, ako laserový odrážač na meranie presnej vzdialenosti Zeme od Mesiaca, ale aj plaketu s odkazom pozemšťanov. Astronauti potom v module pár hodín oddychovali a snažili sa zaspať. Bez prilieb dokonca ucítili aj zvláštny pach podobný vypálenému strelnému prachu - tak voňal Mesiac.
Návrat na Zem a jeho význam
Na štart z Mesiaca mali iba jeden pokus. Ak by zlyhal motor, zostali by tam navždy. Na tento účel mal dokonca prezident Nixon pripravený smútočný prejav. „Osud to zariadil tak, že muži, ktorí navštívili Mesiac, aby ho v mieri skúmali, tam teraz budú odpočívať v pokoji. Títo odvážni muži, Neil Armstrong a Edwin Aldrin, vedia, že nie je žiadna nádej na ich záchranu. Ale tiež vedia, že svojou obeťou dali nádej celému ľudstvu,“ písalo sa v ňom.
O pár sekúnd nastal zážih vzletového motora a lunárny modul Eagle úspešne vzlietol a pripojil sa ku Columbii. Astronauti presunuli vzorky do veliteľského modulu, Eagle odpojili a nechali napospas osudu. NASA neskôr oznámila, že sa zrútil na neznáme miesto na Mesiaci.
Veliteľský modul Columbia pristál 24. júla 1969 o 16:50:35 svetového času do vĺn severného Pacifiku. Astronautov, ktorí boli ihneď po pristátí pre obavy z možného prenesenia mimozemského života umiestnení do karantény, obdivoval celý svet. Armstronga, Aldrina a Collinsa všade nadšene vítali ako svetové celebrity. Tak sa končí príbeh o najväčšom výlete človeka v histórii ľudstva, ktorý si do dnešného dňa vyskúšalo 12 astronautov a všetko nasvedčuje tomu, že sa k nim v najbližšej päťročnici pridajú ďalší.
Vďaka výletom na Mesiac máme magnetickú rezonanciu. Jakub Kapuš, spoluzakladateľ Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, uvádza, že mesačný program nám priniesol obrovské množstvo nových poznatkov a technológií, z ktorých ľudstvo čerpá dodnes. Prispel aj k vynálezom suchých zipsov, GPS, dámskych vložiek, ale aj magnetickej rezonancie. Z kozmického výskumu profituje celé ľudstvo, nielen jednotlivé krajiny.
Súčasné a budúce misie na Mesiac: Artemis
Posledným človekom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca, bol Eugene Cernan v decembri 1972. V súvislosti s týmto okamihom a tohtoročným 50. výročím sa oprávnene môžeme spýtať, prečo od začiatku 70-tych rokov na Mesiac nevkročila žiadna ľudská noha. Myslím, že tou hlavnou príčinou bolo ukončovanie studených vzťahov medzi USA a Sovietskym zväzom. USA dokázali svetu, že sú o krok vpred, no program Apollo im výrazne zasiahol do ekonomiky pohltením viac než dvoch desiatok miliárd dolárov. Preto sa nielen USA, ale neskôr aj iní hráči na dobývaní vesmíru sústredili na lacnejšie robotické misie spoznávania Slnečnej sústavy.
V utorok 12. apríla si svet pripomenul 50. výročie prvého letu človeka do vesmíru. Dvanásteho apríla 1961 vyštartoval z kozmodrómu Bajkonur na palube vesmírnej lode Vostok 1 sovietsky kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin, ktorého let trval 108 minút, pričom na obežnej dráhe Zeme strávil presne 89,34 minúty.
V Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride v sobotu 22. júla 2018 odštartovali oslavy 50. výročia prvého pristátia ľudí na Mesiaci, ktoré potrvajú rok. Počas galavečera pod raketou Saturn V sa uskutočnila diskusia s astronautmi, odovzdali ceny a dražili vesmírne spomienkové predmety.
