Tradícia univerzitného vzdelávania na území mesta Košice siaha až do roku 1657, kedy biskup Benedikt Kišdy založil listinou "studium universale" akadémiu a daroval jej 40 tisíc toliarov. Akadémiu spočiatku viedli Jezuiti a riadila sa študijným poriadkom „Ratio Studiorum“. V roku 1660 cisár Leopold I. vydal zlatú bulu Universitas Cassoviensis, ktorá zabezpečila prvej košickej univerzite rovnaké privilégiá ako ostatným univerzitám v habsburskej monarchii.
Na čele univerzity stáli rektor, vicerektor a kancelár, na čele fakúlt dekani. Dominantnou fakultou bola Teologická fakulta, okrem nej existovali Filozofická a Právnická fakulta. Filozofická fakulta pokrývala filozofiu, históriu, jazyky a kládla priestor aj pre prírodné vedy ako fyzika, matematika, zemepis a botanika. Na Universitas Cassoviensis pôsobili významní profesori ako Martin Palkovič, Samuel Timon, Štefan Kaprinai, Karol Wágner, Juraj Sklenár a Michal Lipšic, ktorý šíril novú fyziku v celej monarchii. Vyučovacím jazykom bola latinčina.
Univerzita disponovala vlastnou knižnicou, kostolom, tlačiarňou a pridruženými inštitúciami ako gymnázium, seminár a konvikt. Vlastnila tiež viaceré obce na Spiši, v Abovskej a Zemplínskej stolici, ako aj Jelšavu v Gemerskej stolici. Košická univerzita v 17. a 18. storočí významne ovplyvnila rozvoj vedy, vzdelanosti a duchovnej kultúry.
Transformácia a vývoj univerzity
V roku 1773 univerzita prestala patriť jezuitom a stala sa štátnou inštitúciou s názvom Academia Regia Cassoviensis. Na základe vládneho nariadenia - Ratio educationis stratila samostatnosť a stala sa pobočkou budínskej univerzity s právom promovať. V roku 1850 sa Academia Regia premenila na Právnickú akadémiu, ktorá fungovala do roku 1921.
Košice sa opäť stali sídlom vysokej školy v roku 1937 zriadením Vysokej školy technickej Dr. Milana Rastislava Štefánika, ktorá však bola v roku 1939 zrušená.
Po druhej svetovej vojne boli v Košiciach postupne zriadené ďalšie vysoké školy: Vysoká škola poľnohospodárska a lesného inžinierstva, pobočka Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity, pobočka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Vysoká škola veterinárska a Vysoká škola technická.
Vznik Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
V roku 1959 vznikla zlúčením pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Filozofickej fakulty Vyššej školy pedagogickej v Prešove Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ). Táto univerzita nadviazala na historickú jezuitskú Košickú univerzitu a stala sa druhou najstaršou klasickou univerzitou na Slovensku. Nesie meno slovenského básnika, historika a univerzitného profesora Pavla Jozefa Šafárika, zakladateľa vedeckej slavistiky.
V roku 1963 k UPJŠ pribudla Prírodovedecká fakulta, v roku 1964 Pedagogická fakulta so sídlom v Prešove a v roku 1973 Právnická fakulta.
Vývoj a zmeny v štruktúre univerzity
V roku 1990 sa Univerzita P. J. Šafárika rozšírila o Pravoslávnu a Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu. Spoločensko-politické udalosti deväťdesiatych rokov viedli k rozdeleniu univerzity. Zákonom č. 361/1996 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 1997 Univerzita P. J. Šafárika rozdelila na dva samostatné právne subjekty: Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu so sídlom v Prešove.
Po rozdelení mala Univerzita P. J. Šafárika tri fakulty: Lekársku, Prírodovedeckú a Právnickú. Neskôr pribudli Fakulta verejnej správy (1998) a Filozofická fakulta (2007).
Súčasnosť a štatistiky UPJŠ
V súčasnosti je Univerzita Pavla Jozefa Šafárika verejnou vysokou školou s piatimi fakultami. Ku koncu roka 2024 mala univerzita 1 528 zamestnancov a 7 214 študentov, vrátane 508 doktorandov. Rozpočet univerzity na rok 2024 predstavoval 60 592 619 €.
UPJŠ je aktívna v medzinárodnej spolupráci ako členka EUA (European University Association) a medzinárodného združenia Asociácia univerzít Karpatského regiónu.
Univerzita kladie dôraz na rozvoj vedy a výskumu, čoho dôkazom je aj rozsiahla publikačná činnosť. V roku 2019 univerzita publikovala 2 831 prác. Finančná podpora študentov je realizovaná prostredníctvom sociálnych a prospechových štipendií.
Akademické a spoločenské aktivity
Na univerzite pôsobí množstvo študentských spolkov a organizácií, vrátane Spolku medikov mesta Košíc, Slovenského spolku študentov zubného lekárstva, ELSA (Európske združenie študentov práva) a Debatného klubu UPJŠ.
Študentský život je obohatený o vydávanie študentského časopisu Univerzál, organizovanie Prírodovedeckých dní UPJŠ a prevádzkovanie študentského internátneho rádia Šturko.
Univerzitná knižnica UPJŠ, založená v roku 1973 zlúčením troch fakultných knižníc, disponuje viac ako 253 835 knižnými jednotkami a poskytuje priestor na štúdium pre 446 používateľov.
Botanická záhrada Univerzity Pavla J. Šafárika, založená v roku 1950, sa rozprestiera na ploche 30 hektárov a obsahuje rozsiahle zbierky tropickej, subtropickej a dekoratívnej vegetácie.
Centrum aplikovanej informatiky UPJŠ sa podieľa na vývoji a prevádzke Akademického informačného systému AiS2, ktorý podporuje riadenie vzdelávania a výskumu.
V dňoch 26. a 27. februára 2007 sa na pôde univerzít v Košiciach konala vedecká konferencia s názvom „350. výročie Universitas Cassoviensis“, ktorá pripomenula bohatú históriu vzdelávania v meste.
tags: #350 #vyrocie #kosickej #univerzity