Juraj Jánošík: 330. Výročie Krstu a Odkaz Zbojníka

Meno Juraj Jánošík pozná snáď každý Slovák. Legendami opradený slovenský ľudový hrdina, zbojník, ktorého meno dodnes nosí na Slovensku okolo stopäťdesiat ľudí, približne dvadsať z nich priamo v Terchovej. Tento týždeň si pripomíname 330. výročie od jeho krstu. Juraj Jánošík žil iba 25 rokov, ale do našej historickej pamäti sa zapísal natrvalo. Aj po 330 rokoch je Jánošík stále aktuálny a zaujímavý.

Narodenie a Krst Juraja Jánošíka

Kde a Kedy sa Narodil?

Juraj Jánošík sa narodil v zime roku 1688 v osade nad obcou Terchová, asi štyri až päť kilometrov povyše Terchovej, pod vrchom Pupov na laze „u Janošuof“ (u Jánošov). Jeho rodičmi boli Martin Jánošík a Anna Jánošíková, rodená Cesneková. Podľa zápisu farára Michala Smutka v matrike vo Varíne možno usudzovať, že Juraj uzrel svetlo sveta niekedy pred 25. januárom 1688 (dňom jeho krstu).

Historici sa však nezhodujú na presnom dátume jeho narodenia, respektíve jeho pokrstenia, ani na jeho rodičoch. Objavili sa hypotézy, že Jánošík sa mohol narodiť až v máji, pretože v Terchovej sa koncom 17. storočia narodili štyria Jánošíkovci s krstným menom Juraj. Zo záznamov varínskej kroniky vyplýva, že v rokoch 1688 - 1694 sa v Terchovej narodili štyria Jurajovia Jánošíkovci:

• Prvý Juraj bol pokrstený 25. januára 1688.
• Druhého pokrstili 16. mája 1688. Jeho otec bol Michal, matka Barbora, rodená Cingelová. Mal staršieho brata Jána.
• Tretí Juraj Jánošík bol pokrstený 19. marca 1691. Jeho otec bol tiež Juraj a matka Anna, rodená Chorvatiková.
• Štvrtého Juraja Jánošíka pokrstili 21. septembra 1694. Otcom bol Martin Jánošík a matka Anna, rodená Laculková. Vekový rozdiel bol viac ako päť rokov, čo znamená, že ak by išlo o tohto Juraja, v čase popravy by mal necelých dvadsať rokov.

Väčšina odborníkov sa však prikláňa k prvému mesiacu v roku a k dátumu 25. januára 1688. Meno Juraj bolo v Terchovej v tom čase veľmi rozšírené. Kňaz Michal Smutko, ktorý krstil Juraja Jánošíka, začal viesť varínsku matriku od 16. apríla 1686.

Krst vo Varíne

Podľa zápisu v matrike vo Varíne, ktorý je od Terchovej vzdialený zhruba 15 kilometrov, Juraja pokrstili 25. januára 1688. Kňaz Michal Smutko do varínskej kroniky latinsky zapísal: „Eadem die baptizavi infantem natum de Martin Janosik et Anna Czisznik cui datum est nomen Georgii. Patrini erant Jacobus Mergad et Barbara Kristofik de Terchova.“ (Dňa 25. tohože mesiaca som pokrstil dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia boli Jakub Merjad a Barbora Krištofíková z Terchovej.)

Ako priblížila Katarína Kendrová z Považského múzea v Žiline, pod ktoré spadá aj múzeum v Terchovej, v minulosti sa kvôli vysokej úmrtnosti detí snažili pokrstiť novorodencov čo najskôr, zvyčajne do 3 dní po narodení. Historici dlho nepoznali dátum narodenia Juraja Jánošíka, pretože v dokumentoch z jeho výsluchov sa dátum narodenia neobjavuje. Tradovalo sa, že v čase popravy mal 31 rokov, čo by znamenalo, že sa narodil v roku 1682, čo je nepravdepodobné.

