V roku 2015 uplynulo 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, významnej a jedinečnej postavy slovenských dejín. Bol najvýznamnejším predstaviteľom a vedúcou osobnosťou slovenského národného života a slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Ako uviedla moderátorka Katarína Ščepánová, Ľudovít Štúr je azda najznámejšou osobnosťou našich dejín, jedným z kodifikátorov základov súčasnej slovenčiny, politik, jazykovedec, učiteľ, novinár a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v devätnástom storočí.
Historik prof. PhDr. Dušan Škvarna, PhD., z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, pri tejto príležitosti uviedol, že modernizácia Slovenska, na začiatku ktorej stál Ľudovít Štúr, je jedinečná, ale zatiaľ málo presvedčivo zachytená. Hoci sa súčasná doba veľmi odlišuje od pomerov z čias Štúrovho života, je s nimi previazaná. V štúrovských 30. a 40. rokoch 19. storočia sa urýchlila premena Slovákov z tradičného etnika na moderný národ.
Život a vzdelanie Ľudovíta Štúra
Ľudovít Velislav Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v evanjelickej rodine v Uhrovci, ako syn evanjelického učiteľa a kantora Samuela Štúra. Zaujímavosťou je, že v rovnakom dome sa 106 rokov po ňom narodila i ďalšia osobnosť nášho národa - Alexander Dubček.
Od roku 1829 Ľudovít študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde neskôr pôsobil ako zástupca profesora Jura Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. S výnimkou rokov 1838 a 1839, keď si rozšíril vedomosti na univerzite v Halle, ktorá bola alma mater evanjelických vzdelancov takmer z celého slovanského sveta.
Už ako študent intenzívne pracoval v lyceálnej Spoločnosti česko-slovanskej. Najprv pod vedením svojho brata Karola Štúra, potom sa postupne stal jej zapisovateľom, tajomníkom a napokon v rokoch 1835 - 1837 predsedom. Jeho zásluhou sa pôvodná náplň Spoločnosti - cvičenia v slovanských jazykoch - rozšírila na prednášky z oblasti histórie a kultúry slovanských národov. Dobre známa je i skutočnosť, že v rámci Spoločnosti Štúr organizoval výlety študentov po okolí Bratislavy, kde ich zoznamoval s históriou daného miesta, recitovali slovenské básne a spievali národné piesne. Vychádzka na hrad Devín 24. apríla 1836 vošla do dejín ako „národný krst“ - študenti si tam k svojim rodným menám pridávali slovanské mená.
Štúr povzbudzoval svojich žiakov aj k literárnej tvorbe: na zasadnutiach čítali a navzájom si hodnotili svoje prvotiny (písali v češtine) a najlepšie z nich zaznamenávali do tzv. pamätníc. V roku 1836 vydali výber z nich v almanachu, čiže zborníku Plody (Plody zboru učenců řeči čekoskoslowanské prešporského), ktorý redigoval Ľudovít Štúr a Ctiboh Zoch. V úvode k almanachu sa hovorí, že mladá generácia ním chce upozorniť na svoju tvorbu a prispieť k rozvoju kultúrneho a literárneho života. Štúr postupne viedol svojich žiakov k tvorbe v slovenčine a k tomu, aby čerpali z bohatých žriediel ľudovej slovesnosti a venovali sa službe národu. Viedol ich k revolučno-romantickému postoju - básnik nemá vzdychať nad sebou a svojím osudom, ale svojou tvorbou musí bojovať za ideály slobody a spravodlivosti, za lepšiu budúcnosť národa. Bez Štúra by sme nemali takých velikánov, ako boli Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Kalinčiak, Michal Miloslav Hodža či Jozef Miloslav Hurban, z ktorých väčšina pôsobila v kňazskom povolaní. Janko Kráľ, najrevolučnejší štúrovský básnik, nebol Štúrovým žiakom, lebo študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči. „Napáchol“ štúrovskými ideálmi, keď do Levoče v roku 1843 prišli bratislavskí lyceáni na protest proti zosadeniu Štúra z námestníctva na katedre profesora Palkoviča, o čo sa zaslúžil gróf Karol Zay, generálny inšpektor Evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku.
Kodifikácia spisovnej slovenčiny
Práve od roku 1843, keď sa uskutočnilo pamätné stretnutie Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode k otázke spisovnej slovenčiny, sa Štúr intenzívne venoval myšlienke uzákonenia slovenčiny ako spisovného jazyka. Kodifikáciu spisovného jazyka Štúr založil rovnako ako Anton Bernolák na fonetickom princípe „píš, ako počuješ“. Na rozdiel od Bernoláka však vychádzal z kultúrnej stredoslovenčiny, ktorú považoval za najľúbeznejšiu a pre Slovákov najreprezentatívnejšiu - hoci sám vyrástol na západe Slovenska.
