Sviatok svätého Cyrila a Metoda, ktorý sa na Slovensku a v Česku oslavuje každoročne 5. júla, je dňom mimoriadneho významu. Pripomíname si ním dvoch bratov z gréckeho Solúna, ktorí sa stali apoštolmi Slovanov a položili základy našej duchovnej a kultúrnej identity. Ich misia patrí k najvýznamnejším v ranokresťanskej Európe a obaja sú uznávaní aj ako patróni Európy, čo pápež Ján Pavol II. oficiálne vyhlásil v decembri 1980.
Počiatky kresťanstva na území Slovenska pred príchodom vierozvestov
Kresťanské učenie bolo na území dnešného Slovenska rozšírené už pred príchodom Cyrila a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo už v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec, alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia. Príchod Slovanov na súčasné naše územie sa datuje minimálne na začiatok 6. storočia. Kresťanstvo začína výraznejšie prenikať medzi Slovanov, žijúcich na území súčasného Slovenska, v prvej tretine 9. storočia. Už jeho relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vtedy vládlo pohanské knieža Pribina. Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským Mojmírom I. učenie Ježiša Krista nadobúda medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah.
Knieža Rastislav a jeho historická požiadavka
Kresťanský panovník Veľkej Moravy, knieža Rastislav (vládol 846-870), ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Jeho vláda znamenala vnútorné posilnenie štátu, keďže úspešne odolával útokom Franskej ríše a krajinu zveľadil aj hospodársky. Územie slovanských kmeňov bolo totiž intenzívne pokresťančované asi od roku 800, no Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu, pričom viacerí z nich chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše, čím by obmedzili postavenie Rastislava.
Rastislav si uvedomoval, že prebiehajúce misie zo západnej časti Európy nie sú len šíriteľom kresťanskej viery, ale aj súčasťou politického vplyvu Franskej ríše. Prerušil teda ich pôsobenie a dovolil účinkovanie len tým kňazom, ktorí mali dôveru miestneho obyvateľstva. Podujal sa na významný krok: rozhodol sa vybudovať samostatnú veľkomoravskú cirkevnú správu. V roku 861 požiadal pápeža Mikuláša I., aby mu poslal takého biskupa a misionára, ktorý bude vychovávať miestnych kňazov a ktorý bude hlásať vieru v jazyku zrozumiteľnom pre svoj ľud, a ktorý by bol oddaný vládnucej dynastii. Keďže z Ríma nedostával očakávanú odpoveď, obrátil sa na byzantského cisára Michala III., ktorý reagoval na požiadavky Rastislava pomerne rýchlo.
Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu
Cisár Michal III. vyzval Konštantína (neskôr Cyrila), aby sa ujal vedenia byzantskej misie medzi Slovanmi. Ten prišiel so svojím bratom Metodom a s niekoľkými ďalšími klerikmi na Veľkú Moravu, kde ich prijali s najväčšími poctami. Podľa tradície to malo byť práve 5. júla 863. Rastislav im zároveň zveril učeníkov, aby ich vyučovali a pripravovali na kňazstvo.
Svätý Cyril (Konštantín Filozof) - Génius a Tvorca
Konštantín, známy aj ako Filozof, sa narodil v Solúne. Jeho záujem o vedu a vychýrená múdrosť mu pomohli nájsť cestu až do cisárskej odbornej školy v Carihrade. Tu sa Konštantín učil geometriu, dialektiku a všetky filozofické vedy. Napokon ho začali volať Filozofom a krátky čas prednášal aj na cisárskej univerzite. Odmietol však cisárom ponúkané hodnosti a po diakonskom svätení odišiel do kláštora na úpätí vrchu Olymp. Krátko na to ho ale cisár vyslal na misiu medzi turkotatárskych Chazarov do južného Ruska, aby im zodpovedal mnohé vieroučné otázky. Po návrate poveril cisár Konštantína ďalšou úlohou, misiou na Veľkú Moravu.
Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, prispôsobené pre slovanskú reč, nazvané hlaholika. Do staroslovienčiny preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou, ako napríklad výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár, a taktiež ďalšie liturgické a biblické texty. Hlásali evanjelium a zostavili slovanské písmo.
Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Tak bolo misijné dielo úspešne dokončené. Konštantín však už s podlomeným zdravím v Ríme ostal, vstúpil do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril a ako 42-ročný tam zomrel. Cyril zomrel v Ríme, kde je aj pochovaný v Bazilike sv. Klementa.
Svätý Metod - Organizátor a Arcibiskup
Metod bol starším bratom Konštantína a zároveň jeho najbližším spolupracovníkom. V Carihrade vyštudoval právo a cisár ho poveril funkciou krajinského správcu. Neskôr sa však rozhodol svoj život zasvätiť Bohu a vstúpil do kláštora na Olympe, kde sa stal dokonca predstaveným. Tam za ním prišiel aj Konštantín.