Slovenský historik Rudo Brtáň však v roku 1968 spochybnil všeobecne prijímaný dátum Jánošíkovho narodenia (pokrstenia) - 25. január 1688. Po preskúmaní matriky zistil, že dovtedajšie identifikácie mnohých historikov vychádzali z faktu, že Jánošíkov brat Ján bol podľa farskej matriky Jurajovým mladším bratom. V protokole z hrdelného súdu nad Jánom Jánošíkom, ktorý sa uskutočnil pred Vianocami roku 1713 v kaštieli v Tepličke nad Váhom, je zapísané, že Ján bol starším bratom Juraja Jánošíka a v uvedenom období už bol ženatý. Podľa Brtáňa je pravdepodobné, že sa narodil v máji 1688 a bol pokrstený 16. mája 1688, pričom jeho krstným otcom bol rovnako ako u Juraja narodeného 16. mája 1688 Pavel Laurinčík.

Jánošíkova Rodina a Detstvo

Juraj mal štyroch súrodencov: staršiu sestru Barboru (pokrstená 14. januára 1687), mladších bratov Jána (pokrstený 19. novembra 1689), Martina (pokrstený 18. mája 1692) a Adama (pokrstený 13. októbra 1697). O detstve Juraja Jánošíka a jeho súrodencov archívne pramene mlčia. Medzi Terchovčanmi sa traduje, že pochádzal z majetnejšej rodiny a detstvo strávil na príjemnom gazdovstve.

Búrlivá Doba Uhorska a Jánošíkov Vstup do Armády

Historický Kontekst

Mladý Jurko sa narodil práve v období, keď sa v Európe často triasla zem pod nohami. Začiatok 18. storočia bol v znamení protihabsburských povstaní Františka II. Rákociho, ktorý v júni 1703 s výdatnou francúzskou podporou začal najdlhšiu a najrozsiahlejšiu proticisársku vojnu. Celé sedemnáste a začiatok osemnásteho storočia bolo obdobím stavovských povstaní. Neustále sa tu bojovalo, krajinu pustošili raz cisárske, neskôr povstalecké vojská, zmietala sa v biede a bola ideálnou liahňou pre zbojnícke gangy. Zbojníctvo súviselo práve s pomermi vo vtedajšom Uhorsku.

Počas druhej polovice 17. storočia bola Terchová začlenili do strečnianskeho panstva, ktorého centrom bol Hrad Strečno. S jeho novými majiteľmi prišli do Terchovej aj noví usadlíci - valasi z tešínsko-kysuckých vrchov. Poddaní neboli spokojní s novými poriadkami a mnohí sa vyhýbali poddanským povinnostiam. V roku 1703 František II. Rákoci vydal svoj manifest „Recrudescunt inclytae gentis Hungariae vulnera“, ktorým oslobodil poddaných bojujúcich pod jeho velením od feudálnych povinností. Vtedy mal Juraj Jánošík 15 rokov.

Vojenská Služba

Fakty o Jánošíkovi vystrkujú rožky až neskôr. Na scénu vstupuje ako vojak v armáde Františka II. Rákociho, ktorý viedol posledné zo série protihabsburských povstaní. Nevedno, či sa k Rákociovcom pridal dobrovoľne, alebo ho naverbovali. Podľa historičky Evy Kowalskej sa v rokoch 1707 a 1708 stáva aktívnym členom povstania, ktoré viedol František II. Rákóczi proti panovníkom z rodu Habsburgovcov. Ku kurucom ho zverbovali vojaci na výzvu plukovníka Viliama Winklera, veliteľa pešieho pluku povstalcov. Súpis vojakov bol vyhotovený 2. decembra 1707, zapísaný je v ňom aj Juraj Jánošík.

Jánošík bol aj pri slávnej bitke pri Trenčíne 3. augusta 1708, kde cisárske vojská rozdrvili povstalecké. Dvetisíc vojakov zahynulo, štyristo zajali. Spolu s Jánošíkom. Pravdepodobne po prehratej bitke pri Trenčíne v roku 1708 sa 20-ročný Jánošík vrátil do Terchovej. Neskôr padol do zajatia a vzápätí, už v cisárskych službách, strážil na Bytčianskom zámku väznených vzbúrencov a rebelov. Vojsko asi nebolo mladému Terchovčanovi po chuti, pretože ho jeho otec čoskoro z armády vykúpil. Jánošík neslúžil dlho v cisárskom vojsku, na žiadosť otca Martina Jánošíka bol generálom Ebergénim prepustený s tým, aby doma gazdoval.

