Osobnosť a dielo hudobného skladateľa Bedřicha Smetanu, od ktorého narodenia uplynie 2. marca 200 rokov, si pripomínajú filharmónie a orchestre, divadlá, festivaly a ďalšie kultúrne inštitúcie v Českej republike aj v zahraničí. Mimoriadne programy pripravili mestá, kde sa Smetana narodil, tvoril, žil a študoval.
Detstvo a mladosť (1824 - 1844)
Rodinné zázemie a prvé hudobné krôčiky
Bedřich Smetana sa narodil 2. marca 1824 v Litomyšli. Jeho rodičia, František Smetana a Barbora Smetanová, sa do bytu v zámockom pivovare grófa Valdštejna v Litomyšli presťahovali z Nového Města nad Metují v roku 1823. František Smetana mal rád hudbu a nadšene amatérsky pestoval komornú hudbu. Bedřich bol jedenáste Františkovo dieťa.
Už v štyroch rokoch zasvätil svojho syna Bedřicha do tajov hudby. Bedřich už ako štvorročný začal hrať na husliach a zakrátko aj na klavíri. Neskôr ho ale zveril do starostlivosti obchodníka Jana Chmelíka, ktorý riadil hudobné produkcie pre grófa Valdštejna. V šiestich rokoch mal v českom Litomyšli svoj prvý koncert, a to 4. októbra 1830.
S rovesníkmi podnikal dobrodružstvá po okolí a jedno z nich na ňom zanechalo trvalé následky. V dlani mu vybuchla fľaša so strelným prachom a črepiny zasiahli Bedřicha rovno do tváre. Zranenia si omýval v miestnom rybníku, ale to skôr podporilo vznik boľavého zápalu hornej a dolnej čeľuste a spánkovej kosti. Aj preto celý život nosil bradu, aby maskoval zdeformovanú tvár.
Štúdium a vzdelávanie
V roku 1835 skončil Františkovi Smetanovi nájom jindřichohradeckého pivovaru a podarilo sa mu v dražbe výhodne kúpiť svobodnický statok Růžkovy Lhotice so zámočkom, pivovarom a hostincom. Presťahoval sa tam i s rodinou, Bedřich tu však trávil len školské prázdniny. Mladý Smetana bol síce výborný hudobník, ale mizerný študent. Vystriedal päť gymnázií a nakoniec skončil v Plzni, kde učil jeho príbuzný a ten ho v roku 1840 úspešne doviedol k maturite.
Štúdium bolo často prerušované a málo úspešné; začal v Jindřichovom Hradci, ale v polovici druhého ročníka mal samé nedostatočné a školu opustil. V školskom roku 1835/36 nastúpil do gymnázia v Jihlave, ale ani tu sa mu nedarilo a navyše mal depresie; nakoniec uprosil otca, aby ho odtiaľ ešte pred koncom školského roka odviedol. V nasledujúcom roku nastúpil na odporúčanie svojho bratranca, premonštráta Dr. Josefa Františka Smetanu (1801 - 1861), do rádového gymnázia v Nemeckom Brode, kde sa mu páčilo viac a kde sa zoznámil aj s Karolom Havlíčkom. Hudobné vzdelávanie obmedzoval na hru na klavíri.
Od jesenného semestra 1839 prešiel rad Smetanových priateľov z Německého Brodu na Akademické gymnázium Štěpánská v Prahe a chlapec presvedčil otca, aby mu vybavil prestup. V Prahe, plnej kultúrnych podnetov - z nich veľký význam mala pre Smetanu najmä séria koncertov Franza Liszta v marci 1840 - sa však začal čoskoro viac venovať hudbe ako štúdiu. Oznámil riaditeľovi Josefovi Jungmannovi, že z gymnázia vystupuje a hodlá sa venovať hudbe. Smetanov otec, ktorý s tým prirodzene nesúhlasil, ho odviezol z Prahy a od nasledujúceho školského roka ho zapísal do premonštrátskeho gymnázia v Plzni na ktorom pôsobil ako profesor F. J. Smetana. Pod ochranou a dohľadom svojho o 23 rokov staršieho bratanca tam Bedřich štúdiá predsa len dokončil.
