Nanebovzatie Panny Márie: Význam a tradícia sviatku

„NA NEBI sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zj 12, 1). Týmito slovami z Apokalypsy, ktoré Tradícia vzťahuje na Pannu Máriu, sa začína dnešná liturgia. Spolu s Cirkvou sa všetci kresťania radujú z tohto sviatku, počas ktorého oslavujeme, že Boh pozdvihol Matku svojho Syna s telom i dušou do nebeskej slávy.

Hoci nepoznáme podrobnosti jej odchodu do neba, ani nemáme istotu o jej smrti, zo slov svätého Josemaríu si môžeme predstaviť, že všetci apoštoli obklopili Máriu, ktorá zaspala. Brány neba sú doširoka otvorené v očakávaní. Anjeli pripravili pani nadšené privítanie. „Ježiš chce mať svoju Matku v nebi, s telom i dušou. (...) Najsvätejšia Trojica prijíma Dcéru, Matku a Nevestu Božiu a zahŕňajú poctami… A Mária má až takú dôstojnosť, že sa anjeli spytujú: Kto je Táto?“

Význam sviatku Nanebovzatia Panny Márie

Nanebovzatie Panny Márie pozdvihuje náš pohľad k nebu, skutočnému cieľu našej pozemskej cesty. Všetky udalosti nášho života nadobúdajú iný rozmer, keď o nich uvažujeme v tejto perspektíve večnosti. V priebehu rokov sme si možno uvedomili, že to, čomu sme kedysi prikladali taký veľký význam - rodinná starosť, radosť, ktorú sme odhodlane hľadali v práci alebo na univerzite, obavy o budúcnosť - nebolo vždy také dôležité, ako sme si mysleli.

Dnešný sviatok nám pripomína, že v konečnom dôsledku je skutočne rozhodujúce vedomie, že sme na ceste do neba, a to, že sa tam dostaneme. Všetko ostatné bude viac alebo menej dôležité podľa toho, ako veľmi nám to pomôže dostať sa tam.

„Ak chcem uskutočniť ideál, ktorý mi Boh vložil do srdca, potrebujem vzlietnuť… vysoko, veľmi vysoko! - Nestačí sa s Božou pomocou iba odpútať od vecí tohto sveta, uvedomujúc si, že sú len prach. Ba ešte viac: aj keby si si celý vesmír zhrnul pod nohy, aby si bol bližšie k nebu… ani to by nestačilo! - Musíš lietať a neopierať sa o nič pozemské, nesený dychom a hlasom Ducha. - Namietaš: mám krídla polepené blatom, veľmi starým, špinavým, zaschnutým… - Znovu ti opakujem: obráť sa na Pannu Máriu. Pani moja - zopakuj jej - sotva vzlietnem, zem ma priťahuje ako prekliaty magnet! - Pani moja, pomôž mojej duši, aby definitívne a víťazne vzlietla k svojmu cieľu, Božiemu srdcu. - Dôveruj jej, ona ťa počúva.“

Biblické základy a Máriina cesta

NIET ŽIADNEHO výslovného biblického svedectva o Nanebovzatí Panny Márie. Preto sa evanjelium ohlasované pri dnešnej Omši nevzťahuje na toto tajomstvo, ale preberá udalosť z Navštívenia (porov. Lk 1, 39-56). Mohlo by sa však zdať, že ide o menej vhodný úryvok. Ak je zámerom osláviť Božiu matku, ktorá vystupuje do nebeskej slávy, ľudsky by sa zdalo málo zmysluplné, aby zvolené čítanie ukazovalo Máriu slúžiacu svojej príbuznej Alžbete. Ale práve takouto cestou sa vydala, aby dosiahla večný život.

„Je to láska, ktorá povznáša život. Ideme slúžiť svojim bratom a sestrám a touto službou stúpame. (...) Je to namáhavé, ale je to stúpanie nahor, je to získanie neba.“

Toto evanjelium okrem toho, že vyjadruje Máriinu túžbu slúžiť, ukazuje aj ďalší postoj, ktorý ju viedol k výstupu do neba: chválu. Hneď ako príde do Alžbetinho domu, spieva pieseň vďaky za to, čo Boh urobil v jej živote: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice (...) lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1, 46-47.49).