Prečo dlhá pauza? Od poslednej misie Apollo 17 v roku 1972 zíval Mesiac prázdnotou. Dôvodom nebol nedostatok technológií, ale politická vôľa a financie. Kým Apollo bolo hnané studenou vojnou a snahou poraziť Sovietsky zväz, po dosiahnutí cieľa záujem opadol. Agentúra AP uvádza, že Artemis napreduje pomalšie pre dekády nerozhodnosti a váhania medzi Mesiacom a Marsom ako ďalšou cieľovou destináciou.
Dnes je však situácia iná. NASA čelí novej konkurencii z Číny, ktorá plánuje pristáť na južnom póle Mesiaca do roku 2030. „Apollo bolo o zapichnutí vlajky, Artemis je o tom, aby sme tam zostali,“ zhodujú sa analytici.
Misia Artemis II
Štart misie Artemis II bol uskutočnený 2. apríla o 0:35 nášho času. Táto prvá misia, ktorá po viac ako polstoročí dopraví astronautov k Mesiacu, začala s menším oneskorením. Riadiace stredisko niekoľko desiatok minút pred štartom riešilo dva problémy: jeden so systémom pre prerušenie letu a druhý s teplotnou anomáliou u jednej z batérií systému pre prerušenie štartu, ktorá bola zrejme spôsobená chybným teplotným senzorom.
Úspešný pilotovaný let okolo Mesiaca bude spolu s NASA úspechom aj ďalších kozmických agentúr, ktoré sa na celom projekte Artemis podieľajú. Približne tri hodiny po štarte sa Orion oddelí od horného stupňa rakety a astronauti prevezmú ručné riadenie. Európsky servisný modul (ESM) od ESA zabezpečuje pre loď Orion vzduch, elektrinu, udržuje správnu teplotu, riadi kurz a zaisťuje pohon.
Na ceste okolo Mesiaca sa podieľa aj produkt z Česka. Na palube Orionu sú astronauti amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír Reid Wiseman, Victor Glover a Christina Kochová a astronaut Kanadskej vesmírnej agentúry Jeremy Hansen.
Loď preletí vo vzdialenosti desiatok tisíc kilometrov od mesačného povrchu a následne sa vráti na Zem. Pristáť by mala na hladine Tichého oceána. Artemis 2 je úvodným krokom NASA k veľkolepým plánom na vybudovanie stálej mesačnej základne. Vesmírny program sa zameriava na pristátie na Mesiaci v blízkosti jeho južného pólu v roku 2028.
Prečo teraz „len“ oblet bez pristátia?
Mnohým sa môže zdať prelet nad odvrátenou stranou Mesiaca ako krok späť, no inžinieri to vidia inak. Orion je úplne nový stroj. Podľa Australian Broadcasting Corporation (ABC) má síce podobné motory ako raketoplány, no jeho „mozog“ je 20 000-krát rýchlejší než v ére Apolla.
„Jeden z tých väčších technických problémov bol práve záchod, ktorý nikdy v beztiažovom stave alebo v týchto extrémnych podmienkach nebol testovaný,“ vysvetlil pre ta3 astronóm Jiří Šilha. Práve testovanie takýchto „prozaických“ systémov a podpory života je dôvodom, prečo NASA neriskuje pristátie hneď pri prvom lete s posádkou.
Gravitačný „prak“ ako záchranná brzda
Ďalší rozdiel je v bezpečnosti. Kým Apollo muselo pri Mesiaci brzdiť motormi, aby neskončilo stratené v hlbokom vesmíre, Artemis II využíva tzv. dráhu voľného návratu. „Loď sa dostane do oblasti Mesiaca, ktorý jej pomôže svojou gravitáciou, a vďaka tomu je dráha nasmerovaná späť k Zemi,“ hovorí Šilha. Ak by lodi vypadli motory, gravitácia Mesiaca ju sama „vystrelí“ domov. Je to lekcia, ktorú sa NASA naučila pri dramatickej misii Apollo 13.