V Štúrovej slovenčine vyšiel už 2. ročník almanachu Nitra (1844). Vznikol však spor nielen s katolíckymi bernolákovcami, ale aj s evanjelikmi - zástancami českoslovenčiny či biblickej češtiny. Ján Kollár, evanjelický farár v Budapešti, zorganizoval vydanie zborníka proti novej slovenčine Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846), do ktorého prispel aj Pavel Jozef Šafárik. Otázka spoločného spisovného jazyka sa vyriešila až v roku 1852 tzv. hodžovsko-hattalovskou reformou, keď došlo k určitým ústupkom na oboch stranách. Hodžovi sa podarilo presadiť historický princíp, čo malo za následok zavedenie ypsilonu. Vďaka tomu máme aj ä, ia, ie, iu, ô a písanie d, t, n, l bez mäkčeňa pred e, i a dvojhláskami.
Politické pôsobenie a národné hnutie
Pod utváranie slovenskej politiky a pod jej program, požadujúci odstránenie stavovskej spoločnosti v Uhorsku a priznanie rečových práv Slovákom, sa podpísal predovšetkým Štúr. Štúr sa stal prvým poslancom uhorského snemu v jeho dlhých dejinách, ktorý na pôde tejto najvyššej samosprávnej inštitúcie Uhorska vystúpil s požiadavkou používania slovenčiny v lokálnych úradoch, na ľudových i vyšších školách. Ešte závažnejšie a smelšie sa angažoval počas revolúcie 1848/49. Vtedy už stál spolu s Hurbanom na čele hnutia požadujúceho povýšiť Slovensko na autonómny útvar s vlastnými inštitúciami, hranicami a s vlastnou reprezentáciou. Prostredníctvom neho začala Slovenská národná rada na Myjave 19. storočia.
Bol to práve Ľudovít Štúr, ktorý, keď bolo potrebné, aby si ľudia na území Uhorska, ktorí boli Slovákmi, porozumeli, tak práve vtedy obhajoval a postavil sa za spisovnú slovenčinu. Zjednocoval a dával dohromady Slovákov prostredníctvom Slovenských národných novín. Podľa Štúra bolo veľmi dôležité a aj ostalo heslo o tom, že najkrajšie slová sú skutky.
Posledné roky a trvalý odkaz
Keď jeho brat Karol Štúr, ktorý pôsobil ako profesor a rektor na Evanjelickom gymnáziu v Modre, zomrel ako 40-ročný a zanechal po sebe sedem detí, Ľudovít sa presťahoval do Modry, aby sa postaral o bratovu rodinu. Roky v Modre však neboli pre Ľudovíta Štúra šťastné: sklamaný neúspechom Slovenského povstania v rokoch 1848 - 1849, zasiahnutý smrťou brata aj Adely Ostrolúckej, žil v Modre bez stáleho zamestnania a pod policajným dozorom. Naďalej sa venoval písaniu svojich diel a prispievaniu do Hurbanových Slovenských pohľadov.
Pred Vianocami 1855 sa na poľovačke údajne nešťastne postrelil a po niekoľkých týždňoch trápenia zraneniu podľahol 12. januára 1856. Mal len 41 rokov a pred sebou ešte plno plánov. Hospodin ich už však ani jemu nedoprial uskutočniť.
Štúr bol rozhľadenou osobnosťou, počas štúdia si osvojil moderné európske myslenie, vynikal všestrannými záujmami. Venoval sa napríklad štúdiu ekonomických problémov, biologickým otázkam, vyššej matematike. Mal talent vedca i pedagóga, mysliteľa i organizátora. Generácia štúrovcov sa pričinila o kultúrne a politické povznesenie Slovenska tak, ako nikto pred ňou a dlho po nej. Ľudovít Štúr a štúrovci sa chopili riešenia problémov, protirečení a výziev svojej doby a napriek radu neúspechov ich úspešne zvládli. Štúr sa spontánne zapísal do historickej pamäti, podobne ako napríklad Svätopluk, Matej Bel, Mária Terézia a mnohí ďalší. Všetky známe Štúrove a štúrovské aktivity, ktoré si dodnes pripomíname (jazyk, noviny, škola, literatúra, osveta, politika atď.), neboli jeho cieľom, ale „iba“ prostriedkom.
Pripomienka 200. výročia narodenia (2015)
Rok 2015 bol vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra a pri tejto príležitosti sa konali viaceré podujatia po celom Slovensku.
Celonárodná spomienka v rodisku
Celonárodná spomienka na Ľudovíta Štúra pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia sa uskutočnila v jeho rodisku - v Uhrovci v dňoch 24. a 25. októbra 2015. Súčasťou programu bol turistický výstup na Rokoš, futbalový a stolnotenisový turnaj o pohár Ľudovíta Štúra, historický sprievod štúrovcov po obci, prehliadka rodného domu Ľ. Štúra a A. Dubčeka, kultúrny program i slávnostné zhromaždenie pri pomníku Ľ. Štúra. V nedeľu sa uskutočnili evanjelické služby Božie a Divadlo J. G. Tajovského zo Zvolena uviedlo inscenáciu Orol tatranský.
