Vianoce, čas radosti a zamyslenia, sú neodmysliteľne spojené s množstvom tradícií a symbolov. Jedným z najhlbších a najpútavejších prvkov vianočného rozprávania sú nepochybne betlehemskí pastieri. Ich príbeh, plný skromnosti a hlbokej viery, nám pripomína univerzálne posolstvo Vianoc, ktoré pretrvalo stáročia a formovalo kultúru mnohých národov, vrátane Slovenska.
Skromní Svedkovia Najväčšej Udalosti: Betlehemskí Pastieri
Na historickej udalosti narodenia Ježiša Krista, ktorú si pripomíname práve na Vianoce, je azda najpozoruhodnejší fakt, že si Boh k tomu povolal práve tie opovrhované, prehliadané a nedocenené bytosti z ľudskej spoločnosti. Anjelskú zvesť o prevratnej udalosti dejín počuli ako prví jednoduchí pastieri na betlehemských pastvinách. Keď sa v judskom Betleheme narodil Ježiš, ako prví ho s vierou prijali a poklonili sa mu pastieri.
V našej kultúre Vianoc našla táto skutočnosť opísaná v Lukášovom evanjeliu bohatú odozvu. Dôvod neobyčajného záujmu o postavy betlehemských pastierov v našej vianočnej tradícii je zrejmý. Pastiersky spôsob života bol charakteristický pre ľudí v našej krajine po mnohé stáročia. Našim predkom boli blízki chlapi strážiaci svoje stáda na betlehemských stráňach. Určite sa ich hlboko dotýkalo, že Boh pred bohatými a vznešenými ľuďmi uprednostnil jednoduchých pastierov, aby im prostredníctvom anjelov zvestoval najväčšiu udalosť všetkých čias. Identifikovali sa s pastiermi z Betlehema, a čo je viac, podobali sa im svojou dispozíciou k viere.
Pohŕdaní a opovrhovaní pastieri nám na Vianoce pripomínajú, že nikto z nás ľudí nebol „pre svoje kvality“ hodný Božej lásky. Vianočná udalosť je tu pre všetkých bez rozdielu. V Božích očiach sme všetci rovnakí, bez ohľadu na sociálnu vrstvu, ku ktorej podľa spoločenských meradiel patríme. Všetci potrebujeme Spasiteľa. A Boh nás každé Vianoce volá k tomu, aby sme sa s láskou sklonili práve k tým prehliadaným okolo nás. Pastierske koledy sú svedectvom o šľachetnosti chudobných pastierov, ktorá sa prejavuje v adekvátnej odpovedi viery na dobrú zvesť o príchode Mesiáša. Šľachetnú dispozíciu k viere prirovnáva evanjelium k dobrej pôde, ktorá dáva vzklíčiť semienkam Božieho slova a prináša bohatú úrodu. Nazýva ju tiež chudobou ducha a blahoslaví ľudí s touto vlastnosťou.
Pastierske Koledy a Obrazy Života
Mnohé koledy a pastierske hry s veľkou obľubou a obrazotvornosťou rozvíjajú tému o valachoch, ktorých zo sna prebudilo jasné svetlo a spev anjelov oznamujúcich príchod Mesiáša na svet, aby potom bez meškania navštívili novonarodené dieťa, klaňali sa mu a obetovali mu dary.
