Príhovor k výročiu školy je významnou súčasťou slávnostných zhromaždení, kde sa spája radosť z oslavy s hlbokým zamyslením nad poslaním vzdelávania. Napísať takýto prejav si vyžaduje nielen dobrú znalosť udalostí a histórie školy, ale aj schopnosť osloviť prítomných a odovzdať im silné posolstvo.
Základy slávnostného prejavu
Pre úspešnosť celej reči je dôležitý úvod a záver. V úvode by malo byť jasné, o čom bude reč. Autor by mal byť úprimný a do témy vložiť vlastné presvedčenie. Pri písaní je dôležité pamätať, že zámená vás, vám a podobne sa píšu s malými začiatočnými písmenami.
Kompozícia slávnostného prejavu
Prejav sa tradične skladá z troch hlavných častí: úvodu, jadra a záveru. Súčasťou je vždy vhodné oslovenie prítomných a na záver poďakovanie za pozornosť.
Úvod
Na začiatku prejavu je kľúčové správne oslovenie. Volíme oslovenie, ktoré reflektuje prítomných, napríklad: "Vážený učiteľský zbor, milí hostia a žiaci!" Treba uviesť viac prítomných podľa pracovnej a spoločenskej hierarchie a oslovenie končíme výkričníkom! Po oslovení je vhodné vynechať riadok pre lepšiu prehľadnosť.
Text úvodu môžeme štylizovať frázami ako: "Dovoľte mi, aby som ... privítal ..." alebo "Je pre nás veľká česť, že ...". Na umocnenie dojmu je možné v úvode použiť umelecké a rečnícke prostriedky. Príkladom môže byť: "Zišli sme sa tu dnes, aby sme spolu s našou školou oslávili jej krásne jubileum."
Jadro
Jadro prejavu je priestorom pre rozvinutie hlavných myšlienok. Odporúča sa držať sa logického sledu, postupovať od jednoduchosti k zložitosti a nepreskakovať z jednej veci na druhú. Myšlienky je možné opakovať inými slovami pre ich zdôraznenie. Používajte trópy a figúry pre názornejšie vyjadrovanie a v prípade čísel ich odporúčame zaokrúhľovať. Pre oživenie prejavu možno použiť rečnícku otázku, vytýčený vetný člen (napr. "Naši spolužiaci, tí sa nikdy nevzdávajú.") alebo dvojitý zápor (napr. "Nemožno nespomenúť ...").
Význam školy a vzdelania
V jadre príhovoru je vhodné zdôrazniť úlohu a význam školy pre jednotlivca aj spoločnosť. Naša škola je pre nás nevyhnutnou súčasťou. Keby tu totiž nebola, nemohlo by sa tu učiť, deti by ostali doma a nemali by poskytnuté vzdelanie, aké by si zaslúžili. Nebolo by vôbec pekné, keby ľudia ostali hlúpi. Lenže naša škola tu je a my sa musíme snažiť, aby tu aj ostala.
Môžeme spomenúť, že každý rok k nám prichádzajú malí prváčikovia, ktorí sa usilujú naučiť sa písať a čítať, ale aj počítať. Vďaka veľkej trpezlivosti našich paní učiteliek je ich úsilie ocenené úspechom a pochvalou. Na druhej strane, každý rok od nás odchádzajú deviataci, ktorí sa vyberú každý svojou cestou na stredné školy, ktoré si vybrali, a poskytujú ďalej rozvinuté základné vzdelanie, ktoré na našej škole získali. Určite sa im bude na ňu dobre spomínať, veď v škole sa dá zažiť veľa pekných chvíľ, napríklad v rôznych súťažiach, ale i s kamarátmi, s ktorými chodíme do triedy.
Ako povedal pán de Montaigne: "Musíš sa mnoho učiť, aby si poznal, ako málo vieš." A práve základná škola začína túto predlhú cestu učenia sa a poznávania nového. Ona viedla našu ruku, keď sme sa v prvej triede pokúšali napísať prvé písmenko, vypočítať prvý príklad. Dnes nám však ponúka okrem základného vzdelania oveľa viac.