Stretnutie s Tomášom Uhorčíkom

Práve na Bytčianskom zámku sa Jánošík spoznal so zbojníkom Tomášom Uhorčíkom, zbojníckym kapitánom z horných Kysúc. Medzi nimi sa vyvinulo priateľstvo. Jánošík, ako sa uvádza v súdnom protokole, často drobnými službami pomáhal väznenému Uhorčíkovi. Pravdepodobne mu sprostredkoval spojenie s jeho zbojníckou skupinou a neskôr mu pomohol aj utiecť zo zámku.

Jánošík ako Zbojnícky Kapitán

Cesta k Zbojníctvu

Netrvalo dlho a Jánošík sa stretol s Uhorčíkom, ktorý sa v zime zdržiaval na samote pri Veľkom Rovnom na Kysuciach. Tomáš Uhorčík navštívil Juraja Jánošíka v Terchovej a navádzal ho na zboj. Uhorčík o tom vypovedal vo svojej súdnej pravote. Nepriznal sa priamo, ale vraj videl jeho chuť zbojníčiť, navrhol mu, aby sa k nemu pridal. Prvým zbojom Juraja Jánošíka bol "výlet" na Moravu, odkiaľ si spolu s Uhorčíkovou družinou priniesol plátno na košele. Stalo sa tak okolo sviatku Michala 29. septembra 1711, kedy Uhorčíkova družina prepadla židovských kupcov vo Vsetíne na Morave.

Kapitánom Družiny

Ešte pred zimou roku 1711 sa Uhorčík oženil s dcérou Jablunkovského baču Stoligu a odišiel s ňou do Klenovca v Malohontskej stolici, kde žil pod menom Martin Mravec. Zo zbojníckej družiny odišiel po súboji s Hvizdalom, ktorý zbojníkov nahováral, aby prepadli faru vo Varíne. Jánošík sa po jeho odchode stal kapitánom Uhorčíkovej zbojníckej družiny. Stalo sa tak pravdepodobne preto, lebo Uhorčík ocenil jeho pomoc počas bytčianskeho väznenia, jeho osobné i veliteľské schopnosti, i keď nebol v zbojníckej skupine najstarší. Zbojnícka družina pozostávala z chlapov z Oravy, Kysúc, Liptova, južného Poľska a Moravy. Pri výbere kandidátov do zbojníckej skupiny sa postupovalo prísne. V zachovaných súdnych pojednávaniach sa uvádza znenie prísahy: „Prisahám večnému Bohu, Svätej Trojici, Panenke Márii a všetkým božím svätým, že svojich tovarišov nevyzradím, neoklamem a neopustím ani v šťastí ani v nešťastí.“

Pôsobenie Zbojníckej Družiny

Jánošík zbíjal krátko, zhruba poldruha roka, od jesene roku 1711 do zimy 1713. Jeho hlavná činnosť sa odohrávala v roku 1712, od svätého Juraja až po Michala, čiže od apríla po september. Zbíjal v Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej, Malohontskej stolici a v Sliezsku, na Morave aj v Poľsku. S Tomášom Uhorčíkom začal a s ním aj skončil.

Jánošík sa na súde priznal k desiatim prepadom, hoci niektoré mu boli nespravodlivo prisúdené. Medzi najvýznamnejšie lúpeže patrili:

