Pravoslávny a Katolícky Krst

Sviatosť krstu je tou najdôležitejšou, ktorá nás včleňuje do Kristovej cirkvi. Cesta viery a skúsenosť s Bohom je pre každého človeka výnimočná a iná, čo platí aj pre čas prijatia sviatostí. Sviatosť krstu prijímajú deti najčastejšie v perinke. Väčšina ľudí si na svoj krst nepamätá, nakoľko deti prijímajú sviatosť krstu do pár mesiacov života po narodení. V dospelosti sa však príprava aj vnímanie krstu líšia.

Čo Znamená Sviatosť Krstu?

Pre kresťana katolíka sviatosť krstu definuje prof. Miloš Lichner, katolícky teológ a kňaz: „Všetky sviatosti sú viditeľné úkony, ktoré ustanovil Kristus, aby nám nimi udeľoval neviditeľnú Božiu milosť. Krst je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je prvá zo siedmich sviatostí a v určitom slova zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti.“

Rozdiel Medzi Krstom Dieťaťa a Dospelého

Profesor Lichner ďalej vysvetľuje kľúčový rozdiel: „Najdôležitejším rozdielom je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov. Preto i deti na prvom sv. prijímaní opakujú vyznanie viery, ktoré za nich vyznali kedysi rodičia a krstní rodičia.“

Príprava na Krst v Dospelosti (Katechumenát)

Prof. Lichner uvádza, že okrem bežnej praxe krstenia malých detí existujú v súčasnosti i deti, ktoré vyrastali v kresťanskom prostredí, ale neboli pokrstené, a teda v dospelosti prichádza ku konverzii a chcú prijať sviatosť krstu. Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. „Mal by mať vieru, s ktorou prichádza, a mal by to byť ľudsky zrelý človek. Katechumenát je aj o rozlišovaní, aj o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť,“ dopĺňa prof. Miloš Lichner. Svätý Augustín v jednej z homílií tiež hovorí, že rozdiel medzi katechumenmi a pokrstenými nie je vo viere, lebo aj katechumen už „nejako“ verí, ale v tom, čo prináša sviatosť krstu - Božiu milosť prostredníctvom odpustenia dedičného hriechu a v dospelosti aj aktuálnych hriechov. Profesor Lichner tiež odporúča, že po prijatí sviatosti krstu by malo nasledovať duchovné aj ľudské sprevádzanie v prostredí spoločenstva.

Osobné Skúsenosti s Krstom v Dospelosti

Príbeh 1: Krst v šestnástich rokoch

Jednotlivec prijal sviatosť krstu v šestnástich rokoch. Spolu so staršou sestrou im mama ponúkla chodenie na krstnú náuku, s čím rád súhlasil. Trojmesačné obdobie pred krstom bolo krátke, ale intenzívne. Okrem náboženských vedomostí mohol preniknúť do živého spoločenstva Cirkvi.

Hoci jeho rodičia a starí rodičia boli pokrstení katolíci, počas totality nepraktizovali svoju vieru z ideologických dôvodov. Vždy bol vedený k hodnotám pravdy, slušnosti a spravodlivosti. Rodičia mu dali základ dobra, na ktorý mohla nadviazať nadprirodzená milosť. Krstná milosť očistila jeho charakterové vlastnosti a vliala mu nové sebavedomie. Kostol mu ďalej otvoril nové voľnočasové možnosti. Vstúpením do partie mladých kresťanov mohol dozrievať. Toto obdobie kresťanského a osobnostného dozrievania sa zavŕšilo birmovkou vo veku 19 rokov, kedy prijal birmovné meno František.

K otázke, či je lepšie prijať sviatosť krstu ako malé dieťa alebo ako dospelý, ktorý si už uvedomuje jej význam, odpovedá: „Stotožňujem sa s aktuálnou cirkevnou praxou krstiť malé deti. Máme na to aj biblické príklady. Krst ako prvá sviatosť je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Kristovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok.“

Príbeh 2: Krst v dvadsaťdeväť rokoch

Žena prijala sviatosť krstu vo veku 29 rokov, na Bielu sobotu. V Boha verila určitým spôsobom vždy, rodičia ju k viere viedli. Na škole navštevovala náboženskú náuku z vlastného presvedčenia. Vnútorne sama cítila, že sa chce dať pokrstiť a nad týmto krokom rozmýšľala niekoľko rokov. Manžel, vtedy ešte priateľ, jej bol vždy v tejto otázke oporou.