V Magnifikáte nachádzame portrét Máriinho srdca, ktorý odhaľuje ďalšiu časť jej cesty do neba. „Chvála je ako rebrík: dvíha srdcia. Chvála dvíha ducha a premáha pokušenie padnúť. Všimli ste si niekedy, že nudní ľudia, tí, ktorí žijú šarlatánstvom, nie sú schopní chváliť? Spýtajte sa sami seba: Som schopný chváliť? Aké dobré je každý deň chváliť Boha a chváliť aj druhých! Aké dobré je žiť vo vďačnosti a požehnaní namiesto lamentovania a sťažovania sa, pozerať sa hore namiesto toho, aby sme sa hnevali!“

Mária ako Kráľovná nebeská

Mária túži len po tom, aby bol Boh veľký. Týmto spôsobom nám ukazuje, že Pán nie je v našom živote konkurentom, ktorý nám možno „môže vziať časť našej slobody, nášho životného priestoru. Ona vie, že ak je veľký Boh, sme veľkí aj my. Neutláča náš život, ale pozdvihuje ho a robí ho veľkým: práve vtedy sa stáva veľkým Božou nádherou.“

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie nám pripomína, že cesta do neba je na dosah. S Božou milosťou môžeme prejsť tú istú cestu ako jeho matka, pretože sám Boh nás sprevádza, žije v nás a pomáha nám slúžiť ľuďom okolo nás a spoznávať zázraky, ktoré koná v našom živote.

Mária ako kráľovná nebeská a zemská

MÁRIU NAZÝVAME kráľovnou nebeskou. Zároveň je aj kráľovnou zeme. To, že je v nebi s telom i dušou, neznamená, že je od nás vzdialená. Práve preto, že žije s Bohom, je nám bližšie, než by sme si mohli vysnívať. Ako dobrá matka vypočuje každé zo svojich detí, tak aj Mária vždy vypočuje naše modlitby a chce, aby sme sa k nej pripojili v nebi ako nikto iný. Veď len málo vecí prináša matke väčšiu radosť ako byť so svojimi deťmi.

„Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie nám stavia pred zrak skutočnosť tejto radostnej nádeje. Ešte stále sme pútnikmi, no naša Matka nás už predišla a ukazuje nám kraj tejto cesty. Opakuje nám, že je možné dôjsť až na koniec, a že ak budeme verní, nakoniec aj naozaj dôjdeme. Lebo Najsvätejšia Panna Mária je nielen naším vzorom: je pomocnica kresťanov. A na našu prosbu -Monstra te esse Matrem (Liturgický hymnus Ave maris stella (Zdravas, Hviezda morská)) - ukáž, že si našou Matkou - nedokáže a ani nechce odoprieť svojim deťom materinskú starostlivosť.“

Praktické spôsoby oslavy sviatku

Mária nám prináša svoju blízkosť v normálnosti každodenného života. Pomáha nám „vždy pozdvihnúť pohľad svojho srdca k Bohu prostredníctvom toho, čo máme v rukách“. S výnimkou niekoľkých špecifických situácií bola väčšina jej dní jednoduchá, ako u každej ženy tej doby: chvíle práce, rodinného života, modlitby v synagóge, sviatky s krajanmi.... Panna Mária postupne vystupovala do neba, pretože dokázala vidieť Pána v činnostiach každodenného života.

„Je to veľké posolstvo nádeje pre nás, pre vás, pre každého z nás, pre vás, ktorí prežívate tie isté vyčerpávajúce a často ťažké dni. Mária vám dnes pripomína, že Boh aj vás volá k tomuto osudu slávy. Nie sú to pekné slová, je to pravda. Nie je to vymyslený šťastný koniec, zbožná ilúzia ani falošná útecha. Nie, je to čistá skutočnosť, živá a pravdivá ako Panna prijatá do neba. Oslavujme ju dnes s láskou detí, oslavujme ju radostne, ale pokorne, oživovaní nádejou, že raz budeme s ňou v nebi.“

Tradičné a rodinné oslavy

15. august je u nás prikázaný sviatok. Okrem účasti na svätej omši ho môžete osláviť aj vo vašej rodine či spoločenstve. Tu je päť jednoduchých nápadov, ako si Máriino nanebovzatie sprítomniť aj vo vašej domácnosti.

