Slovenská diplomacia je základným pilierom pre reprezentáciu krajiny na medzinárodnej scéne. V rámci svojej činnosti sa zameriava nielen na budovanie a udržiavanie vzťahov, ale aj na interné posilňovanie svojho zboru. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár udelil ďalších 25 diplomatických hodností, čím sa počet dekrétov, ktoré podpísal počas svojho mandátu, zvýšil už na 321. Slávnostné odovzdávanie sa uskutočnilo v utorok a podľa rezortu ide o ocenenie profesionálneho rastu a odbornosti slovenských diplomatov.
Význam a úloha slovenskej diplomacie
Ocenenie kariérneho postupu a profesionality
Minister Blanár pri odovzdávaní dekrétov zdôraznil význam kvalitnej diplomatickej služby pre Slovensko. „Udelenie diplomatickej hodnosti je uznaním profesionálnej práce našich diplomatiek a diplomatov a súčasne záväzkom pokračovať v nej aj naďalej. Som rád, že slovenská diplomacia má ľudí, ktorí chcú napredovať, rozvíjať svoje odborné schopnosti a reprezentovať Slovenskú republiku v zahraničí na vysokej úrovni,“ uviedol. Podľa ministerstva ide o dôležitý krok v systematickom budovaní profesionálneho diplomatického zboru.
Čo znamená diplomatická hodnosť
Diplomatická hodnosť určuje kariérne a protokolárne postavenie štátneho zamestnanca, jeho odbornú pripravenosť a schopnosť zastupovať Slovensko v zahraničí. Udeľuje sa na základe doterajšej praxe, výsledkov v štátnej službe, kariérneho rastu a splnenia podmienok podľa Kariérneho poriadku MZVEZ SR. Hodnosti sú rozdelené do troch stupňov:
- nižší stupeň: atašé, tretí tajomník
- stredný stupeň: druhý tajomník, prvý tajomník
- vyšší stupeň: radca, radca-minister, veľvyslanec
Prečo je silná diplomacia dôležitá pre Slovensko
Silná diplomatická služba je kľúčová pre zastupovanie záujmov Slovenska v zahraničí, rokovania o energetike, bezpečnosti či obchode, budovanie medzinárodných vzťahov a zvládanie krízových situácií v Európe aj vo svete. Blanár zdôraznil, že investícia do profesionálnej diplomacie je investíciou do stability a reputácie Slovenska na medzinárodnej scéne.
Dôležité míľniky: 25. výročia bilaterálnych diplomatických vzťahov
Slovensko a Rakúsko: Odkaz bývalých veľvyslancov
Pri príležitosti 25. výročia nadviazania diplomatických vzťahov Slovenskej republiky s Rakúskou republikou sa v Bratislave stretli všetci bývalí diplomati. Toto stretnutie poskytlo priestor na spomienky a zdieľanie skúseností z dôležitých období slovensko-rakúskych vzťahov.
Spomienky na začiatky a kľúčové míľniky
Prvým rakúskym veľvyslancom na Slovensku v časoch, keď sa otvárala rakúska ambasáda, bol Maximilian Pammer. Ten uviedol: "Zaujalo ma vtedy obrovské nadšenie ľudí a ich patriotizmus, ale aj slovenská národná hymna, a to až do takej miery, že keď ju aj po mnohých rokoch začujem, užívam si to a pospevujem si." Doplnil, že o dianie na Slovensku sa po rokoch stále zaujíma. V rokoch 1997-2001 pôsobila v rakúsko-slovenskej diplomacii Gabriele Matzner, ktorá ako kľúčovú počas svojho pôsobenia vo funkcii označila zmenu vládnucej garnitúry. V tejto súvislosti spomenula pôsobenie Vladimíra Mečiara ako predsedu vlády, keď po demokratických voľbách v roku 1998 síce voľby vyhral, ale vládu nezostavil. "Prišla nová koaličná vláda a proces vedúci k vstupu Slovenska do EÚ nabral na rýchlosti," pokračovala v rozprávaní. Matzner si Slovensko natoľko obľúbila, že sa začala venovať maľovaniu slovenských krajiniek, hradov a miest, pričom svoju tvorbu aj vystavovala.