Priznáva, že v úvode mala pochybnosti. Po rozhodnutí dať sa pokrstiť absolvovala prípravu, ktorú viedol dekan, p. Mgr. Stanislav Pavúk. Pred prvým stretnutím bola nervózna. „Tento p. dekan s veľkým srdcom a úžasným prístupom a správaním, zmenil úplne môj skeptický pohľad na Cirkev. Zrazu som sa na naše stretnutia začala tešiť, bolo to pre mňa neskutočne prínosné. Naučila som sa veľa nových vecí. Bude to znieť možno zvláštne, no mám pocit, že po krste mi tak vnútorne odľahlo. Akoby som sa zbavila nejakého bremena. Sviatosť krstu mi priniesol väčší pokoj a viac si uvedomujem, že chcem byť dobrým a milujúcim človekom.“

Príbeh 3: Krst v dvadsiatich štyroch rokoch

Muž prijal sviatosť krstu vo veku 24 rokov. Vyrastal v evanjelickej Cirkvi a.v. Boha začal viac spoznávať asi vo veku štrnásť rokov, ovplyvnený jedným z najťažších momentov života, a tak Ho začal viac hľadať. Neskôr narazil na Godzone projekt a túžil sa s nimi spojiť. Po pár rokoch sa stal súčasťou ich spoločenstva SP. Našiel tu veľa úžasných kamarátov katolíkov, ktorí zdieľali s ním svoj život viery.

Hľadal v sebe Boha a pýtal sa: „Je aj vo mne?“ Veril, že je všadeprítomný, bez ohľadu na Cirkev. Aj napriek tomu začal pociťovať, že v rímskokatolíckej Cirkvi „ide o viac. Že tá moc a Tajomstvo sv. Eucharistie je proste niečo veľké. To ma tam ťahalo, pozývalo vstúpiť, vstúpiť do Eucharistie. Nebyť len pozorovateľom z vonkajšej strany.“ Najmä spoločenstvo SP bolo otvorené pre všetkých, nielen pre ľudí z rímskokatolíckej Cirkvi. Zároveň priatelia, ktorí mu ukazovali tajomstvá a sviatosti katolíkov.

Sviatosť krstu prijal pár mesiacov pred vypuknutím pandémie. Uvádza: „Mám však stále bázeň pred týmto veľkým Tajomstvom. Je pre mňa veľká milosť, že môžem prijímať sviatosti. Dáva mi to väčšiu radosť ako predtým. A vďaka sv. spovedi a sv. Eucharistii.“

Význam Svätej Tajiny Krstu

Sviatosť krstu je v kresťanstve považovaná za jednu z najdôležitejších udalostí v živote veriaceho. Je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je to prvá zo siedmich sviatostí a v určitom zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti. Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

Odpovede na otázky o význame krstu dáva samotný Christos. V rozhovore so starcom Nikodémom vysvetlil: „Kto sa nenarodí z vody i Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“ Z tohto rozhovoru je jasné, že krst je nové narodenie z vody i Ducha. Je to narodenie nie telesné, ale duchovné pre nový život v Christu a s Christom. Preto aj Cirkev počas udeľovania svätej tajiny krstu prikazuje spievať oslavný hymnus: „Jelicy vo Christa krestistesja, vo Christa oblekostesja. Aliluia“. Všetci, ktorí sme pokrstení, prijali sme do svojho vnútra Christa a v Christov odev čistoty sme sa obliekli. To reálne manifestuje „križma“, biely odev čistoty.

Trojným ponorením do vody v mene Svätej Trojice: Otca, Syna i Ducha Svätého, zomrel starý človek a narodil sa nový. Každý, kto sa narodil od telesných rodičov, sa pod vplyvom hriechu Adama a Evy v raji rodí ako starý človek, zaťažený prvotným hriechom. Prijatím krstu sa zbavujeme tohto hriechu a aj ostatných hriechov, ak sme ich učinili svojím konaním.