1. Príprava zväzku bylín

Pripravte si zväzok bylín, ktorý kňaz pri svätej omši pokropí svätenou vodou. Tradične doň patrí biblicky symbolický počet liečiviek: tri, sedem, dvanásť, alebo až sedemdesiatsedem. V závislosti od kraja sa do kytičky viaže divozel, ľubovník, palina, vratič, myší chvost, skorocel, harmanček, repík, železník, alchemilka, šalvia, materina dúška, ďatelina, obilie a ďalšie. Tento zvyk má korene už v 10. storočí a vychádza z tradovaného príbehu. Apoštol Tomáš nebol prítomný pri zosnutí Panny Márie. O tri dni pri jeho návrate si želal vidieť jej telo. Keď učeníci otvorili Máriin hrob, nenašli žiadne pozostatky, iba voňavé ruže a bylinky.

2. Domáca procesia

Alebo si urobte jednoduchú procesiu doma s deťmi. Nadviažete na tradíciu známu už od prvých storočí kresťanstva, ktorá v mnohých európskych krajinách pretrváva dodnes. Domáca procesia môže vyzerať aj takto: každý člen rodiny nesie jeden z predmetov ako sošku či obrázok Panny Márie, kríž, sviečku, Sväté písmo, ruženec alebo kvietok. V zástupe a za spevu mariánskej piesne kráčajú po vopred určenej trase v byte či dome. Ak ju milujeme, nasledujme ju. Niet lepšieho plodu lásky ako nasledovanie.

3. Modlitba Ruženca Nanebovzatej Panny Márie

Cirkev nás pozýva kontemplovať tajomstvo Nanebovzatia. Ukazuje nám, že Boh chce spasiť celého človeka, čiže jeho dušu i telo. Ako toto tajomstvo viery uchopiť? Pomôckou vám môže byť Ruženec Nanebovzatej Panny Márie, ktorý si spolu s modlitbou pápeža Pia XII. môžete stiahnuť tu. Desiatok po desiatku vás povedie hlbšie k Máriinmu osláveniu v nebi. Kedysi k slávnosti Nanebovzatia prislúchala aj oktáva: trvala celých osem dní, až po sviatok Panny Márie Kráľovnej, ktorý slávime 22. augusta. V nedávnych mariánskych zjaveniach znovu a znovu zohrával úlohu ruženec; stalo sa, že Mária nechala prekĺzavať ružencové zrnká pomedzi svoje prsty spolu s modlitebníkmi. Prečo? Majú sa ľudia azda radšej modliť k nej a nie ku Kristovi alebo Otcovi? Práve naopak: chcela, aby sme sa na tajomstvá Ježišovho života pozerali z jej perspektívy, z jej pamäti. Naše oči sú zakalené a otupené; musíme si nasadiť Máriine okuliare, aby sme videli ostro.

4. Kvetinové dekorácie

Kresťanská viera je vtelená viera. Potrebuje preto nielen duchovné vyjadrenie, ale aj hmatateľné prejavy. Natrhajte kyticu z lúčnych či záhradných kvietkov a v peknej váze ju postavte k obrazu Panny Márie. Môžete ju tiež zaniesť k blízkej Lurdskej jaskynke, ak máte nejakú vo farnosti. Navrhnite vašim deťom, aby namaľovali rozkvitnutú lúku, a umiestnite ich kresby k Máriinej ikone. Uvite z kvetov venček a ozdobte ním sošku Panny Márie vo vašom modlitebnom kútiku či na jedálenskom stole. Ako Mária prijala Ježiša do ľudského života, tak on teraz prijíma ju do svojho vlastného božského a večného života. Oba úkony sú úplné, oba zahŕňajú celého človeka, telo aj dušu.

5. Spomienka na prenasledovaných kresťanov

Prvé čítanie na sviatok Nanebovzatia je z knihy Zjavenia apoštola Jána, ktorá bola napísaná v prvom storočí nášho letopočtu. Jej cieľom bolo povzbudiť prenasledovaných kresťanov, aby si zachovali vieru. Prenasledovanie veriacich pokračuje aj dnes. Na svete je až 300 miliónov kresťanov, ktorí trpia pre svoju vieru. Každý siedmy kresťan žije v krajine, kde čelí útlaku pre svoje náboženstvo. Denne zomrie kvôli svojej viere až 11 kresťanov. Ježišova matka, ako v nebi už oslávená s telom i dušou, je obrazom a začiatkom Cirkvi, ktorá sa má zavŕšiť v budúcom veku, a kým nepríde Pánov deň, tu na zemi svieti putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy.