Technológia vs. história: Hoci sa základné palivo (vodík a kyslík) nezmenilo, posádka dnes rieši iné výzvy. V kabíne bojovali s chladom a museli loď natáčať k Slnku, aby im nezamrzol prototyp toalety. Na rozdiel od čisto mužských posádok Apolla, ktoré používali igelitové vrecká, má Artemis II toaletu navrhnutú pre mužov aj ženy.
„Ak môžeme aspoň trochu prispieť k nádeji pre ľudstvo, je to obrovská vec,“ cituje AP pilota Victora Glovera. Misia vyvrcholí v piatok pristátím v Tichom oceáne. Ak Orion zvládne návrat v rýchlosti 40 000 km/h, cesta k opätovnému kráčaniu po Mesiaci v rámci misie Artemis IV bude definitívne otvorená.
Oslavy 50. výročia pristátia na Mesiaci
Pri príležitosti 50. výročia prvého pristátia človeka na Mesiaci sa konala celosvetová iniciatíva "Pod jedným nebom" (Under One Sky), ktorá zahŕňala najväčšiu koordinovanú akciu osláv tohto historického míľnika s účasťou viac ako 120 krajín.
Udalosť pristátia na Mesiaci v roku 1969 bola neodmysliteľným a vplyvným míľnikom pre astronómiu a výskum cestovania do vesmíru. Význam tejto udalosti presahuje vesmírny priemysel na celé ľudstvo. Tento úspech inšpiroval generáciu mladých ľudí k štúdiu vedy a umožnil koncepciu a vývoj viacerých ľudských vesmírnych misií. Trvalo zapôsobil aj na spoločnosť a populárnu kultúru.
V rámci osláv sa konala súťaž Moon Habitat Design Contest v Indii, vystúpenie Radio Science Orchestra v Spojenom kráľovstve, golfový turnaj astronautov v Spojených štátoch, workshopy s hmatovými astronomické modely v Argentíne, verejná prednáška o budúcnosti vesmírneho prieskumu v Zambii, výstava múzea Space Pioneer v Číne, špeciálne televízne vysielanie v írskej verejnoprávnej televízii a mnohé ďalšie.
Moon Landing 50 tiež podporila rôzne špeciálne iniciatívy, ktoré oslavujú toto výročie. To zahŕňa podporu projektu IAU OAD SYSTEM Zvuky vedecko-umelecký projekt, ktorý prostredníctvom zvuku sprostredkuje vedecké dedičstvo misií Apollo, a špeciálny projekt IAU100 Zdieľame ten istý mesiac, ktorý bol vyvinutý s cieľom vytvoriť inkluzívny prístup k vedeckému vzdelávaniu prostredníctvom rozprávania príbehov.
Apollo 11 Utajený příběh 2006)
Dvadsať jednotlivcov a organizácií po celom svete bolo ocenených aj špeciálnym teleskopom, ktorý podpísali rôzni astronauti a prezident IAU Ewine van Dishoeck, aby podporili ich aktivity na oslavu. Počas osláv vyzvali organizátorov a účastníkov podujatia, aby zdieľali aktualizácie a obrázky na sociálnych médiách pomocou hashtagov #IAU100 a #MoonLanding50.
Aby sa podporilo zapojenie detí do osláv, Moon Landing 50 tiež založila Pod jedným mesiacom výtvarnú súťaž pre deti vo veku 5 - 12 rokov zo všetkých krajín.