Cirkev vykonáva svätú tajinu krstu v mene Svätej Trojice z toho dôvodu, že takto ju prikázal vykonávať samotný Christos. Písmo svedčí, že keď posielal svojich učeníkov na misijnú činnosť, povedal im: „Choďte do celého sveta, krstite národy v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“. Cirkev teda nekoná podľa ľudského príkazu, ale podľa príkazu Božieho. Krst sa vykonáva v mene Svätej Trojice, pretože krstom sa začleňujeme do života s trojjediným Bohom, respektíve vo svätej tajine krstu sme sa narodili pre tento život v jednote s naším Stvoriteľom, ktorým je Boh Trojica. Tento život sa uskutočňuje vo Svätom Duchu cez Christa k Otcovi.

Krst Jána Krstiteľa a Christov Krst

Zo Svätého Písma vieme, že krst vykonával aj svätý Ján Predchodca Christa, ktorého nazývame Krstiteľom, pretože od neho prijal krst aj Isus Christos v rieke Jordán. Ján krstil vodou. Táto udalosť je sprítomňovaná vo sviatku Bohozjavenia, kedy Cirkev vykonáva tzv. veľké svätenie vody.

Jánov krst však nebol krstom nového narodenia, ale krstom pokánia. Preto Ján aj povedal: „Ja vás krstím vodou na pokánie, ale prichádzajúci za mnou (rozumej Isus Christos) je silnejší než ja, ktorému nie som hodný niesť jeho obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom“. Tento prorok vyzýval Izrael, aby činil pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské. Každému, kto s vierou v Boha, v pokore a pokání sa dal pokrstiť, Boh odpustil hriechy.

Christos, ako Boží Syn, však bol bez hriechu. Prečo teda prijal krst od Jána, keďže odpustenie hriechov ako vtelený Boží Syn nepotreboval? Odpoveď na tieto úvahy nájdeme v evanjeliu podľa Matúša. Isus Jánovi, ktorý sa zdráhal ho pokrstiť, povedal: „Nám je dané naplniť každú pravdu“ (Mt 3, 15), čo znamená, že úlohou Christa bolo naplniť Zákon. Preto prijal krst pokánia od Jána. Jeho prijatím posvätil vody, aby sa voda stala opäť nositeľkou života, aby mala takú istú kvalitu ako pri stvorení sveta, kedy „Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gen 1, 2). Tým, že Christos posvätil vody, dal nám reálnu možnosť sa nanovo narodiť pre nový život, lebo voda sa znovu stala živlom, ktorý je nositeľom života. V tom spočíva kontinuita Jánovho krstu s naším krstom. Ak by sa Christos nedal pokrstiť od Jána, voda by nemala kvalitu pre nový život. Aj tu vidíme, že Duch Boží vo forme holubice sa vznáša nad vodami, tak ako to bolo pri stvorení.

Rôzne Aspekty Krstu Podľa Veku

Príprava na krst sa líši v závislosti od veku krsteného. Pri krste dieťaťa sú to rodičia a krstní rodičia, ktorí preberajú zodpovednosť za jeho výchovu vo viere. V prípade dospelého človeka je príprava rozsiahlejšia a zahŕňa katechumenát.

Krst Dieťaťa

• Dohodnutie termínu: Najprv si dohodnite približný, nezáväzný termín s rodinou. Záväzný termín oznámte členom rodiny až po upresnení na farskom úrade.
• Nahlásenie a krstný lístok: Nahlásiť krst a vyplniť krstný lístok môžu len rodičia dieťaťa, a to po telefonickej dohode stretnutia v kancelárii farského úradu.
• Potrebné doklady: Rodný list dieťaťa.
• Príslušnosť k farnosti: Kňaz môže pokrstiť dieťa, ktoré má trvalé bydlisko v jeho farnosti. Pokrstiť dieťa z inej farnosti je možné len vo výnimočných prípadoch a z veľmi vážnych príčin, pričom je potrebné vyžiadať si písomný súhlas kňaza farnosti bydliska (licentia).
• Krstná náuka: Rodičia a krstní rodičia musia pred krstom absolvovať krstnú náuku, ktorá sa koná po dohode s kňazom, väčšinou deň pred krstom na farskom úrade.
• Potrebné veci na krst: Krstná košieľka a krstná svieca.