• V septembri 1711: Zbojníci olúpili židovských kupcov vo Vsetíne na Morave.
• V horstve Žiar na Turci: Ozbíjali baróna Pavla Révaia; ukradli mu pušky a šabľu v striebornej pošve. Prevážal sa v koči so svojou mladou manželkou na svadobnej ceste.
• Pod Strečnom: Zbojníci ozbíjali farára, ktorý sa plavil na plti dolu Váhom. Podobne aj ženu evanjelického farára, ktorej vzali peniaze a šaty.
• V Malatínskej doline v Liptove: Prepadli zemana Václava Zmeškala. Zbojníci si zväčša vyberali ľudí, ktorí si nemohli dovoliť väčší sprievod.
• Dvakrát prepadli kupca Jána Šipoša: Po prvý raz 5. októbra 1711 mu ukradli súkno, ktoré predali na Morave v Jablunkove. Druhý raz 10. mája 1712 mu pod Strečnom vzali zdobený opasok a 4 zlaté.
• Pod Strečnom: Olúpili o kone a výstroj aj skupinu Žilinčanov a znovu pod Strečnom ozbíjali bohatého obchodníka Jána Skalku. Korisť si podelili a prstene rozdali dievčatám v Terchovej.
• Medzi Važcom a Štrbou: Olúpili kupcov o víno.
• V Kremnických vrchoch: Ozbíjali zemana Jána Radvanského z Radvane.

Zbojníci pravdepodobne aj veľké vzdialenosti zdolávali pešo. Ak by využívali kone, museli by jazdiť po cestách a tam by ich skôr chytili. Keď prišla zima, zbojníci sa roztratili po dedinách a pravidelne striedali miesto svojho úkrytu. Ich kapitán Juraj Jánošík trávil najviac času v Terchovej, na kysuckých lazoch a v Klenovci, kde pod falošným menom Martin Mravec žil Tomáš Uhorčík.

Jánošíkove Princípy

Jánošík dbal na to, aby prepadnutým ľuďom zbojníci neubližovali. Pravdepodobne aj preto, že vedel, že za násilnosti hrozili veľmi tvrdé tresty. V jednom prípade sa mu však situácia vymkla spod kontroly: jeho muži smrteľne postrelili domanižského farára Juraja Vrtíka pri Fačkove. Jánošík pri incidente nebol, napriek tomu sa mu pri súde táto vražda neprávom pripísala. Dvaja tovariši, Plavčík z Dunajova a Turiak, strieľali na farára. Domanižský farár na následky zranenia 2. októbra 1712 zomrel a pochovali ho 5. októbra 1712.

Osudné Chytenie, Súd a Poprava

Prvé Zadržanie a Útek

Prvýkrát sa náš hôrny chlapec stretol so zákonom až na jeseň 1712, keď ho lapili spolu s Uhorčíkom, alias Mravcom, a uväznili na Hrachovskom zámku. Vtedy s Jánošíkom bol v Klenovci aj Turiak-Huncaga. Ten utiekol do Poľska a pravdepodobne varoval ostatných členov Jánošíkovej družiny. Jánošíka obvinili z prepadov, ale podarilo sa mu preukázať nevinu a neúčasť na činoch, z ktorých ho obvinili. Nemohli im nič dokázať. Navyše, na ich stranu sa postavil aj podžupan Malohontskej stolice Pavol Láni. V prospech Uhorčíka svedčilo aj to, že sa v Klenovci pod pseudonymom Martin Mravec zapísal v povedomí ľudí ako slušný občan „bez bázne a hany“. Za chyteného zbojníka vyplácali odmenu 50 zlatých. Jánošík a Uhorčík sa dostali na slobodu vďaka úplatkom (oštiepky a líščie kožušiny) a Uhorčíkovým známostiam s podžupanom Pavlom Lánim. Zostávalo mu ešte pol roka života.

Zrada a Konečné Chytenie

Jánošík vzápätí zamieril na Liptov a s druhmi ozbíjali medzi Východnou a Važcom barónku Schardonovú, ženu cisárskeho dôstojníka. To bol s vysokou pravdepodobnosťou pomyselný hrach, vysypaný pod Jánošíkove nohy. V skutočnosti vedenie liptovskej župy reagovalo na prepadnutie grófky, ktorej museli zaplatiť odškodné. Liptovskí župní predstavitelia po prepade Schardonky už nenechali nič na náhodu a rozhodli sa Jánošíka nájsť a zlapať. Do Malohontu sa vybralo asi 30 drábov. Liptovská sedria vyslala do Malohontu Emericha Kubínyiho. Stopu mu pomohol nájsť zbojník Mikuláš Šustek, ktorého súdili a popravili v Žiline. Pravdepodobne ho prezradil aj Turiak-Huncaga, ktorý vedel o jeho pobyte v Klenovci. V Uhorčíkovom dome na prelome januára a februára 1713 Jánošíka aj jeho súputníka chytili a odviezli do Liptovského Mikuláša. Jánošíka a Tomáša Uhorčíka chytilo 25 - 30 drábov, viedol ich zeman Andreánsky. Vtedy ešte netušili, že chytili Tomáša Uhorčíka, poznali ho v Klenovci ako Martina Mravca.