Prvé kompozície a osobné vzťahy v Plzni
V Plzni sa dospievajúci Smetana pod patronáciou svojho profesora humanitných predmetov, hudbymilovného Gustava Beera, živo zapojil do spoločenského života, hral na návštevách, v salónoch a k tancu a aj sám rád tancoval. Podľa svojho denníka v tom čase prežil aj niekoľko citových vzplanutí, prvé k svojej sesternici Aloisii Smetanovej ešte cez prázdniny pred plzenským pobytom, ktoré trávil u strýka v Novom Městě nad Metují.
V Plzni Smetana skomponoval rad ďalších drobných klavírnych skladieb, väčšinou tanečných (polky, kvapíky, štvorylky), z ktorých najmä Louisina polka, Jiřinková polka a polka Ze studentského života dosiahli už v svojej dobe značnú popularitu. Pokúšal sa však i o prvé orchestrálne skladby (Menuet B dur a Galop bajadérok z roku 1842) a o náročnejšie klavírne kusy (tri impromptus 1841 - 1842).
Pražské začiatky a prvé úspechy (1844 - 1856)
Učiteľ hudby a založenie ústavu
V roku 1943 sotva dvadsaťročný mladík odišiel do Prahy, ale stále nemohol naplno realizovať svoje sny, lebo nemal dostatok finančných prostriedkov. Finančná situácia otca sa zhoršila, Smetana nemohol počítať s jeho podporou, a tak sa vynorila pred ním starosť o živobytie. Zarábal si ako súkromný učiteľ v rodine grófa Leopolda Thuna, tá patrila celý zvyšok života medzi jeho priaznivcov. V tejto funkcii nadviazal veľa užitočných kontaktov medzi aristokraciou i hudobníkmi a rodina Thunových zostala po celý život jeho podporovateľkou. S grófskou rodinou býval v ich pražskej rezidencii a sprevádzal ich i na vidiecke sídla.
Navyše ho jeho budúca svokra zoznámila s Josephom Prokschom, ktorý ho vyučoval súkromne kompozíciu. Proksch bol vynikajúci učiteľ a jeho ústav bol najuznávanejší v Prahe a tak Smetana začal systematicky študovať hudbu. Smetana sa chcel uplatniť ako klavírny virtuóz, to mu malo poslúžiť najmä na získanie peňazí a slávy k tomu, aby sa mohol stať kapelníkom, dirigentom alebo učiteľom, či dokonca vytvoriť vlastný orchester. Jeho plánovaná koncertná cesta po západočeských kúpeľných mestách sa však skončila fiaskom.
Rozhodol sa teda založiť v Prahe hudobný ústav (klavírnu školu) a s finančnou podporou rodičov a známych mohol od 8. augusta 1848 otvoriť hudobný ústav na Staromestskom námestí. Tam s ním pracovala jeho budúca manželka Kateřina Kolářová. Škola zo začiatku značne prosperovala a získala si dobré meno žiackymi koncertmi, okrem toho získal Smetana rad súkromných žiačok v aristokratických kruhoch a krátko bol zamestnaný pre klavírne predohrávky u cisára Ferdinanda I. V dobe príprav na otvorenie Smetana prvýkrát nadviazal kontakt so svojim vzorom Franzom Lisztom. Zaslal mu s venovaním svoje Six morceaux caractéristiques so žiadosťou a zariadenie ich publikácie a o pôžičku 400 zlatých.
Rodinný život a tragédie
Dobrú majetkovú situáciu mohol využiť na založenie rodiny. 29. augusta 1849 sa oženil so svojou dávnou láskou Kateřinou Otiliou Kolářovou a mali čoskoro štyri dcéry. V pracovnej oblasti sa mu pomerne darilo, ale nie tak, ako by si želal. V polovici 50. rokov 19. storočia zomreli tri z jeho štyroch dcér Gabriela, Bedřiška a Kateřina. Nažive zostala len Žofia. Skladateľa najviac zasiahla smrť hudobne najtalentovanejšej dcéry Bedřišky. Na jej pamiatku skomponoval v roku 1855 Klavírne trio g moll. Tragédie zanechali stopy aj na jeho manželke. Katarína sa trápila a keď sa u nej objavila tuberkulóza, u Smetanovcov vládla čoraz napätejšia atmosféra.
