Veľké výročie upálenia Jána Husa (6. júl) si pripomína nielen celá Česká republika, ale aj Slovensko a kresťanská Európa. Ján Hus bol významným českým stredovekým teológom, kazateľom a profesorom na Karlovej univerzite v Prahe. Jeho tragický osud je neodmysliteľne spätý s Kostnickým koncilom, kde bol 6. júla 1415 odsúdený na smrť upálením za svoje „nesprávne názory“ a kritiku úpadku cirkvi.
Historické súvislosti a význam reformátora
Hus ako kňaz kritizoval neporiadky v cirkvi a predaj odpustkov. Vtedajšia cirkev bola úzko zrastená so štátom, pričom kacír bol vnímaný ako nepriateľ verejného poriadku. Hoci sa spoločenské pomery na začiatku 15. storočia od dnešných výrazne líšia, Husova smrť znamenala na českom území posilnenie reformného hnutia, ktoré prerástlo do husitských vojen.
Postava Husa obrástla za 600 rokov mnohými mýtmi a legendami. Historici napríklad spochybňujú známu epizódu so starenkou, ktorá mala hodiť raždie do ohňa. Hus bol v našom zemepisnom priestore v priebehu storočí velebený i zatracovaný, zabúdaný i znovuobjavovaný.
Oslavy 500. výročia v tieni svetovej vojny
V roku 1915 sa malo pripomínať 500. výročie Husovej smrti. Avšak zúrila prvá svetová vojna a v celom Rakúsko-Uhorsku boli verejné manifestácie úradne zakázané. Monumentálny pomník Husovi na Staromestskom námestí v Prahe, ktorého základný kameň položili v roku 1903, muselo zhromaždenie jeho stúpencov odhaľovať „potichu“ na radnici.
| Udalosť | Dátum | Poznámka |
|---|---|---|
| Upálenie Jána Husa | 6. 7. 1415 | Kostnický koncil |
| Odhalenie pomníka v Prahe | 6. 7. 1915 | Konalo sa v úradnom zákaze |
| Masarykovo vystúpenie v Ženeve | 6. 7. 1915 | Vyhlásenie boja za samostatnosť |
Hus ako politický symbol
Zatiaľ čo v Rakúsko-Uhorsku boli oslavy tlmené, v Ženeve 6. júla 1915 vyhlásil Tomáš G. Masaryk verejne vojnu monarchii a zároveň oznámil začiatok boja za samostatný československý štát. Masaryk v tom čase zdôrazňoval, že Hus, Žižka či Komenský sú živúcim programom národa.
Pavel Koutský: 42 Jan Hus Dějiny udatného českého národa (2013)
V medzivojnovom období sa 6. júl stal štátnym sviatkom. Postupne sa však Husovo meno stalo predmetom ideologických sporov: katolíci sa často stavali odmietavo, zatiaľ čo iné politické tábory, vrátane komunistov, si ho prispôsobovali svojim potrebám. Až pápež Ján Pavol II. pri návšteve Československa vyjadril ľútosť nad krutou smrťou Husa, čo bolo dôležitým krokom k objektívnejšiemu vnímaniu tejto postavy.