Úloha učiteľa a jeho poslanie
Kardinálne postavenie učiteľa, napriek veľkému a prevažne dezintegrujúcemu vplyvu masovokomunikačných prostriedkov, sa v komplikovanom procese výchovy nedá nahradiť. Dostávame sa k poslaniu vychovávateľa a učiteľa. Sme vo výhode oproti nedávnej minulosti, keď môžeme slobodne prijať a hlásať myšlienku veľkého fyzika nášho storočia Maxa Plancka, že medzi náboženstvom a prírodnými vedami niet významného protirečenia.
Dnes, keď sa so slovom učiteľ často spája dojem nechápavého počudovania, možno úškľabku, spomínam si na bývalého profesora a riaditeľa, ktorý vravieval: „Kristus bol učiteľom, Komenský bol učiteľom, nuž buďme hrdí, že i my sme učitelia.“ Vždy platilo a platí, že jedným zo základných pedagogických princípov je princíp exempla trahunt. Učiteľ, bez toho, aby si to uvedomoval, zapĺňa dôležité miesto v živote iných ľudí - svojich žiakov. Tí ho nasledujú, učia sa od neho, napodobňujú ho. V tom je veľká individuálna zodpovednosť každého vychovávateľa. Celý rad skvelých absolventov našej školy, ktorých máme česť privítať na našom jubilejnom stretnutí, je dôsledkom využitého talentu a nadania, ale aj výborným vysvedčením ich učiteľov.
Ako sa začala škola
Rozvoj školy a budúce smerovanie
V prejavu je vhodné spomenúť aj konkrétne míľniky a aktivity školy. Príkladom môže byť, že od určitého roka navštevujú školu aj telesne postihnuté deti, pre ktoré bol vybudovaný bezbariérový vchod a špeciálna trieda. Škola môže podporovať výučbu cudzích jazykov, šport, ochranu životného prostredia a mnoho iných aktivít, napríklad vydávať vlastný časopis.
Každoročne poriada množstvo akcií, podujatí, aktivít a taktiež súťaží, kde môžu žiaci uplatniť svoj talent a schopnosti. Svojimi úspechmi dokazujú škole, že jej snaha niečo nás naučiť, nebola zbytočná. Aj keď každá škola má žiakov lepších i horších, a naša nie je výnimkou, dokázala vyriešiť množstvo problémov a nazbierala mnoho nádherných zážitkov.
Je dôležité hovoriť aj o budúcnosti. V budúcich rokoch sa budeme snažiť odstraňovať naše nedostatky, vytvárať optimálne podmienky pre rozvoj tela i ducha, no hlavne vedomostí a umožniť všetkým žiakom učiť sa v prirodzenom prostredí. Je dobré spomenúť aj to, že žiaci by si mali uvedomiť dôležitosť starostlivosti o školu, aby ostala v najlepšom stave a mohlo sa tu učiť ďalšie generácie.
Záver
Záverečná časť prejavu má zanechať trvalý dojem. Môžeme ho štylizovať ako:
- zhrnutie hlavných myšlienok
- výzva k činnosti
- citovanie vhodných veršov
- pochvala poslucháčov - kompliment
- vyvolanie smiechu
Nevhodný záver je napríklad: „To je asi všetko, čo som chcel povedať, takže môžem prestať“. Súčasťou dobrého záveru je poďakovanie - rečník musí byť vďačný. Napríklad: „Drahí priatelia, ďakujem vám ...“ alebo „Želám vám ...“.
Na záver môžeme vyjadriť nádej a želanie do budúcnosti: "Verím, že všetci žiaci, ktorí túto školu navštevovali, navštevujú, a aj tí, čo ju len budú navštevovať, opustia jej ochranné krídla s prekrásnou spomienkou, vďačnosťou za všetko, čo im dala a vždy sa sem budú radi vracať. Veď, čo už je pre školu krajším darom, ako usmiate tváre jej žiakov, ktorí ju majú radi? Preto jej zaželajme k výročiu ešte mnoho a mnoho rokov."