Revolučné aktivity a prvé symfonické dielo
Pri pražských nepokojoch v júni 1848 sa Smetana, ktorý udržiaval styky s radikálnymi demokratmi, nechal strhnúť k účasti na barikádovom boji. Zložil aj dva príležitostné pochody, Pochod Národní gardy a Pochod studentské legie, ktoré sa stali jeho prvými skladbami vydanými tlačou, ako i revolučnú Píseň svobody („Válka, válka! Prapor vlaje“) na slová J. J. Kolára. Po porážke povstania nakrátko ušiel k rodičom do Obříství.
Ďalej pomerne úspešne vystupoval ako klavirista a na koncertoch komornej hudby. Vyznamenal sa účinkovaním pri Beethovenových (1854) a Mozartových (1856) slávnostiach. František Škroup prvýkrát dirigoval jeho Slavnostní předehru D dur. Smetana pokračoval v komponovaní virtuóznych klavírnych kusov jednotlivých i radených do voľných cyklov (Svatební scény 1849, Lístky do památníku, Črty), niektoré z nich poslal na posúdenie Lisztovi a Kláre Schumannovej. Jeho špecialitou sa stávali polky, oproti tým z plzenského obdobia umelecky štylizované do koncertnej podoby (Tři salonní polky, Tři poetické polky). Usiloval sa o pozdvihnutie polky na umelecký žáner tak, ako to urobil Chopin s mazurkou a polonézou.
V rokoch 1853 - 1854 zložil aj svoju jedinú symfóniu, Triumfální symfonii (ku koncu života ju revidoval a premenoval na Slavnostní), určenú k sobášu cisára Františka Jozefa I. Venovanie však nebolo prijaté a symfónia sa tiež vcelku nikdy nepresadila; najviac sa hrala samostatne 3. veta Scherzo, ktorá ako jediná neobsahuje citáciu rakúskej cisárskej hymny. Pri jej prvom verejnom prevedení 28. februára 1855 sa Smetana predstavil ako dirigent.
Švédske obdobie a návrat do Čiech (1856 - 1866)
Pôsobenie v Göteborgu a nové diela
Nedostatok financií na uskutočnenie svojich plánov a rodinné tragédie sa podpísali pod jeho rozhodnutie prijať ponuku zo Švédska. V polovici 50. rokov Smetanov rodinný život zasiahli vážne rany. Rodinné straty a problémy i nespokojnosť s prostým vyučovaním, nemožnosť získať v Prahe významnejšie hudobné postavenie, znižujúce sa príjmy z hudobnej školy i politicky ťaživá situácia prispeli k tomu, že Smetana využil príležitosť, ktorú mu sprostredkoval pražský klavírny virtuóz Alexander Dreyschock. Tomu bolo na turné v severských krajinách ponúknuté vedenie Filharmonickej spoločnosti (Harmoniska sällskapet) v Göteborgu. Dreyschock odmietol, odporučil však na toto miesto Smetanu a ten 11. októbra 1856 odcestoval do Švédska. Najprv usporiadal na skúšku dva klavírne koncerty, už 12. októbra. V rokoch 1856 - 1861 pôsobil v Göteborgu ako riaditeľ a dirigent filharmonického spolku a získal si priazeň krásnej a vzdelanej Fröjdy Beneckovej. S manželkou švédskeho veľkoobchodníka, ktorá bola jeho žiačkou aj obdivovateľkou, udržiaval pomerne intenzívny písomný kontakt aj po odchode zo Švédska. Manželka Katarína s dcérou Žofiou zostali v Česku a Smetana ich navštevoval len v lete.
S moderným hudobným vývojom udržiaval Smetana styk najmä prostredníctvom Liszta. Počas svojho pobytu vo Švédsku skomponoval postupne tri symfonické básne: Richard III., Valdštejnův tábor a Hakon Jarl. Ako symfonická báseň bola možno pôvodne zamýšľaná i shakespearovská klavírna skica Macbeth a čarodejnica. V júni 1859 sa potom v Lipsku zúčastnil významného zjazdu umelcov, na ktorom bol založený Allgemeines Deutsches Musikverein a vyhlásená tzv. Novoromantická škola.
