Obec Horovce, nachádzajúca sa v okrese Púchov, je miestom s bohatou históriou a unikátnymi prírodnými zaujímavosťami. Popri svojich historických koreňoch a neobvyklom lesnom diele, ktoré symbolizuje štátny znak, sú Horovce aj súčasťou živých cirkevných tradícií, najmä počas Veľkej Noci. Tento článok prináša podrobný pohľad na históriu obce, jej jedinečnosť a informácie o dôležitých veľkonočných obradoch.
História a pôvod názvu Horoviec
Najstaršiu historickú správu o Horovciach máme z roku 1259. Táto správa spolu s niekoľkými inými predstavuje nielen najstaršiu správu pre obec Horovce, ale aj jednu z najstarších pre posúdenie hospodárskeho a sociálneho života v Trenčiansku vôbec. Tieto správy pochádzajú z polovice 13. storočia, teda z obdobia feudálnej rozdrobenosti a mocenského postavenia panovníka.
Horovce mali v tejto dobe kolonizačný charakter, ba veľmi pravdepodobne, usudzujúc z ich pôvodného pomenovania GOWOR, niesli aj ďalšie názvy ako: GOWN, GOOR, GOWR, GÓR, HOROVCZE, HORNAWA. Aj keď sa tento výklad zahovára, ťažko vysvetliť, prečo sa z GOWR dostalo až v 14. a 15. storočí GOOR a potom od polovice 15. storočia až doteraz zasa HOROVECZ, HOROVYCZ, HOROVCZE. Skrátka, prečo vývoj nenadviazal na GOOR, ale vrátil sa k čistej forme GOWOR - HOVOR - HOROVCZE. Jedno však je nepochybné, že forma GOWN - GOWOR je slovenská.
Osada vznikla ako sídlo moravských, českých alebo poľských kolonistov v rámci kolonizácie kraja, ktorú uskutočňoval župan Trenčianskeho hradu. Avšak vedľa prostých kolonistov sa už v tejto dobe, teda od polovice 13. storočia, stretávame v Horovciach aj s feudálnym zemepánom Vavrincom a jeho potomstvom, ktorý dostal pozemky v Horovciach kráľovskou donáciou.
Veľkonočné obrady a liturgia
Veľká Noc predstavuje pre kresťanov najvýznamnejšie sviatky v roku. Jej liturgia je bohatá na symboliku a tradície, ktoré si pripomíname aj v obci Horovce a okolí. Nasledujúce informácie podrobne opisujú priebeh posvätného trojdnia.
Zelený štvrtok: Pamiatka Večere Pána a kňazstva
Zelený štvrtok je dňom spomienky na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri omši posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto svätá omša bude o 9:30 hod. v katedrále. Večerná svätá omša sa slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej.
Jeho krv vyliata za nás je krvou novej a večnej zmluvy. Takto vkladá do eucharistickej obety svoje oslávené telo a svoju oslávenú krv, aby sme v omši zvestovali jeho smrť a zmŕtvychvstanie, kým nepríde v sláve. Každá svätá omša je preto skutočným sprítomnením Kristovej vykupiteľskej smrti. Ježiš nám zo svojho obetného stola podáva najväčší dar - svoje telo a krv - ako prameň nového života.
Veľký piatok: Deň utrpenia a smrti Pána
Piatok utrpenia Pána je dňom slávenia utrpenia a smrti Pána. Je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu. V tento deň sa neslávi Eucharistia - svätá omša, ale vykonávajú sa obrady, ktoré budú v našom kostole o 15:00 hod.
Biela sobota: Poklona pri Božom hrobe a Veľkonočná vigília
Na Bielu sobotu bude ráno od 8:00 hod. vystavená Najsvätejšia Oltárna sviatosť k poklone pri Božom hrobe do 18:30 hod. Veľkonočnú vigíliu začneme sláviť o 19:00 hod. Dôležité je tiež, že od Zeleného štvrtku do Veľkonočnej vigílie sa pri vstupe do kostola neprežehnávame.
Hlavné udalosti - 19. apríla 2025, Veľkonočná vigília
Úplné odpustky a zbierka Boží hrob
Veriaci môžu získať úplné odpustky za zvyčajných podmienok, ktoré zahŕňajú svätú spoveď a sväté prijímanie. V rámci zbierky s názvom Boží hrob sa spolu vyzbieralo 518,50 eur, čo poukazuje na angažovanosť a štedrosť miestnej komunity.
Unikátny symbol v krajine Horoviec
Neďaleko obce Horovce v okrese Púchov sa v lesnom poraste ukrýva netradičný symbol Slovenska - štátny znak vysadený z ihličnatých stromov. Tento unikátny obrazec nevznikol náhodou, ale cielene, postupnou výsadbou drevín s odlišným sfarbením a hustotou korún, aby bol kontrast medzi jednotlivými časťami znaku čo najvýraznejší. Dominantu tvorí dvojkríž na trojvrší, ktorý je súčasťou oficiálneho štátneho symbolu Slovenskej republiky.
Z bežnej cesty alebo lesnej trasy si ho všimne len málokto - celý motív vynikne až pri pohľade z výšky, napríklad z dronu či lietadla. Takéto „živé obrazy“ v krajine sú známe aj z iných krajín, no na Slovensku ide o pomerne ojedinelý projekt. Okrem symbolickej hodnoty má výsadba aj ekologický význam, keďže ide o plnohodnotný lesný porast, ktorý plní svoju krajinotvornú aj environmentálnu funkciu.
tags: #horovceke #velkonocne #vinse