Jedno krásne obdobie v roku, ktoré je nabité tradičnými rituálmi, je fašiangové obdobie. V minulosti, ale aj dnes, sú fašiangy obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú, a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. Je to obdobie, kedy sa ľudia tešia z voľnejšieho životného štýlu a bláznivých zábavných akcií. Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach podľa miestnych tradícií a zvykov, čo niekedy vedie k zmätku ohľadom ich presného významu a priebehu.
Pôvod a Význam Fašiangov
Karneval vlastne nie je sviatok, ale obdobie. Presnejšie, celé obdobie od Zjavenia Pána až po začiatok pôstu. Nemožno presne povedať, kde a kedy karnevalové oslavy začali, ich pôvod siaha do dávnych čias. Už v starovekom Grécku a Egypte sa konali oslavy, ktoré pripomínali karneval. Tieto oslavy boli venované mytologickým bohom, kde ľudia nosili masky.
Fašiangy sú tradicionálny rímsko-katolícky karneval. Začínajú na Zjavenie Pána, ktoré sa slávi 6. januára (na Troch kráľov), a končia o polnoci pred Popolcovou stredou. Potom nasleduje obdobie 40-dňového pôstu, ktoré bolo zavedené kresťanskou cirkvou už koncom 4. storočia a trvá do Veľkého Piatku.
Pôvod slova "fašiangy" (bežne nazývané aj karneval) je od latinského výrazu “carnem levare” alebo “carnelevarium” či “carnevale”, čo označuje “odstránenie mäsa”. Tradične sa karneval koná v čase pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom.
Podľa Encyklopédie tradičnej ľudovej kultúry Slovenska je obdobie od sviatku Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy (pohyblivý sviatok) prechodným obdobím medzi zimou a jarou. V tomto období sa organizovali časté svadby, zabíjačky a zábavy. Je charakteristické aj pre voľnejší životný štýl a spoločenské stretnutia, ako boli napríklad priadky, kde sa dievčatá venovali okrem práce aj zábavným hrám.
Fašiangové Masky a Ich Symbolika
Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inými rolami a správaním, ktoré by inokedy bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní alebo národností.
Tradičné Fašiangové Masky
- Tur (alebo pratur): Inšpirovaná vyhynutým zvieraťom, symbolizovala silu a plodnosť. Často bola znázorňovaná ako volská hlava držaná na tyči s otvárateľnou papuľou. V niektorých obciach ju stvárňovala dvojica, kde jeden držal hlavu a druhý zadnú časť tela, spoločne zakrytí vrecovinou.
- Medveď: Reprezentuje silu a znovuzrodenie, mal odpudzovať škodlivé sily a čary.
- Koza a Kôň: Kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza predstavuje plodnosť.
- Slameník (alebo kurina baba): Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúci túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame, čo symbolizovalo prosperitu.
Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Okrem zvieracích masiek boli bežné aj ľudské postavy ako Cigánka, Žobrák, Drotár, Stará žena, Mladucha a Mladý zať, Kováč, Kominár, Handrár, bábätká či muži preoblečení za ženy, parodujúci typické vlastnosti opačného pohlavia. Farby použité pri výrobe masiek tiež mali symboliku, napr. biela predstavovala smrť, čierna starobu.
Fašiangové Zvyky na Slovensku
Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov. Medzi najrozšírenejšie fašiangové zvyky patria sprievody masiek, výber potravín, príprava tradičného pečiva, tanec a pochovávanie basy.
Fašiangové Hodovanie a Jedlá
Jednou z najdôležitejších súčastí fašiangových dní je konzumácia „špeciálnych“ jedál, ktoré majú symbolický význam a sú spojené s tradíciami. Fašiangové jedlá sú do značnej miery „tučné“ a ich základnou surovinou je mäso. Medzi tieto špeciality patria klobásy, údené mäso, slanina, kyslé polievky (s klobásou alebo údeným), zemiakové placky. Nechýbajú ani sladké dobroty ako šišky, fánky, pampúšiky, chraple či záviny. Konzumácia tzv. ťažkých jedál mala svoje opodstatnenie, pretože v zimnom období sa telo prirodzene „obaľovalo teplom“. Zvýšená konzumácia vajec mala plodonosnú funkciu a dostatok jedla sa mal blahodarne odraziť v nastávajúcom hospodárskom roku. Sladkosti sú zase prirodzeným symbolom hojnosti.
Pochovávanie Basy
Fašiangy dosahujú vrchol v poslednom týždni pred začiatkom veľkonočného pôstu. Najvýznamnejším zvykom, vykonávaným v utorok tesne pred polnocou, je „pochovávanie basy“. Tento parodovaný obrad pohrebu symbolizuje rozlúčku s hudbou, zábavou a hodovaním pred dlhým pôstnym obdobím. Jeho základným motívom je komické stvárnenie zákazu zábav.
Pohreb basy zahŕňa celý sprievod, v ktorom sú postavy ako farár, organista, miništranti a hrobár. Spolu nesú basu na márach, ktorú majú pochovať. Okrem nich sú prítomné aj plačky, ktoré s predstieraným plačom a vtipnými lamentáciami trúchlia nad basou. Muzikanti hrávajú najskôr ticho a potom hlasno, sprevádzaní veselými a vtipnými modlitbami. V oravských obciach mal obrad viaceré podoby (pochovanie do hrobu, utopenie vo vode).