Druhé manželstvo a návrat domov
Prvý rok vo Švédsku strávil Smetana bez rodiny; vtedy nadviazal dlhoročné priateľstvo s Fröjdou Beneckovou. Ženin zdravotný stav sa však zhoršoval a dvojica mala čoraz viac nezhôd. Napriek tomu prišla Katarína s dcérou do Švédska, kde sa Smetana presadil aj ako klavírny virtuóz a veľa komponoval. Keď ju po troch rokoch chorú na tuberkulózu sprevádzal vo vlaku domov, nevydržala a naposledy vydýchla v Drážďanoch. S mŕtvou manželkou pricestoval do Prahy, vystrojil jej pohreb a vrátil sa do Švédska.
Leto toho roka trávil Smetana v Chloumku u svojho brata Karola a bližšie sa zoznámil so svojou švagrinou Barborou (Betty) Ferdinandiovou. Požiadal ju o ruku a o rok neskôr, 10. júla 1860, sa s ňou oženil. V medziobdobí, v decembri 1859, vznikla ako darček pre snúbenicu Bettina polka. Mladú ženu však drobný umelec, starší o šestnásť rokov, nepriťahoval a nevedela oceniť ani jeho talent. Čoskoro sa však ukázalo, že manželstvo bol omyl: Betty necítila k o viac ako šestnásť rokov staršiemu skladateľovi lásku. Nepriťahoval ju a nemala porozumenie pre jeho talent ani temperament; od polovice šesťdesiatych rokov žili už z väčšej časti oddelene. Najmä neskôr v čase choroby Smetana odcudzením a nezáujmom svojej manželky veľmi trpel. Z manželstva sa narodili dve dcéry, Zdeňka a Božena. Smetana mal najbližší vzťah so svojou dcérou z prvého manželstva Žofiou.
V tejto dobe už začínal byť nespokojný so svojim švédskym pôsobiskom. Bol to smútok po domove, ktorý najlepšie vyjadril v cykle štyroch poliek nazvanom Souvenirs de Bohême en forme de polkas (1859/60). Jeho denníkové zápisy i korešpondencia svedčia o zintenzívnení vlasteneckého presvedčenia. Z popudu Dr. Jana Ludevíta Procházky v roku 1860 zložil svoj prvý zbor na český text Píseň česká. Súčasne však túžil naplniť svoje širšie umelecké ambície: „Nemôžem sa zahrabať v Göteborgu; musím sa vynasnažiť, aby sa moje skladby dostali do verejnosti, aby mi bola daná príležitosť k novej činnosti a popud k rozsiahlejšej práci. Preto len von do sveta, a to čo najskôr!“ (zápis v denníku z 31. júla 1860). Smetana začiatkom 60. rokov 19. storočia opustil Švédsko a vrátil sa do Prahy, kde založil svoj druhý hudobný ústav a zapojil sa do obrodeneckého hnutia v Prahe.
Zapojenie do českého kultúrneho života a prvé opery
Jedným z dôvodov, prečo Smetana opustil zaistené postavenie vo Švédsku a vrátil sa do vlasti, bolo znateľné politické a spoločenské uvoľnenie po vydaní Októbrového diplomu. Smetana sa zapojil do spoločenského i umeleckého života. Jeho žiak a priateľ J. L. Procházka ho uviedol do Měšťanské besedy a začal navštevovať aj významné utorkové schôdzky českej inteligencie u kniežaťa Rudolfa Thurn-Taxisa. Spoluzakladal Uměleckou besedu a 28. mája 1863.
