Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý si každoročne pripomíname 17. novembra, je štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Jeho história je spojená s významnými udalosťami československých dejín a jeho status prešiel viacerými zmenami, vrátane nedávnych legislatívnych úprav týkajúcich sa dní pracovného pokoja.
Pôvod Dňa boja za slobodu a demokraciu
Dátum 17. november má hlboké historické korene, siahajúce až do roku 1939. Je ustanovený na pamiatku spomienkového zhromaždenia, ktoré zorganizovali pražskí študenti 17. novembra 1989. Toto zhromaždenie sa konalo pri príležitosti 50. výročia tragických udalostí z novembra 1939. Vtedy, po pohrebe študenta medicíny Jana Opletala, boli v Prahe plošne potrestaní všetci českí študenti zatvorením vysokých škôl v Protektoráte Čechy a Morava.
Revolučné udalosti roku 1989
Pred 36 rokmi, 17. novembra 1989, naštartoval revolučné zmeny brutálny policajný zákrok proti účastníkom spomienkovej slávnosti na Národnej triede v Prahe. Táto udalosť vyvolala rozhorčenie verejnosti a viedla k rozsiahlym protestným akciám. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel. Od 20. do 26. novembra sa konali denne státisícové manifestácie v celej ČSSR. Vznikli kľúčové občianske iniciatívy ako Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN).
Politické zmeny nasledovali rýchlo: 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti. Následne, 3. decembra, bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu „národného porozumenia“ (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom. V ten istý deň prezident odstúpil a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. Tieto udalosti symbolizuje aj scéna na hraniciach Bratislavy a Rakúska v Hainburgu počas novembrových dní roka 1989, ktorá svedčí o otváraní sa hraníc po revolučných zmenách.
Revolúcie roku 1989
Vývoj postavenia 17. novembra na Slovensku
Z pamätného dňa na štátny sviatok
Cesta 17. novembra k statusu štátneho sviatku bola postupná. Pamätným dňom sa na Slovensku stal už v roku 1990, keď Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo zákon č. 167/90 Zb. z., na základe ktorého sa tento deň stal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu.
Po vzniku Slovenskej republiky a prijatí nového zákona č. 241/1993 Zb. z. Národnou radou SR na zasadnutí 20. októbra 1993, ktorým boli zrušené predchádzajúce ustanovenia, sa 17. november premenoval na Deň boja proti totalite.
Ako štátny sviatok Slovenskej republiky si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch 25. októbra 2001, za ktorý hlasovalo 86 poslancov. Pod návrh sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Zákon č. 442/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 15. novembra 2001, čím sa 17. november definitívne stal Dňom boja za slobodu a demokraciu ako štátnym sviatkom SR. Dovtedy bol 17. november na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky, len pamätným dňom.
Parlamentná rozprava a reakcie v roku 2001
Parlamentná rozprava, ktorá predchádzala schváleniu zákona o štátnych sviatkoch v roku 2001, bola búrlivá. Hlavne poslanci národniarov vtedy ostro reagovali, obviňujúc konzervatívnych poslancov, že tento návrh je len zastieracím manévrom, ktorý má Slovensku zobrať sviatky symbolizujúce jeho samostatnosť a zvrchovanosť. Poslanec Ján Cuper predkladateľom odkázal, že HZDS im tento sviatok odhlasuje, ale nech si nemyslia, že ho budú aj oslavovať. Najväčšie výhrady k zmene pamätného dňa na štátny sviatok malo aj vtedajšie ministerstvo financií pod vedením Brigity Schmögnerovej. Podľa šéfky štátnej kasy malo Slovensko už priveľa štátnych sviatkov a ďalší by vtedy znamenal stratu zhruba 3,7 miliardy vtedajších korún.
Nedávne zmeny statusu sviatku 17. novembra
Zrušenie statusu dňa pracovného pokoja od roku 2025
V stredu 25. septembra 2025 poslanci Národnej rady SR z vládnej koalície strán Smer-SD, Hlas-SD a Slovenská národná strana definitívne schválili nový balík konsolidačných opatrení. Súčasťou týchto opatrení je aj zrušenie niektorých dní pracovného pokoja. Od 1. novembra 2025 bol úplne zrušený status dňa pracovného pokoja pre 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu. Napriek tomu 17. november ostáva štátnym sviatkom podľa § 1 písm. f) zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch.
Podobný osud stretol aj iné sviatky. Okrem 17. novembra boli ako dni pracovného pokoja zrušené aj 15. september - Sedembolestná Panna Mária a 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom, avšak tieto dva dočasne. V roku 2026 budú bežnými pracovnými dňami aj sviatky 8. máj a 15. september. Vládne strany uviedli, že tento krok je inšpirovaný podnetmi zamestnávateľov a má prispieť k nahradeniu výpadku z príjmov štátneho rozpočtu na rok 2025 a k celkovej konsolidácii verejných financií.
Koalícia tiež plánuje od roku 2026 postupovať podobne aj pri jednom ďalšom štátnom sviatku, zatiaľ však nebolo upresnené, o ktorý sviatok pôjde.
Kritika a argumenty proti zrušeniu dňa pracovného pokoja
Rozhodnutie koalície zrušiť status dňa pracovného pokoja pre 17. november vyvolalo kritiku. Organizácia Amnesty International Slovensko vyjadrila nesúhlas s takýmito opatreniami. Podľa ich vyjadrenia, „Rušenie dní pracovného pokoja nemožno ospravedlniť potrebou fiškálnej konsolidácie.“ Amnesty International zdôrazňuje, že medzinárodné ľudskoprávne štandardy vyžadujú maximálne využitie všetkých dostupných prostriedkov na zabezpečenie ľudských práv. Akékoľvek regresívne opatrenia, ktoré zhoršujú úroveň ľudských práv, vrátane práva na odpočinok a rozumné vymedzenie pracovných hodín, sú v zásade neprípustné.
Organizácia tiež poukazuje na to, že „Na Slovensku už dnes pracujeme viac hodín týždenne, než je priemer EÚ. Zároveň pracujeme za nižšiu mzdu, ako je európsky priemer. Znižovanie počtu voľných dní tak len ďalej zhorší situáciu zamestnaných na Slovensku.“ Podľa Amnesty International sú dni pracovného pokoja nevyhnutnou súčasťou ochrany práv pracujúcich.