Literárna súťaž
Ôsmaci, deviataci a stredoškoláci z okolia Štúrovej rodnej dedinky Uhrovec sa mohli zapojiť do literárnej regionálnej súťaže „ĽUDOVÍT ŠTÚR A TRENČIANSKY REGIÓN“. Súťažné príspevky mohli posielať do 20. marca 2015. Žiaci a študenti z miestnych škôl, ktorí sa chceli zapojiť do súťaže, mohli vypracovať esej, úvahu, umelecké rozprávanie či beletrizovaný životopis. Príspevok sa musel obsahovo týkať Ľudovíta Štúra, jeho vzťahu k Trenčianskemu regiónu, nadčasového posolstva odkazu tohto významného jazykovedca, novinára, politika a významnej osobnosti slovenského národného hnutia v 19. storočí. Súťaž organizovalo Detašované pracovisko Metodicko-pedagogického centra v Trenčíne a Regionálna organizácia Slovenského syndikátu novinárov v Trenčíne.
Dokumentárny film "True Štúr"
Okrem toho si diváci v nedeľu 25. októbra 2015 o 21:10 mohli na Jednotke pozrieť dokumentárnu drámu o pátraní po okolnostiach smrti Ľudovíta Štúra True Štúr, ktorú pripravila RTVS v spolupráci s produkčnou spoločnosťou Crazy Company. Novinárska premiéra tohto filmu sa uskutočnila v pondelok 19. októbra v Kine Lumiére v Bratislave. Zúčastnil sa jej aj minister kultúry Marek Maďarič, ktorý povedal: „Je to originálny pohľad, možno pre niekoho aj provokatívny, určite zásadne iný. Myslím, že prvýkrát sa slovenskí tvorcovia dokázali s touto vždy tak seriózne spracovanou témou vyrovnať aj s určitou iróniou, mystifikáciou.“ RTVS sa tak aktívne zapojila do osláv 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra.
Spomienková slávnosť v Záhorskej Vsi
Spomienkovou slávnosťou si v Záhorskej Vsi v okrese Malacky pripomenuli osobnosť Ľudovíta Štúra. Podujatie sa konalo k 200. výročiu narodenia národovca, ale aj výročiu jeho úteku na Slovanský snem v Prahe, počas ktorého sa Štúr ukrýval v Záhorskej Vsi. „Na spomienkovej slávnosti sa okrem našich obyvateľov zúčastnili aj členovia Matice slovenskej z Modry, ako aj zástupcovia Múzea Ľudovíta Štúra v Modre," informoval TASR starosta Záhorskej Vsi Boris Šimkovič. Dodal: „Toto podujatie organizujeme každoročne ako vzdanie úcty Ľudovítovi Štúrovi a generácii štúrovcov, ktorí sa zaslúžili o to, že môžeme byť Slovákmi a mať vlastnú krajinu." Po vyhlásení Žiadostí slovenského národa 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši uhorské mocenské úrady vydali na Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu zatykač. Štúr sa pred maďarskými žandármi najskôr skryl u staršieho brata Karola v Modre, následne sa s pomocou katolíckeho farára Jána Galbavého z Jablonového dostal do vtedajšej Uhorskej Vsi, kde prespal v hostinci Steiner.
Mince a známky
Pri príležitosti jeho 200. výročia od narodenia bola vydaná Národnou bankou Slovenska strieborná zberateľská minca a obehová pamätná minca so Štúrovým portrétom. Taktiež prostredníctvom Slovenskej pošty vyšla štúrovská poštová známka.
Na národnej strane pamätnej mince je vyobrazený portrét Ľudovíta Štúra. Vpravo od portrétu sú v opise vnútorného kruhu v dvoch riadkoch názov štátu „SLOVENSKO“ a letopočet „2015“. Vľavo od portrétu sú v opise vnútorného kruhu v dvoch riadkoch meno a priezvisko „ĽUDOVÍT ŠTÚR“ a letopočty jeho narodenia a úmrtia „1815 - 1856“. Značka Mincovne Kremnica, štátny podnik, ktorú tvorí skratka „MK“ umiestnená medzi dvoma razidlami, je v pravej hornej časti pamätnej euromince a štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu národnej strany pamätnej euromince akad. soch. Ivana Řeháka „IŘ“ sú v jej pravej spodnej časti.
Odkaz Ľudovíta Štúra v súčasnosti
Predseda Zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár upozornil na odraz osobnosti Ľudovíta Štúra v našom historickom vedomí a povedal, že Štúr začal zápas o čestné miesto v dejinách a v súčasnej Európe. Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč doplnil, že Štúrov odkaz treba napĺňať v politike i vo verejnom živote.
Jozef Leikert, historik, básnik a spisovateľ, zdôrazňuje: „Mojou doménou je naozaj druhá svetová vojna a koncentračné tábory, predovšetkým odvlečenie študentov do koncentračného tábora Sachsenhausen. Každoročne si 28. Podľa Štúra bolo veľmi dôležité a aj ostalo heslo o tom, že najkrajšie slová sú skutky.“