So zvláštnym záujmom sledoval prípravu otvorenia prvého českého stáleho profesionálneho divadla v Prahe, Prozatímního divadla. Chcel sa v ňom uchádzať o miesto prvého dirigenta a pripravoval si k tomu pôdu. Pretože bol v Prahe ako dirigent a skladateľ neznámy, predstavil sa dvomi koncertmi vo vlastnej réžii, málo navštíveným a kriticky nejednoznačne prijatým orchestrálnym koncertom na Žofíne 5. januára 1862, kde premiéroval Richarda III. a Valdštejnův tábor, a úspešnejším klavírnym recitálom v Konvikte 18. januára. Pri obsadzovaní dirigentského miesta nového divadla však bola daná prednosť osvedčenému a skúsenému profesionálovi, doterajšiemu druhému dirigentovi Stavovského divadla Janovi Nepomukovi Maýrovi. Ani jeho úsilie o získanie miesta riaditeľa pražského konzervatória po J. B. Kittlovi sa neskončilo úspešne.
Svoju výkonnú umeleckú činnosť v tom čase Smetana sústredil do svojej funkcie zbormajstra Hlaholu (30. októbra 1863 - 7. júla 1865) a do práce v Umělecké besedě, kde zostavoval a riadil jej hudobné podniky, najmä veľkú shakespearovskú slávnosť 23. apríla 1864 a sériu abonentných koncertov v sezóne 1864/1865 s ambicióznym programom, ale končiaci značným schodkom. Jedným z vrcholov jeho organizačnej a dirigentskej činnosti v tomto období bola pražská premiéra Lisztovho oratória Legenda o svatej Alžbětě. Okrem toho písal najmä do Národních listov kritiky hudobného života (opery v Prozatímním divadle i koncertov), ale aj všeobecné programové úvahy o koncertnej činnosti a o opere.
Braniboři v Čechách a Prodaná nevěsta
Z kompozícií v tejto dobe boli niektoré spojené s jeho činnosťou v Hlahole (zbory Tři jezdci 1862 a Odrodilec 1864) a Uměleckej besede (slávnostný pochod k shakespearovskej slávnosti). Hlavnú úlohu však od návratu zo Švédska videl v práci na českej opere. Vo februári 1862 prostredníctvom J. L. Procházku odkúpil od Karola Sabinu libreto k historickej opere Braniboři v Čechách. Prácu na nej dokončil 23. apríla 1863 a stihol teda uzávierku opernej súťaže vyhlásenej grófom Janom Harrachom. Súčasne ju ponúkol Prozatímnímu divadlu. Prvý kapelník Maýr však Braniborov dlho odmietal uviesť, preto boli prijatí proti jeho vôli až v roku 1865 po nástupe riaditeľa Franza Thomého, pričom ich naštudoval a riadil sám skladateľ a premiéra sa konala 5. januára 1866. Veľmi úspešné prijatie u obecenstva i u kritiky upevnilo Smetanovo postavenie ako jedného z vedúcich českých skladateľov a viedlo k tomu, že Harrachova komisia s výhradami priznala Branibořům v Čechách 28. marca 1866 prvú cenu.
Bezprostredne po dokončení Braniborov požiadal Smetana Sabinu o libreto ku komickej opere. Sabina prvú verziu libreta Prodané nevěsty dodal 5. júla 1863, už 18. novembra 1863 mala premiéru predohra, celá kompozícia bola dokončená 15. marca 1866. Po úspechu Braniborov bola nová opera - vtedy ešte v dvoch jednaniach a s hovorenými dialógmi - zaradená na program Prozatímního divadla bez odkladu. Premiéra 30. mája 1866 však nebola veľmi úspešná, najmä v dôsledku bezprostredne hroziacej rakúsko-pruskej vojny. Mnoho Pražanov sa uchyľovalo na vidiek a nedostatok divákov viedol k finančnému kolapsu Prozatímního divadla. Situácia sa však vyvinula v Smetanov prospech: vedenie divadla prevzalo novovytvorené družstvo s prevládajúcim mladočeským vplyvom, ktoré od 13. septembra 1866 vymenovalo Smetanu za kapelníka.