Súdny Proces v Liptovskom Mikuláši

Proces s Jánošíkom sa začal 16. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši v Hanzelyho dome, známom ako Illešházyovská kúria, Ehrlichovský alebo Seligovský dom. Základom obžaloby bola údajne vražda farára Juraja Vrtíka, pri ktorej však, ako už bolo spomenuté, Jánošík nebol. Prokurátor Alexander Čemický na súde, ktorému predsedal liptovský podžupan Ladislav Okoličáni, obvinil Jánošíka, že: „... prepadol jednoho pána - plebana tak smrtelne ranil, že z takovej rany i umrieť musel.“

Jánošík v odpovedi na 46 otázok pripustil lúpežné prepadnutia. Odmietol však účasť na vražde a kategoricky poprel závažnú žalobu zo zabitia farára z Domaniže Juraja Vrtíka. Pri výsluchoch, ako i v priebehu krutého mučenia sa správal čestne a statočne. Na tortúre nepovedal nič o svojich priaznivcoch a podporovateľoch. Hovoril len o mŕtvych, svojich druhov i prezlečeného Uhorčíka zo svojej spovede vynechal. Tvrdil napríklad, že na zboj ho naviedol Uhorčík, ktorý je však podľa jeho ďalšej výpovede mŕtvy - zomrel minulý rok. Obhajca Baltazár Palugyay dokonca žiadal pre Jánošíka milosť. Proces trval 2 dni.

Poprava

Bezprostredne po útrpnom výsluchu bol zo strany liptovského stoličného súdu vyrieknutý exemplárny rozsudok trestu smrti. Z prokurátorom navrhovaných spôsobov vybrali ten najzákernejší a najbolestnejší - zavesenie na hák. Jánošíka popravili obesením na hák za rebro na popravisku Šibeničky v Liptovskom Mikuláši ešte v deň vynesenia ortieľa, 17. marca 1713. Dôvodom takého rýchleho konania mohol byť aj fakt, že Liptovská stolica nemala vlastného kata. Mal iba 25 rokov. Iný rozsudok ako smrť neexistoval. Radovým zbojníkom odtínali hlavy, tomuto mladému mužovi udelili najhorší rozsudok.

Popravili aj Uhorčíka, a to 21. apríla 1713 lámaním v kolese na tom istom mieste ako Jánošíka. Práve pri jeho vypočúvaní sa objavili informácie naznačujúce, že Jánošík mohol časť lupu odkladať pre vojakov, ktorí by sa zapojili do ďalšieho protihabsburského povstania. Zo samotného Jánošíka však k tejto téme nič konkrétnejšie nevypáčili. Rodičia Martin a Anna Jánošíkovci prežili dve svoje deti; okrem Juraja aj mladšieho syna Jána, ktorého popravili 22. decembra 1713. Dvadsaťštyri ročného Jána Jánošíka obvinili z ukrývania staršieho brata, s ktorým sa vraj zúčastňoval na zboji. Prenasledovaná bola aj celá dedina Terchová.

Jánošík v Legende a Umení

Mýtus vs. Realita

Postava Juraja Jánošíka má tri tváre: historickú, legendárnu a literárnu, a každá jedna žije vlastným životom a tempom. Z prepisov zaznamenaných výpovedí samotného Jánošíka a jeho druha Tomáša Uhorčíka sa podľa historikov črtá relatívne pravdivý obraz o dávnych udalostiach. Historici sa zhodujú, že "Jánošík bohatým bral, ale chudobným rozhodne nedával. To je obyčajný mýtus." O nejakom rozdávaní chudobným neexistujú podľa historičky Evy Kowalskej záznamy. Tvrdenia samotného Jánošíka nemajú dostatočnú váhu, pretože počas vypočúvania na súde dokázateľne klamal v mnohých veciach, dokonca aj pri mučení.