Kľúčové momenty misie Apollo 11
- Štart: 16. júl 1969, 13:32:00,63 svetového času
- Pristátie na Mesiaci: 20. júl 1969, 20:17:39 svetového času
- Miesto pristátia: More pokoja
- Dĺžka výstupu na Mesiaci: 2 hodiny, 31 minút, 40 sekúnd
- Čas strávený na povrchu: 21 hodín, 36 minút, 20 sekúnd
- Počet obehov Mesiaca: 30
- Pristátie na Zemi: 24. júl 1969, 16:50:35 svetového času
Štatistiky Astronautov a ich odkaz
Michael Collins (88)
Narodil sa v roku 1930 v Taliansku. Bol plukovníkom letectva Spojených štátov, pracoval ako vojenský skúšobný pilot. V roku 1963 sa dostal do NASA a do vesmíru letel prvýkrát v roku 1966 v kozmickej lodi Gemini 10, potom v Apolle 11. V roku 1970 odišiel z NASA a pracoval ako námestník tajomníka na ministerstve zahraničných vecí, potom sa stal riaditeľom Národného leteckého a kozmického múzea. S manželkou Patriciou, ktorá zomrela pred piatimi rokmi, má tri deti. Žije v Severnej Karolíne.
Buzz Aldrin (89)
Narodil sa v roku 1930 v New Jersey. Počas kórejskej vojny slúžil ako stíhací pilot. Stal sa prvým astronautom s doktorandským titulom v astronautike. Po odchode z NASA pokračoval aj vo vedeckej práci, vyvinul špeciálnu trajektóriu pre kozmické lode, ktorá umožňuje cestovať k Marsu v kratšom čase a s použitím menej paliva. Je trikrát rozvedený a má tri deti. Dve z nich pred rokom zažaloval, že mu ukradli peniaze a hanobia jeho odkaz tým, že tvrdia, že má demenciu.
Neil Armstrong († 82)
Narodil sa v roku 1930 v Ohiu. Pred tým, než sa stal astronautom, slúžil ako pilot v americkom námorníctve, pričom bojoval v kórejskej vojne. S manželkou Janet mali tri deti, v roku 1962 mu zomrela dcérka na rakovinu. V roku 1969 sa stal prvým mužom na Mesiaci a napriek sláve sa vyhýbal svetlám reflektorov. Často hovorieval, že si nezaslúžil pozornosť celého sveta iba preto, že bol prvým mužom na Mesiaci. Zomrel 25. augusta 2012 na následky komplikácií po operácii srdca.
Keď Neil Armstrong urobil prvú stupaj na Mesiaci, povrch prirovnal „k púdru". Napriek tomu išlo o tvrdé horniny. Pri pristátí sa Eagle zaboril iba tri centimetre do zeme. Zrnká mesačného prachu sú veľmi ostré, akoby lepkavé a po vdýchnutí nebezpečné. Na Mesiaci pôsobí menšia gravitačná sila. Astronauti tam preto boli omnoho ľahší, vážili len šestinu toho čo na Zemi. Udržanie rovnováhy či chôdza im však nerobili žiaden problém, vraj „Je to dokonca ľahšie ako simulácia pri výcviku". Na druhú stranu hovorili, že si vždy museli vypočítať svoj „krok" na šesť až sedem bežných krokov dopredu.
V roku 2002 došlo k fyzickej potýčke 72 ročného Buzza Aldrina s konšpirátorom Bartom Sibrelom. Neodbytne prenasledoval Aldrina s požiadavkou prisahať na Bibliu o pristáti na Mesiaci. Nazval ho klamárom a zbabelcom. Ako odpoveď si vyslúžil päsťou do tváre, za čo ho Sibrel zažaloval. Avšak videozáznam incidentu dokázal, že Sibrel astronauta obťažoval a Aldrin bol oslobodený spod obžaloby.
Konšpiračné teórie a dôkazy
Konšpiračné teórie spochybňujúce pristátia na Mesiaci sú podľa odborníkov hlúposti, ktoré vyplývajú z nedostatku základných poznatkov o vede a technike. Ako najsilnejší dôkaz proti nim slúži fakt, že Sovietsky zväz tento úspech nikdy nespochybnil. Bolo im jasné, že tieto preteky prehrali. Miesta pristátia a stopy astronautov boli už odfotené modernými sondami, napríklad aj sondou Lunar Reconnaissance Orbiter.