Na poslednej fašiangovej zábave v Kubrej sa presne o polnoci muzikanti, často pod vedením jedného z najstarších a najváženejších občanov, ujali tohto slávnostného a zároveň smutného aktu. Basu, položenú v strede krčmy, pokropili, vypili pri nej pálenku a začali spievať. V miestnosti sa zhasli všetky petrolejové lampy a svietili iba dve-tri sviečky okolo basy. Určený chlap - spevár, spieval predpísanú pieseň smútočným tónom. Po skončení obradu sa prítomní rozchádzali domov, a počas celého 40-dňového pôstu sa nesmelo hrať na žiadnom nástroji.
Regionálne Fašiangové Zvyky
Orava
V oravských obciach sa najintenzívnejšie oslavovali posledné tri dni (nedeľa, pondelok a utorok) pred pôstom, nazývané aj „Škaredá“, „Popolečná“, ktoré boli vyvrcholením fašiangov - „posledný fašáng“, „ostatky“, „vôstatky“. Pri tejto príležitosti boli v dedinách rozšírené obchôdzky masiek. Vo večerných hodinách sa konala obyčajne zábava a pohostenie pripravené z vyzbieraných potravín. Táto etapa roka bola považovaná za pokojnú aj z hľadiska poľnohospodárskych prác.
V oravských fašiangových sprievodoch boli zastúpené zvieracie i ľudské masky, nechýbal známy turoň, medveď, slameník a niekoľko cigánok. Najrozšírenejšou maskou bol turoň symbolizujúci silu a plodnosť. Tzv. slameník bol zhotovený zo slamy stočenej do povriesla. Medveď bol symbolom fyzickej sily a znovuzrodenia. Veselú náladu dodávali komediálne postavy báb, cigánok s dieťaťom v koši i muži preoblečení za ženy.
Kubra
V obci Kubra sa fašiangová nálada začínala už popoludní fašiangovej nedele. Predohrou bol zvyk vitia „fašánkových“ pier, ktoré dievčatá zhotovovali pre svojich milých. Mládenci im na oplátku posielali ručníky alebo vyšívané stuhy. Okolo tretej hodiny v nedeľu popoludní zahrali muzikanti pred krčmou „marš“, čím sa fašiangy začali. Muzika patrila len mládencom, ktorí platili muzikantov a tí poslúchali mládeneckého richtára. Tancovali sa čardáše, polky, valčíky a mazúrky.
Jedným z dôležitých zvykov bolo chodenie „pre konope“, čo bol starý zvyk vo väčšine obcí na Slovensku. Muzikanti spolu s mládencami chodili po dedine a zastavovali sa pred každým domom, kde mali dievku. Tam hrali a tancovali „sellácka - vyhadzuvaná“ s dievčatami a gazdinami, pričom ich vyhadzovali dovysoka, aby konope vysoké narástli. Zvykom bolo, že každá maska musela vytancovať gazdinú alebo gazdu. Podľa starých Kubraniek sa tanec začínal v pondelok napoludnie na dolnom konci dediny a končil v strede, v utorok sa pokračovalo tam, kde sa skončilo. Dievka tancovala bosá, aby konope neboli pupencové.
Zaniknutým, ale pekným zvykom bolo, že ak v pondelok aj v utorok prišla dievka do krčmy oblečená v bielom rubáši, znamenalo to, že „rodičie pusťá muziku“, čiže muzikantov a mládencov pozvali dnu a pohostili ich. Mládenecký richtár musel všímať si takýchto dievčat, aby vedel, do ktorého domu musia vojsť. Tancovanie vonku pred domom bolo bežné, ale obídenie domu s dievčaťom v bielom rubáši by bola veľká urážka. Po skončení obchôdzky sa zábava presunula do krčmy, kde sa tancovalo až do neskorých hodín. Neskôr sa k mladým pridávali aj ženáči, ktorí preberali „pána muziky“.
Okrem toho mládenci po pôste zvykli chodiť po domoch zbierať vrecia s jačmeňom, ktoré predali, a večer sa chodilo s „klátom“, ovenčenou hračkou - koníkom, do domov, kde sa konali priadky. Dievčatá platili poplatok, a niektorú z nich posadili na klát, aby cez pôst sedela a netancovala.
Borský Mikuláš
V obci Borský Mikuláš dodnes pretrvávajú tradície. Počas fašiangovej obchôdzky ľudia tancujú Fašiangový tanec nazývaný "pot šable" za zvuku dychových nástrojov. Skupina oblečená v tradičných krojoch drží šable v rukách a je zložená z vedúceho obce a šablárov. Sprievod dopĺňajú deti, dievčatá a mladí muži v krojoch, sprevádzaní hudbou a spevom. V skupine je aj pokladník, ktorý zbiera peniaze za predstavenie tancov. Počas pochodu sa podáva domáca pálenka a konzumujú mastné jedlá ako zabíjačky a vyprážané šišky.