Historik Dušan Kováč si myslí, že táto formulka patrí do legendy, ktorá obmotáva túto historickú postavu. Chudobným nemal čo brať, takže sa zameral na bohatých. Občas sa zbojníci v krčme rozšantili a je pravdepodobné, že aj Jánošík dačo z lupu rozdal. "Nebol však zbojníkom preto, že chcel sociálnu spravodlivosť," dodáva. O tom, že občas výhodne požičal sedliakom či daroval dar ako poďakovanie, veľké pochybnosti nie sú, skôr sa na tisíc kúskov láme zrkadlo, ktoré odráža superhrdinu bojujúceho za obyčajný ľud.

Jánošík kradol. Najviac sa tešil peniazom, šperkom, zbraniam a iným cenným predmetom. Lúpežníci však mohli ukradnúť len toľko, koľko uniesli. So svojou družinou prepadávali predovšetkým obchodné karavany a pánov na kočoch. Chýry a mýty sa však začali spriadať až sto rokov po jeho smrti. Práve tá bola urýchľovačom i korením príbehu, ktorý nebol taký romantický ako vo filmoch či v rozprávkach. Jánošík pravdepodobne nikoho nezabil, ani nezranil. Svedčia o tom aj spisy v archíve v Liptovskom Mikuláši. Poklad, ktorý ukryl, doteraz nikto nenašiel.

Narodenie Legendy

Hoci Jánošík zomrel, medzi jednoduchými ľuďmi, pre ktorých sa zbojníci stali symbolom odporu voči vrchnosti, jeho meno žilo naďalej. Legenda zvaná Jánošík sa rodí zrejme z kombinácie človečenskej potreby a absencie ideálu. Jednotlivé národy si úzkostlivo ochraňujú a pestujú svoju ľudovú tradíciu, ktorá zvykne bývať spájaná s konkrétnou historickou postavou. Slováci majú „zbojníckeho kapitána“, „hajtmana hôrnych chlapcov“ Juraja Jánošíka. Jánošíkovská legenda, neodmysliteľne spätá s obcou Terchová, významne prispela k prehlbovaniu národného povedomia a vlastenectva. Vždy, keď bolo Slovensko v existenčnom ohrození, inšpirovala a burcovala odpor proti neslobode, zrade, utrpeniu a poníženiu. Napríklad počas meruôsmych rokov 1848 až 1849, Slovenského národného povstania z leta a jesene 1944, či okupácie vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Okrem spomenutého jánošíkovská tradícia nezmazateľnými literami vstúpila do dejín slovenskej kultúry a umenia. Interesantne tiež prenikla do poľského, moravského a českého prostredia. Táto tematická línia patrí už tristo rokov medzi najcharakteristickejšie súčasti slovenskej ľudovej kultúry a folklóru, literárnej a dramatickej spisby, širokospektrálneho výtvarného umenia, kinematografie, hudby, spevu, tanca, divadla, muzikálu, baletu.

Literárne a Umelecké Spracovanie

Životný príbeh terchovského zbojníka Juraja Jánošíka inšpiroval nielen ľudovú slovesnosť, ale stal sa predlohou viacerých filmov, muzikálov, výtvarných či literárnych diel. Básne mu venovali štúrovskí básnici. Janko Kráľ je autorom básne Výlomky z Jánošíka, báseň Smrť Jánošíkova je dielom Jána Bottu a báseň Likavský väzeň napísal Samo Chalupka. Pavol Országh-Hviezdoslav napísal báseň Jánošíkova stupaj. Osud terchovského zbojníka do divadelnej podoby pretavil aj Jonáš Záborský v dráme Jánošíkova večera. Z pera Gustáva Maršalla-Petrovského sa zrodil román Jánošík, kapitán horských chlapcov. Legendárny muzikál Na skle maľované poľského autora Ernesta Brylla mal premiéru v Činohre Slovenského národného divadla (SND) v roku 1974, uvádzali ho takmer 30 rokov a dosiahol vyše 600 repríz. V roku 2005 Na skle maľované naštudovalo aj Divadlo Nová scéna.