Krst Staršieho Dieťaťa

Ak je dieťa v 2. ročníku základnej školy a ešte nie je pokrstené, krst mu môže byť vyslúžený pred slávnosťou Prvého svätého prijímania. Podrobnosti budú vysvetlené na farskom úrade.

Krst Dospelého (Katechumenát)

Ak máte záujem o prijatie sviatosti krstu ako dospelý, prihláste sa na farskom úrade, kde vám budú ochotne poskytnuté všetky informácie. Pred prijatím sviatosti krstu musí uchádzač (katechumen) prejsť tzv. katechumenátom, čo je približne dvojročná príprava, počas ktorej sa oboznamuje s pravdami viery a je uvádzaný do kresťanského života. Katechumenát je aj o rozlišovaní a o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť. Po absolvovaní katechumenátu budú dospelí katechumeni pokrstení, pričom zároveň s krstom im bude vyslúžená sviatosť birmovania a sviatosť Eucharistie (Prvé sväté prijímanie).

Obrad Svätej Tajiny Krstu

Samotný obrad svätej tajiny krstu má svoje špecifické prvky a symboliku. Krst sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu, kedy si Cirkev pripomína Veľkonočné tajomstvo. Vysluhuje sa za účasti veriacich, najmä príbuzných. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka, sprevádzajú ich krstní rodičia.

Kňaz pozdraví prítomných a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Kňaz sa opýta rodičov na meno dieťaťa a čo si žiadajú od Cirkvi, na čo odpovedia: „Krst.“ Kňaz následne vyzve rodičov, aby potvrdili, že sú si vedomí svojej povinnosti vychovávať dieťa vo viere, a krstných rodičov, či sú ochotní pomáhať im v tejto úlohe.

Zrieknutie sa Zlého Ducha a Vyznanie Viery

Súčasťou obradu je dialóg medzi kňazom, rodičmi a krstnými rodičmi:

Kňaz: Zriekate sa zlého ducha?
Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
Kňaz: Aj všetkých jeho skutkov?
Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
Kňaz: Aj všetkých jeho pokušení?
Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.

Nasleduje vyznanie viery:

Kňaz: Veríte v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme?
Rodičia a krstní rodičia: Verím.
Kňaz: Veríte v Ježiša Krista, jeho jediného Syna a nášho Pána, narodeného z Márie Panny, umučeného a pochovaného, ktorý vstal z mŕtvych a sedí po pravici Otca?
Rodičia a krstní rodičia: Verím.
Kňaz: Veríte v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný?
Rodičia a krstní rodičia: Verím.

Po tomto vyznaní viery sa kňaz pýta, či chcú, aby dieťa bolo pokrstené v tejto viere, na čo rodičia a krstní rodičia odpovedajú: „Chceme.“

Samotný Akt Krstu

Kňaz krstí dieťa, hovoriac:

„M. (meno dieťaťa), ja ťa krstím v mene Otca (poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody prvý raz), i Syna (poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody druhý raz), i Ducha Svätého (poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody tretí raz).“

Nasleduje pomazanie svätou krizmou na temene hlavy so slovami: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný.“

Potom kňaz odovzdá rodičom alebo krstnému otcovi/matke zapálenú krstnú sviecu so slovami: „M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzní budú ti pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesol (priniesla) nepoškvrnené do života večného.“ Odovzdáva sa aj biele rúcho ako symbol čistoty.

Historické Aspekty Krstu v Katolíckej Cirkvi

Krstný obrad vo forme, v akej ho poznáme dnes, bol ustanovený už v 16. storočí počas Tridentského koncilu (1545 - 1563). V rámci tohto koncilu boli upravené vysluhované sviatosti, okrem iných aj sviatosť krstu. Koncil zmenil pôvodný zvyk, podľa ktorého malo každé pokrstené dieťa jediného krstného rodiča. Podľa nového zvyku mohlo mať dieťa buď jedného, alebo dvoch krstných rodičov.

