Tatrín bol jedným z najvýznamnejších slovenských spolkov 19. storočia. Ako priamy predchodca Matice slovenskej zohral kľúčovú úlohu v národno-emancipačnom hnutí, pričom jeho hlavným cieľom bolo všestranne podporovať kultúrny život, vzdelanosť a napomáhať kodifikácii spisovnej slovenčiny.
Vznik a historické súvislosti
Základy Tatrína sa formovali na Záhorí. Impulz na jeho založenie vzišiel z pamätného júlového stretnutia Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu v Hlbokom v roku 1843. Samotný spolok bol oficiálne založený na ustanovujúcom zhromaždení v Liptovskom Svätom Mikuláši v dňoch 26. - 28. augusta 1844.
Spolok bol od začiatku koncipovaný ako súkromná organizácia, do ktorej mohli vstúpiť jednotlivci bez ohľadu na konfesionálnu či stavovskú príslušnosť. Hoci podstatnú časť členstva tvorila evanjelická inteligencia, najmä absolventi bratislavského lýcea, ambíciou bolo spojiť sily národne cítiacich vzdelancov celého Slovenska. Predsedom spolku sa počas celého jeho štvorročného trvania stal Michal Miloslav Hodža, pokladníkom bol Gašpar Fejérpataky-Belopotocký.
Program a aktivity spolku
Hlavnou úlohou Tatrína bolo rozvíjanie slovenského národného života. Členovia spolku sa zaviazali rozvíjať činnosť finančnými príspevkami a písaním diel v slovenskom jazyku. K prioritným aktivitám patrili:
- Vydávanie a distribúcia kníh, najmä učebníc, šlabikárov a čítaniek pre mládež.
- Podpora slovenských študentov a nedeľných škôl.
- Zberateľská a záchranná iniciatíva týkajúca sa ľudovej slovesnosti, starožitností, piesní, povestí a krojov.
- Podpora spolkov striezlivosti.
Kľúčové publikácie
| Autor | Dielo | Rok |
|---|---|---|
| Ľudovít Štúr | Náuka reči slovenskej | 1846 |
| Michal Miloslav Hodža | Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo | 1847 |
| Michal Miloslav Hodža | Epigenes Slovenicum | 1847 |
| Michal Miloslav Hodža | Větín o slovenčině | 1848 |
Zjednocovanie národných síl
Významným míľnikom v dejinách Tatrína bola snaha o prekonanie konfesionálnych rozdielov medzi evanjelikmi a katolíkmi. V roku 1846 navštívili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Peter Kellner-Hostinský básnika Jána Hollého na Dobrej Vode, aby ho požiadali o spoluprácu. Hollého tvorba a jeho podpora mali rozhodujúci vplyv na úspešné rozšírenie radov Tatrína o katolícku inteligenciu.
Vyvrcholením snáh o národnú jednotu bolo štvrté valné zhromaždenie Tatrína v auguste 1847 na čachtickej katolíckej fare u Jozefa Urbanovského. Na tomto stretnutí, ktorého sa zúčastnilo 61 osôb, došlo k dohode o jazykovej zjednotenosti na báze štúrovskej slovenčiny.
Cesta záhadnou minulosťou Slovenska: Odhaľovanie neznámych príbehov
Zánik a dedičstvo
Spolok Tatrín rozvíjal svoju činnosť do revolučných rokov 1848 - 1849. Hoci sa mu nepodarilo získať úradné schválenie od vtedajšej uhorskej moci, jeho prínos bol nespochybniteľný. Posledným významným počinom spolku bolo vydanie 5 000 exemplárov Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Svätom Mikuláši. Tatrín sa stal nezmazateľným symbolom národnej jednoty a vzdelanosti, na ktorého ideály neskôr nadviazala Matica slovenská.