Slovenská kultúra je bohatá na tradície, ktorých korene siahajú hlboko do minulosti. Hudba, a najmä ľudová hudba, hrá v tomto dedičstve kľúčovú úlohu. Rok 2023 prináša viaceré významné jubileá, ktoré podčiarkujú neutíchajúcu vitalitu a význam tohto žánru pre náš národ. Okrem spomienky na osobnosti, ktoré formovali slovenskú národnú hudbu s hlbokou väzbou na ľudovú pieseň, oslavujeme aj aktívne pôsobenie folklórnych zoskupení, ktoré po celé tri desaťročia rozvíjajú a prezentujú bohatstvo našich hudobných tradícií.
Čo je ľudová hudba a prečo je dôležitá?
Ľudová hudba, alebo tiež hudobný folklór, je hudobný žáner širokých más obyvateľstva, často neznámych autorov, tradične zachovávaný ústnym podaním. Môže ísť o hudbu reprodukovanú spevom, ale aj o nástrojovú hudbu. Hudba má v tradičnej kultúre mimoriadny význam. Je spontánnym prejavom ľudovej hudobnosti a je v kontraste s komerčnou a klasickou hudbou. Ľudovou hudbou sa zaoberá hudobná folkloristika. Ľudia si ju spievali pri práci, pri dieťatku keď ho chceli uspať, a pri ďalších činnostiach.
Eugen Suchoň: Zakladateľ národnej hudby s blízkosťou k ľudovej piesni
Rok 2023 si pripomíname 30 rokov od smrti významného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý položil základy modernej slovenskej hudby a je aj tvorcom slovenskej národnej opery. Presnejšie, 5. augusta 2023 uplynie 30 rokov od jeho úmrtia. Súbor nahrávok, opatrených obsažnými textami, anticipuje aj blížiace sa 115. výročie narodenia tohto zakladateľa slovenskej národnej hudby.
Len nedávno, v roku 2018, vyšli nahrávky kompletnej klavírnej tvorby Eugena Suchoňa (1908 - 1993). Toto leto prinieslo kolekciu piatich CD s komorným dielom Eugena Suchoňa z rokov 1923 až 1977, vydanú občianskym združením Slávik Slovenska. Suchoňova hudba má v súčasnom svete, predimenzovanom informáciami, šťastie hneď viackrát: komponoval veľa, komponoval „zrozumiteľne“ a zaujímavo pre interpretov i poslucháčov a zanechal diela pre celé spektrum hudby. Samozrejme, bez vnútornej presvedčivej sily Suchoňovej hudobnej reči a jeho bytostnej blízkosti k slovenskej ľudovej piesni by sa nedalo na päť kompaktných diskov zaznamenať spolu 287 zaujímavých minút, ktoré v sebe zahŕňajú i svetové premiéry zvukových nahrávok.
Z pohľadu vstupu Eugena Suchoňa na teritórium slovenskej hudby je vhodné všimnúť si citát Nade Hrčkovej: „Eugen Suchoň sa narodil, a nenarodil šťastne. Šťastím bolo vstúpiť na skladateľskú scénu vo vtedajšom, pre Slovákov tak nádejnom čase, v čase prvých šancí pre profesionálnu hudobnú kultúru a tvorbu. Naším problémom, s ktorým sa neľahko boril aj Eugen Suchoň, bola nedostatočná a pri jeho vstupe do hudobného života takmer nulová tradícia a povedomie o zmysle a podstate modernej hudobnej tvorby.“ Ikonické dielo z roku 1933, zbor Aká si mi krásna, patrí k drahokamom Suchoňových zborov tak, ako patrí k vrcholom nahrávok komornej tvorby. Na piatom kompaktnom disku si ho možno vypočuť ako posledné dielo, znie v úprave Eduarda Pingitzera jr. pre sláčikové kvarteto.
Celé dejiny starovekej Indie | Dokumentárny film
Jubileá aktívnych folklórnych zoskupení
30 rokov Speváckeho zboru Jána Pavla II.
Spevácky zbor Jána Pavla II. z Vajnor si v týchto dňoch pripomína 30 rokov svojho pôsobenia. Pred 30 rokmi inicioval vznik zboru etnomuzikológ Ondrej Demo spolu s vtedajším organistom Jánom Schultzom. Pevnú základňu zboru tvorí približne 24 zboristov, nadšencov duchovnej, ale i ľudovej hudby. Za 30 rokov zbor prespieval vyše 130 skladieb - cirkevných, ľudových i koncertných. Hoci spievajú najmä vo farskom kostole, koncertujú i po slovenských mestách, dokonca i v zahraničí.
Dirigent Vladimír Zajíc, ktorý v zbore pôsobí od roku 2004, spomenul, že repertoár zboru sa postupne rozširoval o vianočné koledy, veľkonočné piesne a piesne vhodné počas svätej omše. Významným vystúpením pre zbor bolo spoluúčinkovanie na svätej omši v Bratislave-Petržalke 14. septembra 2003 počas tretej návštevy pápeža Jána Pavla II. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, je podľa neho asi už na čase upraviť názov zboru na Zbor sv. Jána Pavla II., keďže od svätorečenia pápeža Jána Pavla II. už prešlo šesť rokov a všade ich takto nazývajú, hoci má zbor v pôvodných stanovách názov Spevácky zbor Jána Pavla II.