Spišská Belá
V Spišskej Belej sa od roku 1919 etabloval Spišský belanský karnevalový spolok. Organizoval fašiangový sprievod a karneval ako vyvrcholenie fašiangov, vydával aj karnevalové noviny. Sprievod so 600 účinkujúcimi viedli spišskí rytieri a trubači, nasledovali jazdci a alegorické vozy, ktoré predstavovali etnicitu a štyri ročné obdobia. Beľania na začiatku 20. storočia mysleli na prípravu pôstnej polievky z kyslej kapusty aj tým, že chytali žaby a spracovali aj žabie stehienka. Chlapci ich lovili pomocou hrablí a zadné nohy navliekli na prútik.
Ďalšie Fašiangové Zvyky
- Vyčistenie studničiek.
- Hľadanie partnerov na tancovačkách: slobodné dievčatá nachádzali svojich ženíchov a chlapci si vyberali nevesty.
- Fašiangoví koledníci: chodili od domu k domu, spievali koledy, vinšovali domácim a tancovali s dievčatami. Niekedy ich sprievod držal ražeň alebo šabľu, na ktorú sa napichovala slanina, klobása, alebo sa zbierali vajcia a peniaze. Zapichovanie ražňa do povaly symbolizovalo spojenie neba so zemou.
Pôstne Obdobie a Popolcová Streda
Najveselšie obdobie roka vystrieda Popolcová streda, ktorou sa začína 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Slávenie Popolcovej stredy bolo zavedené v 7. storočí a stalo sa dňom pokánia a pôstu, ktorý mal pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe, kde kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich, čo symbolizuje pokánie a pokoru. Najčastejším jedlom Popolcovej stredy bola polievka z kyslej kapusty.
Veľká noc je pohyblivý sviatok, ktorého dátum určil nicejský koncil v roku 325 na prvú nedeľu po prvom jarnom splne. To znamená, že môže pripadnúť na ktorýkoľvek deň od 22. marca do 25. apríla. Tým sa líši aj dĺžka fašiangov, striedali sa dlhé a krátke fašiangy.
Turíce: Slovanský Sviatok Príchodu Jari
Po fašiangoch a Veľkej noci nasledujú Turíce, známe aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice alebo Zelené sviatky. Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci. Ide o slovanský sviatok, ktorým sa víta jar a zároveň sa spája so spomienkou na zoslanie Ducha Svätého.
Slovo "Turíce" pravdepodobne pochádza zo slova "tur", zvieraťa symbolizujúceho hojnosť a plodnosť. Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená, symbolizujúca Ducha Svätého ako zdroj života.
Ľudová Pieseň "Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide"
Jedna z najrozšírenejších fašiangových pesničiek na Slovensku je „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde“. Málokto však vie, že jej slová nie sú úplne pravdivé z hľadiska chronológie sviatkov. Po správnosti nasleduje po Fašiangoch Veľká noc a presne sedem týždňov po Veľkej noci prichádzajú turičné sviatky. Táto žartovná slovenská ľudová pieseň trochu poprehadzovala sled sviatkov, pravdepodobne preto, že sa spievala práve v čase fašiangových veselíc.
Text ľudovej piesne:
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.
A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.
Fašiangy vo Svete
Fašiangové obdobie je oslavované aj v iných krajinách, hoci pod rôznymi názvami a s vlastnými špecifikami:
- Nemecko: Fašiangy sa nazývajú Fasching. V niektorých regiónoch začínajú už 11. novembra o 11:11.
- Španielsko: V niektorých častiach je Popolcová streda súčasťou karnevalových osláv.
- Taliansko: Kedysi bol Rím hlavným strediskom karnevalových udalostí. Dnes sú centrom osláv Benátky, kde karneval trvá až dva týždne.
- USA: Hlavnou karnevalovou udalosťou je New Orleans, kde oslavy vrcholia s Mardi Gras.
- Brazília: Najznámejším moderným karnevalom je ten, ktorý sa koná v Rio de Janeiro.
Zachovanie Fašiangových Tradícií
Hoci sa rozsah fašiangových osláv v súčasnosti zmenšil, stále si udržiavajú svoje miesto v tradíciách takmer všetkých regiónov Slovenska. Fašiangovú atmosféru si môžete užiť aj v múzeách, ako je Múzeum oravskej dediny v Zuberci, Múzeum ľudových tradícií vo Važci alebo Dom ľudových tradícií v Svodíne, kde sú dokumentované a prezentované fašiangové zvyky a celkový život v daných lokalitách. Tieto miesta ponúkajú bohatý program, prechádzky s lampášmi, ľudovú hudbu, oravské piesne a tance, čím prispievajú k zachovaniu kultúrneho dedičstva.
Kultúra našej krajiny je veľmi bohatá, rôznorodá, plná úchvatných príbehov, legiend a symboliky. Fašiangy sú jednoznačne jedným z najmagickejších období, ktoré sa u nás slávia. Oslavy lákali pracovitých gazdov a gazdiné z domovov, aby si trochu vyhodili z kopýtka, a zbližovali ľudí z celej dediny.