Po smrti brata Konštantína ho pápež Hadrián II. poveril dôležitou úlohou. Metod mal utvoriť cirkevnú organizáciu na Veľkej Morave a aj u ostatných Slovanov v niekdajšej Panónii. Slovanské knieža v Panónii Koceľ krátko po Cyrilovej smrti požiadal pápeža, aby sa Metod vrátil ako učiteľ. Pri návrate v Blatnohrade v Panónii, kde vládol Pribinov syn Koceľ, sa zastavil a na základe jeho žiadosti o obnovenie panónskej diecézy (s vedomím Rastislava i Svätopluka) sa vracia späť do Ríma.
V Ríme bol Metod vysvätený za kňaza, následne za biskupa a pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta pre tieto kraje - ovládané Rastislavom, Svätoplukom (Nitriansko) a Koceľom - okolo roku 870. Metod sa už ako arcibiskup vracia na Veľkú Moravu. Počas cesty ho zajali Frankovia. Po necelých troch rokoch ho intervenciou pomohol vyslobodiť pápež Ján VIII., pravdepodobne na žiadosť Svätopluka I. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Metod sa takisto zaslúžil o dosiahnutie mnohých výhod Veľkomoravskej ríše. Ako vyštudovaný právnik pomohol (už za novej vlády Svätopluka) pri organizovaní štátnej správy a aj na poli medzinárodných vzťahov. Dokonca do staroslovienčiny preložil základné texty rímskeho práva a súdnictva. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získava rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, obhajujúci slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť.
Duchovný a kultúrny odkaz cyrilometodskej misie
Význam misie solúnskych bratov je nesporný. Založili slovanské učilište, v ktorom vychovávali svojich nástupcov, šíriteľov viery a budúcich kňazov. Do staroslovienčiny preložili dôležité liturgické texty a posvätné knihy. Písmo a reč považovali totiž za prostriedok šírenia vzdelanosti a zbožnosti. Bol to Konštantín, ktorý zostavil pre potreby slovanského jazyka hláskové písmo - hlaholiku. Navzdory dobovému názoru o nadradenosti troch jazykov (gréčtiny, latinčiny a hebrejčiny) sa mu podarilo u pápeža dosiahnuť povýšenie slovanskej reči na reč liturgickú. Duchovný odkaz vierozvestov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti.
Príchod vierozvestov Cyrila a Metoda na naše územie je zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti nielen pre Slovákov, ale aj Moravanov, Čechov, Bulharov či Macedóncov. Slováci, Česi, ale aj Bulhari, Srbi či Macedónci ich považujú za svojich duchovných otcov.
Sviatok 5. júla v histórii a súčasnosti
5. júl je na Slovensku štátnym sviatkom, kedy sú aj obchody zatvorené. Deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike. V rímskokatolíckom kalendári patrí sviatok sv. Cyrila a Metoda medzi cirkevné sviatky, ktoré ale nie sú prikázané.
Tento dátum, hoci nemá zrejmú súvislosť so životom Cyrila a Metoda ani s cyrilometodstvom všeobecne, sa začal používať v Čechách, na Morave, v Chorvátsku a nakoniec aj na Slovensku. Prvýkrát boli oslavy tisíceho výročia príchodu bratov v roku 863 na tento deň stanovené pápežom Piom IX. na žiadosť olomouckého arcibiskupa Bedřicha z Fürstenberku. Medzi dôvody pre presun bolo nevhodné ročné aj liturgické obdobie skoršieho dátumu 9. marca a tiež vzrastajúci kult Jána Husa, ktorého sviatok pripadá na 6. júla. Encyklikou "Grande munus" z 30. septembra 1880 vyzdvihol pápež Lev XIII. význam svätých bratov.
Objavte neznámy príbeh „svätého Cyrila a Metoda“: Tajomstvo ich pozoruhodného odkazu!
Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára (dátum úmrtia sv. Cyrila) vo Všeobecnom rímskom kalendári platiacom od roku 1970.
Slovanské pravoslávne cirkvi majú vlastný deň oslavy svätých Cyrila a Metoda, ktorým je 11. máj podľa pravoslávneho kalendára (24. máj podľa občianskeho kalendára), keď podľa tradície Cyril a Metod zo Solúna na Veľkú Moravu prišli. Historicky doložené je len to, že sa tak stalo na jar roku 863. V Bulharsku je 24. máj oslavovaný ako Deň sv. Cyrila a Metoda a Deň slovanskej kultúry a vzdelávania a je sviatkom a dňom pracovného pokoja. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii aj na Ukrajine. Štátnym sviatkom pod názvom Deň Cyrila a Metoda je 24. mája aj v Macedónsku.
Sviatok svätého Cyrila a Metoda je viac než len deň voľna. Je to pripomienka toho, kto sme, odkiaľ pochádzame a aké sú naše kultúrne korene. Nezabúdajme na svojich predkov a uctime si 5. júl ako deň, keď sme dostali dar slova, viery a identity!