Premietnutie evanjeliového rozprávania do reálií života našich pastierov vo vianočných koledách predstavuje občas aj vtipné obrazy, ako v prípade východniarskej koledy "Stávaj, starý Gubo":
- „Stávaj, starý Gubo! - Ja špim už. - Možeš spac tak tuho? - Ľem tam čuš! - V maštaľi pri mesce. - Jak to znaš? - Anďel mi povedzel - Nešnivaš?“
Nato valasi slávia úspech: „Zrodzil še Kristus Pán. - Podzme tam!“
O živote pastierov v minulosti môžeme mať zromantizované predstavy. Realistický obraz valachov ponúka Gavlovičova literárna klasika z 18. storočia "Valaská škola mravúv stodola", ktorá opisuje ich ťažký život:
„Tento život jest valaský, jak chceš o nem vedeť, já ti o nem v týchto veršoch chcem skrátka povedeť... Prez celý deň valach chodí, a málo spí v noci, by mohel byť proti vlkúm ovcám na pomoci. Ve dne chodíc za ovcami sedá na obušku, v noci líhá pri košári, z pasti má podušku. Mnoho chodí, mnoho bedlí, málo spí, málo je, jalové ovce a pŕška nejvíc ho sužuje. Když nekdy zmokne na poli, šel by do koliby, nedá se mu byť v kolibe vtedy, kdy se líbí. Rád by se vyspal v kolibe pri ohni v popele, ale nikdy nemúže jísť od dobytku smele. Velmi mnoho má starostí, a málo užitku, musí býti opatrný pri cudzém dobytku. Popiskuje na píšteli, zármutek odháňá, ledvy čeká do večera, když ho hlad doháňá...“
„Chudoba cti netratí,“ hovorí staré porekadlo. Aj tento citát zdôrazňuje morálnu hodnotu jednoduchosti a poctivosti, ktorá sa spája s postavou pastierov.
ĽH Kamenčan - Vianočné koledy z Oravy a okolia - Celé album (2008)
Zrodenie a Vývoj Tradície Betlehemov
V maštali v jasličkách na sene leží narodený Ježiš, starajú sa o neho Mária a Jozef. Vedľa stoja oslík a vôl, klaňajú sa mu pastieri, dary prinášajú Traja králi. Takto zobrazovali BETLEHEMY biblický príbeh o Kristovom narodení.
Počiatky Betlehemov: Svätý František z Assisi
V roku 1223 pozval taliansky šľachtic Giovanni di Velita do svojho sídla v mestečku Greccio v Umbrii priateľa Františka z Assisi, aby s ním strávil vianočné sviatky. Pred časom mu práve v Grecciu daroval horu so skalnatou stenou, v ktorej príroda vyhĺbila menšiu jaskyňu. František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov, si z nej spravil pustovňu.
Počas návštevy sa priateľovi Giovannimu zdôveril: „Chcel by som napodobniť zrodenie betlehemského dieťaťa a ukázať chudobu a biedu, ktorá ho obklopovala, keď sa narodilo. Ako mu chýbalo všetko, čo novorodenec potrebuje, ako bolo uložené v jasliach a odpočívalo na sene medzi oslíkom a volom.“ No najmä chcel deťom i dospelým hraným spôsobom priblížiť príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme. Mnohí z mužov i žien totiž nikdy nedržali Bibliu v rukách, pretože nevedeli čítať.
Pustovňu premenil na kaplnku, na jeho žiadosť v nej postavili jasličky - v skutočnosti sa tak nazývalo kŕmidlo pre dobytok - a naplnili ich senom. Na seno uložili živé bábätko, pozor naň dávali Mária a Jozef, mladí ľudia z farnosti, a z neďalekého gazdovského dvora priviedli oslíka i vola. Scéna zodpovedala narodeniu Božieho syna opísanému v Biblii.
Na Štedrý deň pozval František k jaskyni svojich priateľov a obyvateľov mestečka, ktorí si na cestu v hore svietili pochodňami alebo sviečkami, čím vytvorili v tmavej noci pôsobivú svetelnú reťaz. O polnoci začal slúžiť svätú omšu a čítal úryvky z Evanjelia podľa Lukáša, to jediné podrobnejšie opisuje narodenie Krista. Po jej skončení rozdával darčeky, aby napodobnil lásku Boha, ktorý sa sám dal ľuďom ako dar.
A tak, ako si to predsavzal, všetkých priateľov, spolubratov i miestnych obyvateľov týmito živými jasličkami upozornil na nesmiernu chudobu, v ktorej Ježiš prišiel na svet. Seno z jasličiek si ľudia rozobrali a pripisovali mu zvláštnu moc. Tajomná atmosféra pri jaskyni na prítomných tak zapôsobila, že aj po smrti Františka z Assisi vždy 24. decembra slávili Božie narodenie pri jasličkách so živými postavami a zvieratami. František z Assisi teda v roku 1223, tri roky pred svojou smrťou, zaviedol touto slávnosťou tradíciu betlehemov a zároveň v skalnej jaskyni v Grecciu celebroval ako prvý polnočnú omšu. Od tejto chvíle sa v Taliansku silno zakorenil zvyk betlehemov. Podmanil si mnohé stredoveké mestá, živých ľudí, často hercov, postupne nahrádzali sochami Ježiša, Márie a Jozefa v životnej veľkosti. Čisto živé betlehemy sa uchytili len na námestiach, pútnických alebo rušných miestach. Príbeh Kristovho narodenia sa zobrazuje na celom svete. Aj zvieratá vyskytujúce sa v betlehemoch sú typické pre tú-ktorú krajinu.