Historický a liturgický kontext sviatku

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je v niektorých kresťanských cirkvách najdôležitejší mariánsky sviatok, ktorý sa oslavuje 15. augusta. Katolícka cirkev ho slávi najvyšším stupňom liturgického slávenia - slávnosťou, ktorá je vyhlásená ako prikázaný sviatok.

Vyjadruje, že Presvätá Bohorodička Panna Mária už dosiahla života v „dokonalej a oslávenej telesnosti“ ako individuálna osoba a bola telom i dušou vzatá do Neba. Toto učenie vyznávajú viaceré cirkvi: katolícka cirkev, pravoslávna cirkev a časť cirkví anglikánskej tradície. V rímskokatolíckej cirkvi bolo toto učenie roku 1950 pápežom Piom XII. ako dogma, teda je to záväzná, normatívna výpoveď v oblasti viery.

Biskup Epifanios zo Salaminy píše, že o smrti Panny Márie nie je nič známe. Názor, že Bohorodička bola vzatá do neba sa začína objavovať až 3. alebo 4. storočí v pseudonymnom gréckom texte De obitu S. Dominae a kázania svätých Hieronyma a Augustína k tomuto sviatku sú vraj tiež z neskorších čias. Že by bol sviatok ustanovený na koncile v Efeze roku 431 z podnetu patriarchu Cyrila Alexandrijského je len hypotéza.

Podľa Gregora Tourskeho sa oslavoval v Egypte, v Arábii a v Gallii v 6. storočí v januári. V gréckej cirkvi ho cisár Maurikios I. stanovil podľa jeruzalemských mníchov na 15. august. Grécka cirkev ho nazýva koimésis, tj. usnutie, v staroslovienčine: uspenije. V Ríme sa hlavný sviatok Panny Márie oslavoval 1. januára, sviatok 15. augusta sa prvýkrát objavil v liturgii pápeža Geláza I., podľa niektorých je ale neskoršieho pôvodu. V 7. storočí je už potom bezpečne doložený za pápeža Sergia I. a bol jedným z najväčších sviatkov. V katolíckej a v anglikánskej cirkvi sa oslavuje 15. augusta, a v mnohých krajinách je prikázaným sviatkom. Na mariánskych pútnických miestach bývajú veľké slávnosti. Východné cirkvi, podľa juliánskeho kalendára, oslavujú tento sviatok 28.

Dogmatické vymedzenie a teologické dôvody

Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť.

Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve - nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou.

O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovorť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27).

Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“

Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti. Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu - cítila bolesť.

Nanebovzatie Panny Márie má pre nás veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Nebeská Matka nám vyprosuje mnoho milostí, aby sme tak ako ona boli vzkriesení na večnú slávu, aby sme prijali pozvanie jej Syna Ježiša Krista, ktorý každému z nás pripravil v nebi miesto (por. Jn 14,2).

Prikázané sviatky v cirkevnom roku

Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa. Vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ale okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme tiež prikázané sviatky. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti, a na sv. prijímanie.

Zoznam najvýznamnejších prikázaných sviatkov

Slávnosti

• 1. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
• 2. Zjavenie Pána - 6. januára
• 3. Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok (40. deň po Veľkej noci)
• 4. Božieho tela (Najsvätejšia Sviatosť oltárna) - pohyblivý sviatok (štvrtok po Svätej Trojici)
• 5. Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna
• 6. Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta
• 7. Všetkých svätých - 1. novembra
• 8. Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra
• 9. Narodenie Pána - 25. decembra

Ďalšie dôležité sviatky a pamätné dni

• 2. Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca
• 3. Veľkonočný pondelok - (pohyblivý)
• 4. Zvestovanie Pána - 25. marca
• 5. Turíčny pondelok - (pohyblivý)
• 6. Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - (pohyblivý)
• 7. Sv. Cyrila a Metoda - 5. júla
• 8. Narodenie Panny Márie - 8. septembra
• 9. Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra
• 10. Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra

tags: #15 #august #slavnost #panny #maria