Carnevale di Venezia, čiže Benátsky karneval, je právom považovaný za jeden z najslávnejších a najstarších európskych maškarných podujatí, ktorého korene siahajú niekoľko storočí späť až do dávneho staroveku. Jeho pôvod mnohí vidia v antických Saturnáliách, ľudových slávnostiach, ktoré sa konali v starovekom Ríme. Kresťanský význam nadobudol festival až v období stredoveku a prvé písomné zmienky o karnevale v Benátkach pochádzajú z roku 1268. Je však takmer isté, že Benátčania holdovali noseniu masiek už v 11. storočí.
Pôvod slova „karneval“ sa často odvodzuje z talianskeho „carne vale“ (rozlúčka s mäsom), čo symbolizuje koniec hodovania pred dlhým pôstnym obdobím. Benátsky karneval, oslavujúci príchod jari, hodovanie a veselie, sa od 12. storočia koná vždy pred Popolcovou stredou, pričom termín jeho začiatku je pohyblivý.
Rozkvet a Popularita v 18. Storočí
Svoju najväčšiu popularitu dosiahol Benátsky karneval práve v 18. storočí, kedy sa naplno rozvinula táto tradícia a Benátky v tomto období získali titul Mesto karnevalov. Festival trval pôvodne niekoľko mesiacov a navštevovali ho ľudia z celého sveta. Bolo to obdobie neskrotnej zábavy, kedy ulice ožívali farebnými maskami, hudbou a veselosťou. Karneval sa stal výhovorkou na veľa zábavy, ktorú si užívali herci a účinkujúci, ale aj samotní Benátčania.
Kľúčovú úlohu v tomto období zohrávali masky, ktoré umožňovali nositeľom ukryť svoje sociálne postavenie a identitu. Vďaka nim sa ľudia mohli slobodne stýkať a komunikovať s inými osobami z rôznych spoločenských vrstiev bez obáv z odsúdenia. Práve túto anonymitu miloval aj svetoznámy dobrodruh Giacomo Casanova, ktorý sa v anonymite masiek mohol nepozorovane oddávať „svojim záľubám“.
Nosenie masiek však bolo spájané aj s rôznymi zločinmi a priestupkami. Už nariadenie z roku 1603 zakazovalo mužom prezliekať sa za ženy a navštevovať mníšky v ženských kláštoroch. V roku 1703 sa úrady opäť pokúsili masky zakázať, no Benátčania neposlúchli a o rok neskôr vyšli do ulíc s opäť zakrytými tvárami, čo viedlo k zrušeniu zákazu. Zaujímavosťou je, že obyvatelia Benátok mohli nosiť masky nielen počas karnevalu, ale aj vo vymedzené dni v roku. Mimo obdobia karnevalu však bolo zakázané vstupovať v maškarnom oblečení do kostolov a kasín. Za porušenie zákazov, vrátane nosenia ostrých predmetov ku kostýmu, sa udeľovali prísne tresty - muži boli odsúdení na dva roky väzenia a pokutu, ženy boli vystavené verejnému výsmechu a vykázaniu z Benátok.
Tradičné Masky a Kostýmy
Tradičné masky používané na karnevale vychádzajú z talianskeho divadla Commedia dell'Arte, v ktorom vystupovali stále postavy s charakteristickými kostýmami. Výrobcovia masiek sa tešili veľkej úcte a v minulosti mali dokonca svoj vlastný cech. Dnes sú masky doslova umeleckým dielom, vyrábajú sa z kože, porcelánu, papiera či jemného voskového plátna a zdobia sa drahými kameňmi, perím, korálkami či zlatom a striebrom. Niektoré rodiny dedia kostýmy po generácie a sú na ne právom pyšné. Dôraz sa kladie na celkový efekt outfitu, no najväčší dôraz sa kladie na konkrétnu masku.
Typy masiek:
- Bauta: Štvorcová maska, ktorá zakrývala celú tvár bez otvoru na ústa. Bola určená pre mužov aj ženy a bolo dovolené ju nosiť aj mimo karnevalu. Zvyčajne zaručovala nositeľovi úplnú anonymitu a nosil sa k nej čierny hodvábny alebo zamatový plášť a trojcípy klobúk.
- Volto alebo Larva: Typická biela oválna maska, často videná v Benátkach. Umožňovala nositeľom voľne dýchať, jesť a piť. Nosila sa k nej plášť a trojcípy klobúk.