Vrcholné obdobie a boj s chorobou (1866 - 1884)
Dirigent Prozatímního divadla a pedagogická činnosť
Jeho veľký sen - stať sa riaditeľom orchestra Prozatímního divadla v Prahe - sa mu splnil až v roku 1866, keď tam už pôsobil aj mladučký Antonín Dvořák. Smetana preberal kapelnícku funkciu s programom urobiť Prozatímní divadlo „centrálnym strediskom všetkého domáceho sveta umeleckého“. V duchu Lisztovho pôsobenia vo Weimare tu chcel postupne uviesť „všetky majstrovské diela svetové v najpresnejšej reprodukcii“, súčasne však pestovať zárodky svojbytnej národnej hudobnej kultúry. Operu preberal v pomerne konsolidovanom stave, jeho pôsobenie však bolo obmedzované tými istými faktormi ako za Maýra a Smetana musel z radu svojich zásad zľavovať.
Už J. N. Maýr uvažoval o založení opernej speváckej školy pri divadle. Podrobný návrh podal roku 1868 spevácky pedagóg František Pivoda. Bol však zamietnutý, z finančných dôvodov i pre rozdielnosť umeleckých zámerov Smetanu a Pivodu; ten teda založil súkromnú školu. Smetana nakoniec presadil otvorenie opernej školy pri divadle v januári 1873 a jej prevádzka začala v septembri. 1. júla 1874 sa uskutočnil prvý koncert žiakov, v nasledujúcom roku po Smetanovom odchode škola zanikla.
Svoj dramaturgický program mohol Smetana realizovať len v obmedzenej miere. Limitovali ho pritom nielen prevádzkové a finančné otázky. Obľúbený, ale štýlovo zastarávajúci belcantový repertoár vážnej opery (Donizetti, Bellini) nerušil, ale ani príliš nerozširoval. Radšej uvádzal neskoré Verdiho diela.
Prehlbujúca sa choroba a strata sluchu
Po roku 1870 sa začal zhoršovať Smetanov zdravotný stav. Predtým vždy čulého a aktívneho umelca trápili vyrážky, pálenie močového mechúra, mával závraty. Postupne sa u neho začali objavovať sluchové halucinácie a zaliehalo mu v pravom uchu. Umelec veril v uzdravenie a hoci sám peniaze nemal, dávna priateľka Fröjda Benecková v Göteborgu usporiadala zbierku, do ktorej prispeli jeho priatelia aj žiaci. Liečil sa u popredných ušných špecialistov, ale strate sluchu nezabránili. Najprv postupne prestal počuť pravým uchom a na ľavé ucho ohluchol náhle nadránom 20. októbra 1874. Mnohí odborníci pátrajú, čo mohlo byť príčinou Smetanovej hluchoty, a niektorí sa domnievajú, že tieto problémy boli následkom syfilisu. Smetana sa musel vzdať nielen dirigentského miesta v divadle, ale aj koncertnej a pedagogickej práce. Onedlho uprostred tvorivých síl stratil sluch úplne. Aktívneho pôsobenia sa musel vzdať.
Tvorba v tichu a posledné roky
Komponovania sa však nevzdal a tvoril v ústraní v Jabkeniciach, kde žil s rodinou svojej dcéry Žofie, ktorá žila s manželom vo veľkej hájovni. Z tohto obdobia pochádzajú opery Tajemství, Hubička, Čertova stěna, dve sláčikové kvartetá, klavírne cykly Sny a České tance. Už úplne hluchý dokončil známy cyklus šiestich symfonických básní Má vlast. V roku 1881 sa Bedřich Smetana dočkal otvorenia Národného divadla v Prahe, v ktorom uviedli jeho operu Libuše pričom obecenstvo aj kritika ju prijala s neobyčajným nadšením.