Martin Bolldorf, ktorý pôsobil v rakúsko-slovenskej diplomacii v rokoch 2002 - 2006, za najvýznamnejší moment v tomto období označil vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. "Často spomínam na 1. máj 2004, na deň vstupu Slovenska do EÚ. V ten deň sme zorganizovali na veľvyslanectve deň otvorených dverí, aby sme aj takto symbolicky ukázali, že Slovensku sa otvorili dvere do Európy," priblížil Bolldorf. Aj bývalý veľvyslanec Helmut Wessely, ktorý na Slovensku pôsobil v rokoch 2006 - 2010, spomína na udalosti spojené s členstvom Slovenska do Európskej únie, ako aj na ďalšie míľniky. "Pre mňa bolo najdôležitejšie prispieť k úspešnému začleneniu Slovenska do schengenského priestoru a, samozrejme, zavedenie eura," uviedol Wessely. Markus Wuketitch, rakúsky veľvyslanec v rokoch 2010 - 2014, zaradil medzi kľúčové udalosti dvadsiate výročie nadviazania diplomatických vzťahov, pri príležitosti ktorého sa v Redute zorganizoval koncert s účasťou viac ako tisíc divákov. Súčasný veľvyslanec Helfried Carl bol zo stretnutia bývalých rakúsko-slovenských diplomatov nadšený a podľa jeho slov prispelo k uvedomeniu si dobrých bilaterálnych vzťahov.
Slovensko a Izrael: Diplomatická návšteva a citlivé témy
V pondelok 2. júla 2018 odletela slovenská delegácia vedená predsedom Národnej Rady Slovenskej Republiky (NRSR) Andrejom Dankom (SNS), v sprievode svojich českých kolegov na čele s predsedom Senátu Českej republiky (ČR) Milanom Štěchom, na diplomatickú návštevu štátu Izrael.
Kontext návštevy a prekvapivé výsledky
Dôvodom návštevy bolo 70. výročie založenia izraelského štátu, ale taktiež oslavy 100. výročia založenia Československej republiky, či 25. výročie založenia Českej, resp. Slovenskej republiky. Z pohľadu slovensko-izraelských vzťahov priniesli bilaterálne rokovania nečakané diplomatické výsledky. Rozhodnutie o vytvorení kultúrneho a informačného centra v Jeruzaleme je v kontexte slovensko-izraelských vzťahov prekvapivé, pretože slovenské bilaterálne vzťahy s Izraelom v novodobej existencii nie sú synonymom oddaného spojenectva tak, ako je to napríklad v prípade vzťahov ČR a Izraela. Predseda Knessetu Yuli Yoel Edelstein označil pre izraelské periodikum The Times of Israel slovenský krok za „neuveriteľný úspech izraelskej diplomacie, ktorý prekvapil nás všetkých.“ Slovenská delegácia síce časovo neohraničila otvorenie kultúrnej misie v Jeruzaleme, avšak slovami poslanca Martina Glváča (SMER-SD) vyjadrila nádej, že „ide len o prvý zo série krokov, ktoré budú nasledovať.“ SR sa týmto rozhodnutím zaradilo medzi štáty ako USA, Guatemala, či Paraguaj.
Slovenské stanovisko k Jeruzalemu a jeho dôsledky
Rezolúcia ES-10/L.22 taktiež reflektuje skutočnosť, že uznanie Jeruzalemu za hlavné mesto štátu Izrael oslabuje snahy medzinárodného spoločenstva na zvrátenie negatívnych trendov v prostredí Blízkeho východu, pričom ide o krok, ktorý je v priamom rozpore so snahou medzinárodného spoločenstva o riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu tzv. dvojštátnym riešením (two-state solution). Uznanie Jeruzalemu za hlavné mesto Izraela ničí taktiež akékoľvek snahy a podporu zameranú na bezodkladné dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe rešpektujúc rámec príslušných rezolúcií OSN, dohôd z Madridu, či Arabskej mierovej iniciatívy (Arab Peace Initiative). Slovenská diplomacia v decembrovom hlasovaní vyjadrila podporu takto formulovanej rezolúcii, ktorú iniciovalo Turecko a Jemen a svojim hlasom túto rezolúciu podporilo. Inými slovami sa Slovensko vyjadrilo za odmietnutie amerických snáh o vyhlásenie Jeruzalemu za hlavné mesto Izraela a taktiež proti presunu USA ambasády do tohto mesta. Rozhodnutie slovenskej diplomacie z júla 2018 o zriadení kultúrneho a informačného centra v Jeruzaleme, teda po šiestich mesiacoch od spomínaného hlasovania v OSN, smeruje priamo proti rezolúcii, ktorú slovenská diplomacia krátko pred Vianocami 2018 podporila.