- Colombina: Polovičná maska, zdobená zlatom, striebrom a perím, obľúbená najmä u žien. Zakrývala len hornú polovicu tváre, čo umožňovalo hercom bezproblémové rozprávanie.
- Moretta: Oválna maska so širokými otvormi pre oči, často zakončená závojom. V taliančine sa jej hovorilo „Servetta Muta“ (nemý sluha alebo slúžka).
- Arlecchino: Maska pôvodne vyrobená z dreva alebo kože, čierna s plochým opičím nosom. Predstavuje divocha alebo otroka.
- Pantalone: Maska na hornú polovicu tváre, predstavujúca smutného starca s dlhým nosom a šikmými očami.
- Dottore: Bizarná biela maska s dlhým zobákom a okrúhlymi otvormi pre oči, často doplnená okuliarmi. Pôvodne ju vymyslel taliansky lekár ako ochranu pri liečení chorých pacientov, neskôr sa stala aj karnevalovou maskou.
- Jolly: Jedna z veselších masiek.
Sviatosti a Zábava Benátskeho Karnevalu
Karneval v Benátkach sa odohráva na námestiach mesta a pozdĺž jeho vodných tokov, pričom osobitná magická atmosféra preniká celým mestom. Hlavná časť sa odohráva na Námestí svätého Marka a na Veľkom kanáli. Medzi tradičné podujatia patrí napríklad „Let anjela“, ktorého tradícia siaha až do roku 1548. Vtedy akrobat vyliezol na strechu zvonice a „letel“ na dvojitom lane na tribúnu Dóžovho paláca.
Ďalšou významnou slávnosťou bola Festa della Maria, ktorá vychádza z legendy o únose a záchrane benátskych dievčat. Podľa legendy 2. februára, na sviatok Očisťovania Panny Márie, dostávalo 12 chudobných dievčat bohaté veno na svadbu. Raz však Benátky prepadli piráti a dievčatá uniesli, no hrdí Benátčania ich nevesty zachránili. Táto slávnosť sa stala prehliadkou najkrajších dievčat Benátok, ktoré sa gondolou prepravovali a predstavovali na Námestí svätého Marka.
Súčasťou karnevalu boli aj tradičné predstavenia Commedia dell'Arte, ktoré sa konali nielen v divadlách, ale aj priamo v uliciach mesta. K atmosfére Benátok už po stáročia patria aj gondoly a spev gondolierov, ktorí sa podieľali na mnohých slávnostných sprievodoch. Okrem zábavy je Benátsky karneval aj časom dobrého jedla a pitia. Miestni obyvatelia a návštevníci si dopriali kulinárske špeciality ako cicheti - malé občerstvenia v podobe sendvičov, olív, zeleniny, vajíčok či morských plodov, a taktiež sladké dobroty ako fritole.
Kompletná história Benátok
Úpadok a Návrat Tradície
Po dlhotrvajúcom blahobyte a zlatom veku v 18. storočí však nasledoval úpadok. Dobytie mesta Napoleonom v roku 1797 znamenalo pre Benátsky karneval koniec. Napoleon sa obával, že by počas karnevalu mohli vypuknúť povstania, a preto ho zakázal, čo symbolizovalo stratu nezávislosti Talianska. Ešte prísnejšie obmedzenia priniesla karnevalu vláda rakúskej monarchie po páde Benátskej republiky. Na ľudový festival sa v 19. storočí takmer úplne zabudlo, občas sa na krátke obdobia vrátil, no vždy sa praktizoval súkromne a chýbali mu obrovské verejné okázalosti.
Tradícia sa však ukázala ako pevná a svetoznámy festival sa talianskym úradom podarilo v roku 1979 znova oživiť. Koncom 20. storočia ho tak vedenie mesta opäť obnovilo, čím sa Benátsky karneval znovu stal jedným z najväčších a najznámejších karnevalov na svete.
Benátky: Scéna pre Karneval
Výnimočnosť mesta, prezývaného aj „kráľovná Jadranu“, spočíva v jeho osobitej polohe. Benátky sú na zozname svetového dedičstva UNESCO a každý ich kút je ohromujúci. Počas búrlivej histórie boli obohatené o mnohé architektonické prvky, takže v dnešných Benátkach nájdeme renesančný, byzantský, gotický či barokový štýl. Pohľad na kanály prepletené mestom nemajú vo svete obdoby a tvoria dokonalú scénu pre magický karneval. Medzi ikonické atrakcie patrí Námestie svätého Marka s Dómom svätého Marka, Hodinovou vežou a Patriarchovým palácom, ako aj Dóžov palác a Most vzdychov.