Skladateľovo ponorenie do ticha bolo príliš bolestné. Musel sa vzdať komunikácie, začal prepadať depresiám, trápili ho bolesti hlavy aj tóny, ktoré mu tam zneli. Čoraz viac sa vyhýbal spoločnosti, napriek tomu ešte skomponoval niekoľko diel a dokončil svoj najznámejší počin Moja vlasť. Koncom roku 1882 sa skladateľov stav vážne zhoršil. Prichádzali záchvaty, množili sa halucinácie, okolie ničil paranojou. Smetana sa obával najhoršieho a do svojho denníka napísal: „Keď dlhšie ako hodinu nepretržite pracujem, povstane také hučanie v hlave, že je to až zúfalstvo. Môj stav celkovo sa zhoršil a som tiež duševne taký skľúčený, že sa bojím najhoršieho. Mám strach zo šialenstva.“
O tri roky neskôr bola rodina nútená umiestniť Bedřicha Smetanu do pražského ústavu pre duševne chorých, kde 12. mája 1884 zomrel. V apríli 1884 ho odviezli do psychiatrickej liečebne v Prahe na Vinohradoch v Kateřinskej ulici a tam 12. mája zomrel. Slávnostný pohreb sa konal 15. mája. Aj keď vo svete nedosiahol takú slávu ako jeho mladší kolegovia Antonín Dvořák či Leoš Janáček, považujeme ho za zakladateľa modernej českej národnej hudby a naši susedia nedajú na neho dopustiť. Medzinárodný hudobný festival Pražská jar sa začína každoročne 12. mája, na výročie úmrtia Bedřicha Smetanu, a známemu skladateľovi je zasvätený i medzinárodný operný festival na prelome júna a júla - Smetanova Litomyšl.
Odkaz a oslavy výročia
Smetana a Slovensko
Hudba Bedřicha Smetanu má blízko aj k Slovensku. Odohratím jeho opery Hubička začalo napríklad svoju činnosť 1. marca 1920 Slovenské národné divadlo (SND). Koncertné pódiá na celom svete dodnes uvádzajú hudbu českého skladateľa a jeho diela pravidelne znejú aj pri slávnostných príležitostiach v Českej republike.
Projekt Smetana 200
V rámci celoštátneho Roku českej hudby sa uskutoční projekt Smetana 200, ktorého zámerom je oslava Smetanovej hudby aj propagácia obrazu Českej republiky ako krajiny s veľkým kultúrnym potenciálom. Vláda naň vyčlenila 200 miliónov korún. „Výročie je pre Českú republiku celonárodnou témou, ktorá sa neobmedzuje len na oblasť hudby, ale má svetu ukázať Českú republiku ako kultúrnu veľmoc a Bedřicha Smetanu ako skladateľa svetového formátu,“ uviedol minister kultúry Martin Baxa.
Oslavy a podujatia
Česká filharmónia oslavuje Smetanove 200. jubileum vydaním novej nahrávky cyklu symfonických básní Má vlast a cyklus v júli zahrá s Tomášom Netopilom na festivale Smetanova Litomyšl. „Česká filharmónia vidí svoju veľkú úlohu v prezentovaní tohto kľúčového Smetanovho diela, a to aj v zahraničí. Chystáme veľké turné, na ktorom by sme ju radi predstavili, a to aj v Amerike,“ uviedol manažér projektu Smetana 200 a člen vedenia Českej filharmónie Michal Medek. Smetanove diela do programov sezóny zaradili Český spolok pre komornú hudbu, Symfonický orchester Českého rozhlasu, Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK alebo PKF - Prague Philharmonia. Smetanovo výročie sa tiež výrazne zaradí do programu festivalu Pražská jar, ktoré tradične 12. mája v Obecnom dome začína Má vlast.
Usporiadatelia hudobného festivalu Smetanova Litomyšl pripravili špeciálny program k 200. výročiu narodenia a súčasne 140 rokov od úmrtia slávneho hudobného skladateľa a tunajšieho rodáka. Uvádzajú celý rad jeho skladieb, ktoré sa často nehrajú. Zaznejú všetky jeho opery. Toto významné kultúrne výročie si pripomíname aj na Slovensku. Napríklad Slovenská filharmónia 30. marca 2024 uvedie jeho kompozíciu Má vlast.
Google si výročie pripomína špeciálnym logom Google Doodle, ktoré sa objavuje na domovskej stránke prehliadača vo viacerých krajinách sveta. „Hudba Bedřicha Smetanu bola pre mňa skutočne silným zdrojom inšpirácie na dnešné sviatočné logo.“ Logo, pripomínajúce si výročie narodenia Smetanu, sa v sobotu zobrazuje na stránke vyhľadávača nielen v Českej republike a na Slovensku, ale aj v Estónsku, Litve, či Grécku. Najvzdialenejšou krajinou, v ktorej sa zobrazí, je Japonsko.