V osmičkovom roku si pripomíname rôzne osudové výročia našich dejín. V nedeľu uplynie 30 rokov od Sviečkovej manifestácie, ktorá predznamenala pád komunistického režimu. Hoci jej predchádzali mnohé aktivity, práve Sviečková manifestácia, ktorú 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave surovo potlačili zložky štátnej moci, sa stala symbolom občianskeho vzdoru.
Požiadavka na dodržiavanie ľudských práv
Tiché zhromaždenie žiadalo v normalizačnom Československu dôsledné dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Preto to bola udalosť, ktorá spojila veriacich, ale aj neveriacich, mladšiu, ale i staršiu generáciu. A patrila k najvýznamnejším počinom tajnej cirkvi, ktorá zohrala v antikomunistickom zápase podstatnú úlohu.
Príprava a priebeh manifestácie
Sviečková manifestácia, ktorej 30. výročie bude v nedeľu, sa stala predzvesťou pádu komunistického režimu. Ten chcel udalosti, ktorá žiadala dodržiavanie občianskych a náboženských práv, zabrániť. V deň, keď sa mala konať, nasadili súdruhovia v Československej televízii dokonca obľúbenú Angeliku. Sviečkovú manifestáciu chceli ale zmariť aj oveľa tvrdšími spôsobmi.
Informácie o surovom zásahu komunistického režimu proti tichému zhromaždeniu, ktoré so sviečkami v rukách žiadalo dodržiavanie ľudských a občianskych práv obleteli v tom čase celý svet. Proti približne tisícke ľudí zasahovalo 953 príslušníkov Verejnej a Štátnej bezpečnosti, ktorí ich bili obuškami. Zatkli 126 účastníkov, medzi nimi aj zahraničných novinárov.
Komunisti vtedy tvrdo zakročili proti zhromaždeniu ľudí v centre Bratislavy, ktorí žiadali náboženské aj občianske práva. O necelé dva roky potom komunistický režim padol. Účastníci manifestácie sa neskôr pýtali, či vtedy tušili, že sa takéto čosi stane a v čom Sviečková manifestácia ovplyvnila idey novembra '89.
Predohra: Od podpisu petície k zákazu zhromaždenia
Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho navrhol František Mikloško uskutočniť polhodinové zhromaždenie so zapálenými sviečkami a tichou manifestáciou.
Vyše 5000 ľudí zaplnilo 24. marca 1988 pred 18. hodinou námestie SNP. František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta.
Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine a trvalo polhodinu. Zúčastnilo sa na ňom 8000 až 10 000 ľudí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá. Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť.
Brutálny zásah a jeho dôsledky
Odhliadnuc od rôznych médiálnych spomienok a diskusií sa 25. marca 1988 odohral na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave brutálny zásah proti pokojnému zhromaždeniu občanov.
Asi 500 až tisíc osôb sa zhromaždilo pred budovou Slovenského národného divadla so zapálenými sviečkami, zaspievali štátnu hymnu a pápežskú hymnu a začali sa modliť modlitbu ruženca. Zhromaždení občania boli vyzvaní, aby sa rozišli, pretože manifestácia nie je povolená. Keď občania na výzvu nereagovali, politická komisia, sledujúca dianie na námestí z okien 4. poschodia hotela Carlton, vydala príkaz na rozohnanie davu veriacich. Autá VB so zapnutými sirénami a majákmi začali prudko jazdiť po námestí a takto rozháňať ľudí. Príslušníci VB a niektorí civili s odznakmi kričali na ľudí, bili ich obuškami, päsťami a tých, čo padli, kopali na zemi. Viacerých odvliekli do pripravených áut VB a odvážali na policajné stanice.
Zhromaždenie sa v plánovanom čase ukončilo. Napriek tomu, že sa už rozchádzalo, zasiahli proti manifestujúcim špeciálne jednotky, ktoré ich mlátili obuškami a použili proti nim aj slzotvorný plyn a psov. Viacerí ľudia utrpeli poranenia, krvácania, VB a ŠtB nešetrila ani starcov a mladé dievčatá. Na potlačenie zhromaždenia veriacich občanov bolo nasadených celkovo 953 príslušníkov bezpečnosti. Celkovo bolo zadržaných 126 občanov ČSSR a 12 cudzích štátnych príslušníkov, medzi nimi aj akreditovaní novinári.
Správu o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim predložili predsedníctvu ÚV KSČ v apríli 1988 Ignác Janák a Peter Colotka. Správu prijalo Predsedníctvo ÚV KSČ súhlasne a bez námietok. Súčasťou správy bola Informácia o prijatí predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi v SSR u predsedu vlády SSR dňa 12. apríla 1988. Jedným z jej cieľov bolo „ubezpečiť o serióznych zámeroch čs. štátnych orgánov k riešeniu problémov rímskokatolíckej cirkvi a veriacich... napriek snahe niektorých jednotlivcov a skupín z radov nelegálnych cirkevných štruktúr zneužiť ...proces prestavby...“. Podľa tejto Informácie „všetci prítomní veľmi rozhodne a otvorene odsúdili demonštratívne vystúpenie 25. 3. 1988“ a biskup Jozef Feranec „sa dištancoval od akcií nátlakového charakteru“. Súčasťou tejto správy je aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili ministri M. Válek a Š. Lazar. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu proti podľa nich cca 2 000 manifestujúcim ako adekvátny. Sekretariát vlády SSR pre veci cirkevné dostal za úlohu „zamedziť vplyv nelegálnych cirkevných štruktúr na cirkevných zhromaždeniach“.