Ľudová hudba Želiezko a jej korene v roku 1993
Dôležitým míľnikom pre zachovanie a rozvoj ľudovej hudby je aj história súboru Železiar a následný vznik mládežníckej ľudovej hudby Želiezko. Od roku 1993 v súbore Železiar pôsobila ľudová hudba pod vedením Milana Rendoša. Po vyše 23 rokoch aktívneho pôsobenia ukončila hudba svoju činnosť v súbore Železiar a 11. decembra roku 2016 odohrala posledné oficiálne vystúpenie.
Následne sa sformovala nová muzika, ktorá dostala názov mládežnícka ľudová hudba Želiezko. Toto zoskupenie vzniklo z potreby združovať hudobné talenty, ktoré pôvodne muzicírovali v rámci hodín komornej hry. Riešenie bolo veľmi jednoduché: sformovala sa muzika. Toto zoskupenie vedie naďalej pani učiteľka Liana Prítoková. Kapela hrá v rôznych nástrojových zoskupeniach, interpretuje rôzne žánre, no svoje korene a inšpiráciu čerpá z ľudovej hudby.
Folklórne festivaly: Pilier zachovávania ľudovej hudby
Na Slovensku existuje množstvo festivalov, ktoré sú živou ukážkou trvalého významu a bohatstva ľudovej hudby. Tieto podujatia nielenže udržiavajú tradície, ale aj priťahujú nové generácie a zabezpečujú kontinuitu kultúrneho dedičstva.
Jánošíkove dni v Terchovej
Slávnosti Jánošíkových dní si vychutnávame už od roku 1963, keď vznikli pri príležitosti 250. výročia smrti Juraja Jánošíka. Bohatý folklórny program je prepojený aj s ďalšími hudobnými žánrami, so sprievodnými akciami v podobe výstav ľudových umelcov, výtvarníkov, zberateľov, vo forme ukážok ľudových remesiel, prezentácií knižných publikácií, divadelných predstavení či konského vozového sprievodu s krojovanými furmanmi a muzikantmi. Slávnosti Jánošíkových dní sú i ukážkou unikátneho slovenského ľudového odevu.
Medzinárodný folklórny festival Myjava
Aj folklórny festival v Myjave sa pýši titulom medzinárodný. Za 1. ročník folklórnych slávností sa považuje rok 1956, keď sa konali v amfiteátri dnes už pustnúceho hotela Slovan v Piešťanoch. Ich historickým medzníkom však je rok 1976. Vtedy sa začali kvalitatívne rozrastať na novom mieste - v amfiteátri Trnovce v Myjave. Tam si bohatý program môžete vychutnať aj v súčasnosti, a to vždy v priebehu júna.
Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve
Druhý júlový víkend pravidelne patrí Folklórnym slávnostiam pod Poľanou. V Detve, v areáli prírodného amfiteátra, sa vtedy zídu tisícky milovníkov ľudovej hudby, tanca, zvykoslovia a tradícií. Tento „sviatok tradičnej kultúry“ so sebou nesie celý rad ďalších podujatí, ako jarmok tradičných ľudových remesiel, výrobcov ľudových hudobných nástrojov, drevených vyrezávaných krížov, projekt orientovaný na oživenie výroby ľudových hudobných nástrojov, regionálne produkty z Podpoľania, čo-to z tradičnej kuchyne, ale aj školu tanca a mnohé aktivity pre deti.
Celé dejiny starovekej Indie | Dokumentárny film
Folklórny festival Východná
Festival Východná je od roku 1953 oslavou folklóru, ľudových tradícií a remesiel. Jeho zrod sa spája s členmi východnianskej národopisnej družiny Kriváň, ktorá uspela na slávnostiach v českej Strážnici a rozhodla sa pre vytvorenie podobného podujatia aj u nás. A podarilo sa jej to výborne - rázovitá obec Východná v krásnom prostredí neďaleko Vysokých a Nízkych Tatier sa každoročne koncom júna, začiatkom júla mení na centrum slovenskej kultúry.
Festival gajdošskej kultúry Gajdovačka v Oravskej Polhore
Neštandardný a skôr ojedinelý, tak možno charakterizovať festival gajdošskej kultúry v Oravskej Polhore. Usporadúva sa od roku 2000, keď odprezentoval gajdošov a členov ľudových hudieb z celého sveta. Gajdovačka však má nielen kultúrny, ale aj edukatívny charakter a orientuje sa i na mladých ľudí či deti - na začínajúcich gajdošov. Tí si môžu okrem iného zmerať svoje sily, resp. hlasy v súťaži O Zboroňovu nôtu.
Festivaly na Slovensku dokazujú, že umenie je hlboko zakorenené v tradíciách a kultúre slovenského národa. Multižánrové a multikultúrne podujatia sú prezentáciou hodnôt klenotnice našej kultúry, talentovaných a šikovných ľudí, ktorí v nás dokážu vyvolať radosť už „len“ tým, že máme možnosť stretnúť ich, vypočuť si ich a zočiť ich nadanie.