Rímsky rituál vydaný za pápeža Pavla V. v roku 1614 veľmi presne popisuje vysluhovanie sviatosti krstu. Obsah tohto rituálu sa neskôr stal súčasťou viacerých rituálnych kníh, ktoré vydávali uhorské diecézy. Kňaz krstil výlučne v latinskom jazyku formulkou Ego te baptizo in nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti (Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého). Pred obradom bol kňaz povinný stretnúť sa s krstnými rodičmi a zistiť, či sú z miestnej farnosti.

Požiadavky na Krstného Rodiča

Aby niekto mohol prijať úlohu krstného rodiča, je potrebné splniť nasledovné podmienky:

• Aby ho určil krstenec, jeho rodičia alebo zákonný zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár či vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu.
• Aby zavŕšil šestnásty rok života.
• Aby bol katolík, ktorý prijíma najsvätejšiu Eucharistiu, je pobirmovaný a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať. To znamená: zúčastňuje sa na bohoslužbách, žije príkladným životom viery, nie je rozvedený, ktorý nemôže pristupovať k sviatostiam, nežije v konkubináte (partnerským životom v jednej domácnosti bez sviatosti manželstva).
• Aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným.
• Aby nebol otcom alebo matkou krstenca.

Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. Krstným rodičom nemôže byť nekatolík (okrem pravoslávneho veriaceho), rozvedený a civilne znovu zosobášený, a ten, kto žije pohoršlivým životom. Krstný rodič má byť bez právnej prekážky. Ak žije krstný rodič v manželstve, má to byť sviatostné manželstvo. Medzi krstným rodičom a dieťaťom vzniká duchovné príbuzenstvo.

Krst v Prípade Núdze

Pod pojmom krst v núdzi rozumieme krst za špeciálnych okolností, kedy z rôznych dôvodov nebolo možné dieťa priniesť na krst do kostola. V prípade hroziacej smrti mohol dieťa i dospelého pokrstiť ktokoľvek - veriaci, neveriaci, evanjelik, pravoslávny veriaci, či dokonca exkomunikovaný. V takomto prípade mohol krst prebehnúť aj v materinskom jazyku krstiaceho človeka.

Pravoslávna Tradícia a Sviatosť Birmovania

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku nadväzuje na dedičstvo, ktoré bolo našim národom dané slovanskými apoštolmi, svätými Cyrilom a Metodom. Po potlačení ich diela na území Veľkomoravskej ríše v 9. storočí sa ešte udržiavala slovanská bohoslužba do začiatku 12. storočia v Čechách a na Slovensku. Počiatky obnovenia pravoslávnej Cirkvi v Čechách, na Slovensku a Podkarpatsku spadajú do druhej polovice 19. storočia. V uhorskej časti Rakúsko-Uhorského štátu sa pravoslávie udržalo vo svojej liturgickej podobe s cirkevnoslovanským jazykom a osobitými karpatoruskými spevmi, aj keď veriaci ľud bol od polovice 17. storočia násilím nútený formálne prijímať cirkevnú úniu s Rímom.

Svätý krst je základom celého kresťanského života. Riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup, kňaz a v Latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý, aj nepokrstený človek, ak má potrebný úmysel a použije trojičnú krstnú formulu. Potrebný úmysel spočíva v tom, že chce robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí.

Birmovka (Sviatosť Kresťanskej Dospelosti)

Birmovka je kresťanský cirkevný iniciačný obrad potvrdzujúci príslušnosť ku katolíckej cirkvi prijatú pri krste; je to sviatok kresťanskej dospelosti. Pozostáva z modlitby biskupa a pomazania čela birmovanca krizmou (zmesou olivového oleja a balzamu). Dieťa dostáva birmovné meno a jeho patrónmi sa stávajú birmovní rodičia. V prvotnokresťanských obciach krstili dospelých a birmovka nasledovala hneď po krste.

Od čias, keď sa zaužívalo krstenie novorodencov, u rímskych katolíkov birmujú deti asi od dvanásteho roku veku, ktoré sa predtým zúčastnili prvého prijímania; birmovanci sú zároveň predstavovaní biskupovi. U pravoslávnych birmujú novorodencov hneď po krste a krstný rodič je obvykle aj birmovným rodičom. Birmovka sa v jednotlivých farnostiach koná hromadne.

tags: #pravoslavny #katolici #krst