Filmové a Televízne Adaptácie

• Prvý film o Jánošíkovi pochádza z roku 1921. Podieľali sa na ňom bratia Siakeľovci, Jaroslav ako režisér, Daniel ako kameraman.
• V roku 1935 natočil ďalšieho Jánošíka český režisér Martin Frič, v ktorom titulnú rolu stvárnil jedinečný Paľo Bielik. Tento titul mal aj svetový ohlas, k čomu výrazne dopomohlo uvedenie snímky - napriek tvrdošijnému odporu Maďarov - na IV. Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Predpokladá sa, že iba v roku 1936 videlo film Jánošík okolo 100 miliónov divákov; do roku 1980 ho premietli v 32 štátoch sveta!
• V roku 1963 slovenský filmový tvorca Paľo Bielik, ktorý si Jánošíka zahral v spomínanom filme Martina Friča, natočil vlastnú verziu.
• V roku 1976 vytvoril Viktor Kubal animovaný film Zbojník Jurko.
• V roku 1974 natočil v Poľsku režisér Jerzy Passendorfer televízny seriál Jánošík.
• V septembri 2009 mal premiéru veľkofilm Jánošík.

Jánošík v Súčasnosti

Socha Juraja Jánošíka je súčasťou jeho pamätníka v Terchovej. Bola odhalená pri príležitosti 300. výročia Jánošíkovho narodenia v roku 1988. Autorom 7,5 metrovej sochy z oceľového plechu je akademický sochár Ján Kulich. Drevenú sochu Jánošíka odhalili v júli 2011 pred obecným úradom v Terchovej v rámci programu 49. ročníka medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni. Hotelov, reštaurácií a krčiem s jeho menom je na Slovensku neúrekom. V Slovenskom národnom múzeu môžeme vidieť vybíjanú valašku a v Ružomberku zase jeho krásne zdobenú čiapku. Tieto veci chcelo od nás Budapešť odkúpiť, sú mimoriadne cenná historická pamiatka.

Význam Jubilea

Pripomienka 330. Výročia

Dnes, 25. januára, si pripomíname 330. výročie od krstu Juraja Jánošíka vo Varínskom kostole. Obec Terchová si toto výročie bude pripomínať v priebehu celého roka 2018. Delegácia obce na čele so starostom Jozefom Dávidíkom navštívi kostol vo Varíne, kde sa ešte nachádza dobová krstiteľnica, a odtiaľ zamieri do osady Jánošovia, kde uzrel svetlo sveta. 17. marca je plánovaná návšteva Liptovského Svätého Mikuláša, kde bol väznený, odsúdený a popravený. Vyvrcholenie tohto jubilea sa uskutoční počas 56. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu, nesúceho pomenovanie JÁNOŠÍKOVE DNI. Súčasťou toho bude aj pripomenutie si 30. výročia odhalenia Jánošíkovho pamätníka v Terchovej.

Nesmrteľný Odkaz

Vážení občania, i napriek tomu, že Juraj Jánošík žil len 25 rokov, jeho legenda žije dodnes. Lebo, Jánošíka nemôžete zabiť. Jeho príbeh prežil v ľudovej tvorbe v podobe povestí, rozprávok a piesní. Inšpiroval však aj básnikov, spisovateľov a výtvarných umelcov. Juraj Jánošík sa stal všeobecne zrozumiteľným a pre mnohých súčasníkov je azda poslednou postavou, ktorá v ich zaneprázdnenej mysli ostala ešte z čias školských lavíc. Vznik Jánošíkovej legendy bol zrejme kombináciou ľudskej potreby a absencie ideálu, keď sa spravodlivosť nedostavovala. Tento článok nech poslúži mladej generácii - žiakom, študentom, ale aj mladým učiteľom na školách, aby pochopili jeho skutočný význam a odkaz.

tags: #330 #vyrocie #krstu #janosika