Po Nežnej revolúcii začala vojenská prokuratúra trestné stíhanie majora ZNB Alexandra Kysuckého pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa preto, že nezákonne zaistil Františka Mikloška. Vzhľadom na to, že František Mikloško spoločne s Jánom Čarnogurským navrhli zastaviť jeho trestné stíhanie, podala komisia SNR prezidentovi republiky v prospech trestne stíhaného žiadosť o udelenie milosti.
Výročie sviečkovej manifestácie - Andrej Kiska symbolicky zapaľuje sviečku
Odkaz Sviečkovej manifestácie
V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Historici sa zhodujú v názore, že Sviečková manifestácia otvorila cestu k Novembru '89 a k Nežnej revolúcii.
Sviečková manifestácia je jedným z najúžasnejších okamihov histórie Slovenska. Vyhlásil to prezident SR Andrej Kiska, ktorý si spolu s bývalým prezidentom Spolkovej republiky Nemecko Joachimom Gauckom, v nedeľu večer pripomenul 30. výročie Sviečkovej manifestácie položením vencov k pamätníku tejto udalosti v centre Bratislavy. Pred 30 rokmi stáli podľa prezidenta v centre Bratislavy tisíce ľudí, držali v rukách sviečky a modlili sa. "Proti nim zasiahla brutálna sila, ktorá ukázala aroganciu moci a čo v tých časoch v našej krajine bolo," povedal Kiska. V tomto čase podľa neho ešte ľudia nevedeli, čo bude v roku 1989 a aj napriek tomu prišli na námestie tisíce ľudí. "Vedeli, že za to môžu byť perzekuovaní, oni a ich rodiny. Určite mali strach, ale ukázali to, na čo môžeme byť vždy v našej histórii hrdí, že sa naši ľudia vedia postaviť a ukázať nesúhlas s danou dobou," podotkol prezident. Je rád, že aj pred pár dňami ukázali na Slovensku desaťtisíce ľudí nespokojnosť s aroganciou moci a nesúhlas s tým, akým smerom sa uberá Slovensko.
Kiska sa spoločne s bývalým nemeckým prezidentom zúčastnil v nedeľu v Bratislave aj na konferencii Ako zaobchádzame s našou slobodou. Gauck sa tu vyjadril, že Sviečková manifestácia dodala v tom čase Nemcom odvahu, aby prekonali obavy a strach. "Spomínam si pri takýchto príležitostiach, aká bola túžba po slobode a demokracii. Koľko síl treba na prekonanie strachu, aby sme povstali proti komunizmu. Tí, ktorí tam vtedy boli, si spomínajú na ten pocit hrdosti z víťazstva. Na druhej strane si treba pripomenúť, aký silný môže byť strach v spoločnosti," uviedol. Gauck pripomenul, že sloboda, po ktorej ľudia túžili, nebolo len oslobodenie sa od neslobody. Bolo a je potrebné prevziať určitý stupeň zodpovednosti. V prípade masových zhromaždení na Slovensku skonštatoval, že obdivuje Slovákov za silu, ktorá v nich tkvie.
Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo na Veľký piatok 25. marca 1988. Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. Sviečková manifestácia vznikla z podnetu veriacich, ktorí žiadali dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov - veriacich aj neveriacich. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.
Oslavy a spomienkové podujatia
V Bratislave sa pri príležitosti 30. výročia Sviečkovej manifestácie uskutočnilo viacero podujatí. V Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu sa uskutočnilo podujatie v rámci cyklu Osmičková pyramída. Po uvedení filmu nasledovala diskusia s organizátorom manifestácie Františkom Mikloškom, jej priamymi účastníkmi Martou Košíkovou a Pavlom Kosseyom a historikom Ústavu pamäti národa Patrikom Dubovským. Záznam z diskusie odvysielalo Rádio Devín.
Sviečkovej demonštrácii sa venovala aj piata časť cyklu autora Petra Turčíka venovaného osmičkovým výročiam, ktorú Rádio Devín uviedlo v nedeľu. Hosťom Nočnej pyramídy Rádia Slovensko bol historik Peter Jašek, ktorý diskutoval aj o otázkach náboženskej slobody.
Diváci Jednotky si mohli na Kvetnú nedeľu pozrieť priamy prenos Slávnostnej svätej omše v Katedrále sv. Martina v Bratislave, ktorú celebroval predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský.
Sviečková demonštrácia rezonovala aj v diskusnej relácii o histórii SK DEJINY s podtitulom Protirežimové revolty.
V bratislavskej Redute sa začal slávnostný koncert pri príležitosti 30. výročia Sviečkovej manifestácie. Prezident Kiska sa ho však nezúčastnil pre pozvanie kotlebovcov na podujatie.
V nedeľu 25. marca 2018 si pripomíname 30. výročie Sviečkovej manifestácie. Pred tridsiatimi rokmi Sviečková manifestácia otriasla vtedajšou spoločenskou a politickou situáciou a stala sa predzvesťou veľkých zmien. Odkaz Sviečkovej manifestácie je rovnako aktuálny aj dnes.
V rámci osláv 30. výročia sa konali aj ďalšie podujatia, vrátane bohoslužieb a diskusií.
tags: #30 #vyrocie #svieckovej #manifestacie