Ekonomická diplomacia a strategické nákupy
Predseda NRSR A. Danko a izraelský premiér B. Netanyahu si ako nacionálne orientovaní politici v rámci bilaterálnych rokovaní notovali nielen v diplomatickej rovine, ale taktiež v praktických politických otázkach týkajúcich sa problematiky antisemitizmu. A. Danko na izraelskej pôde priznal, že na Slovensku je antisemitizmus problémom a taktiež predostrel, že sa hodlá túto problematiku riešiť na pôde NRSR. Z pohľadu hodnotenia slovenskej diplomatickej návštevy v Izraeli je zaujímavá skutočnosť, že len pár dní po návrate z Izraela ohlásilo Ministerstvo obrany pod vedením Petra Gajdoša, nominanta Dankovej SNS, strategický nákup amerických stíhačiek F-16 Block za 1,6 mld. EUR. Je viac než zrejmé, že na diplomatickom rokovaní predsedu NRSR v Izraeli sa neoslavovali len okrúhle výročia, ale na plné obrátky fungovala aj ekonomická diplomacia a obchodná lobby. Z pohľadu izraelskej strany ide o umný a cielený diplomatický a politický tlak, ktorý v poslednej dobe cieli na nacionálne orientované vlády zoskupenia V4 a Rakúska. Izraelský premiér B. Netanyahu a Izrael sa tak zjavne snaží v priestore strednej Európy na jednej strane opierať o svojich stálych spojencov (Česko), či získať potenciálne nových partnerov (Rakúsko, Maďarsko a Poľsko), ktorí sú v súčasnej Európe počuť stále hlasnejšie a ktorí sa môžu stať užitočným spojencom Izraela smerom k EÚ.
Slovensko a Rumunsko: Uctenie pamiatky a spoločnej histórie
Pamätník rumunskej armády, ktorý je miestom pietnych stretnutí počas spomienkových akcií pri príležitosti Oslobodenia mesta Zvolen, ale aj konca II. svetovej vojny, sa objavil na poštovej známke v Rumunsku aj na Slovensku. 5. januára predstavilo Rumunsko pamätnú známku pri príležitosti 25. výročia diplomatických vzťahov medzi Rumunskom a Slovenskom.
Pamätná známka k výročiu diplomatických vzťahov
„Diplomatické vzťahy medzi Rumunskom a Slovenskom boli oficiálne založené 1. januára 1993,“ uvádza sa v dokumentoch. Vzťahy oboch krajín boli živé už predtým, v roku 1920 boli oba štáty spolu s Juhosláviou súčasťou tzv. „Malej dohody“, spoločnej obrannej organizácie, namierenej najmä proti nacionalistickým snahám Maďarska. Spojenie oboch krajín sa spečatilo najmä počas II. svetovej vojny, keď rumunská armáda bojovala po boku Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska spod vplyvu nacistov. Zvolen bol dôležitou súčasťou týchto bojov, každoročne 14. marca si mesto pripomína oslobodenie a pamiatku padlých. Zvolen sa stal po vojne miestom, kde večný odpočinok našlo viac ako 10 tisíc rumunských vojakov, ktorí zahynuli v bojoch na Slovensku. Ústredné vojenské cintoríny, ich rumunskú aj ruskú časť, spravuje mesto Zvolen poverené štátom. Pamätnú známku pri príležitosti 25. výročia diplomatických vzťahov vydala rumunská aj slovenská pošta v piatich verziách. „Osobne sme na známku vybrali obrázok zvolenského vojenského cintorína ako poďakovanie vedeniu mesta a ľuďom, ktorí sa starajú o miesto odpočinku našich hrdinov. Vojenský pamätník je symbolom priateľstva a solidarity medzi rumunskými a slovenskými ľuďmi,“ zdôrazňuje mimoriadna veľvyslankyňa Rumunska na Slovensku, pani Steluta Arhire.
Slovensko a Nemecko: Oslava kultúrou a umením
Slovensko a Nemecko si hudbou a svetlom pripomenuli 25. výročie nadviazania vzájomných diplomatických vzťahov v Bratislave.
Hudba a svetlo pri príležitosti výročia
Návštevníkov najprv roztancovala bratislavská skupina Preßburger Klezmer Band, ktorá hrala hudbu s textami v jazyku jidiš a v slovenskom jazyku. Neskôr ju vystriedalo nemecké akustické kvarteto, hudobná skupina Quadro Nuevo, ktorá podľa vyjadrení "dvojzmyselne a nenútene odpovedala" po európsky na argentínske tango. Pre hudobníkov to bolo zároveň prvé vystúpenie v Bratislave. Po 20. hodine čakala na návštevníkov šou umelcov so svetlom Xenorama, a to na hlavnej fasáde Nesterovho paláca, teda budovy Nemeckého veľvyslanectva na Hviezdoslavovom námestí. Podujatie ukončilo tohtoročné Kultúrne leto v Bratislave.
tags: #25 #vyrocie #diplomatickych #vztahov