Od Chrámu k Domovu: Betlehemy v Európe a Uhorsku
V 16. storočí začali v Európe okrem františkánov šíriť tradíciu betlehemov aj jezuiti. Najhonosnejšie sa nachádzali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch. Ich výzdobu financovali panovníci a objednávali si ju u popredných umelcov. Sochy aj naďalej dosahovali výšku človeka, len betlehemy pre svoju až prílišnú prezdobenosť už nepripomínali chudobnú maštaľ. Počet postáv sa storočiami rozrastal, k Svätej rodine pribudli anjeli, pastieri, Traja králi i ďalšie zvieratá.
Koncom 18. storočia cisár Jozef II. zakázal stavať v kostoloch betlehemy, vyhlásil to za nedôstojné pre cirkev. Ale pravý dôvod bol, že ho popudila najmä ich honosnosť a nákladnosť. Cisárovým zákazom však vznikla paradoxná situácia, sám netušil, ako ich ešte viac spopularizuje. Pre svoju obľubu sa výroba betlehemov preniesla do bežných domácností. Stali sa trvalým symbolom Vianoc takmer v každej rodine. Tvorili ich neškolení rezbári, preto dostali označenie ľudové betlehemy. Od veľkých rozmerov sa prešlo k malým soškám, vytvárali sa nielen z dreva, ale z iných rozmanitých materiálov. Napríklad z papiera, perníka, keramiky.
Slovenské Betlehemy: Tradícia a Regionálne Zvláštnosti
Na území dnešného Slovenska sa prvé betlehemy začali objavovať od 14. storočia. Tento zvyk priniesli františkáni, ktorí v tom čase prišli na naše územie. Spočiatku sa výjavy o narodení Krista alebo klaňaní Troch kráľov nachádzali na gotických krídlových oltároch. Postupne umelci preniesli jednotlivé postavy do priestoru. Známe sú drevené sochy od Majstra Pavla z Levoče alebo z Baziliky sv. Egídia v Bardejove. Živé jasličky spoznali v 15. storočí obyvatelia Prešporka i Banskej Štiavnice. Najväčší rozmach však betlehemy zaznamenali koncom 18. storočia.
Typy a materiály slovenských betlehemov
Na západe Slovenska mali svoje miesto v kúte izby na stole prikrytom sviatočným obrusom alebo na zemi. Tým sa hovorilo izbové. Do kúta sa postavili tesne pred Štedrým večerom a rozobrali sa po Hromniciach - 2. februára. Najčastejšie boli vyrobené z lipového, jedľového alebo brezového dreva, ojedinele z keramiky, vďačnými materiálmi boli aj chlebové alebo medovníkové cesto a papier. Betlehemy u nás mali rýdzo slovenský charakter. Nezdobili ich žiadne exotické palmy, ale jedle a smreky. Nachádzalo sa v nich množstvo ovečiek, pastierov a ľudí v krojoch.
Okrem izbových betlehemov existovali aj prenosné. Tie prevládali na severnom a východnom Slovensku a chodilo sa s nimi koledovať. Boli menšie, mali podobu jednoduchej drevenej skrinky, zväčša ich nosili malí chlapci. Vyrezávané figúrky nahradili papierové, boli ľahšie a dovnútra sa ich zmestilo omnoho viac. Ľudia si vianočné sviatky nevedeli predstaviť bez betlehemcov. Dotvárali špecifickú atmosféru Vianoc a ich príchod do sviatočných domácností bol veľkým zážitkom pre malých i dospelých. Betlehemci prichádzali s biblickým námetom upraveným do divadelnej podoby. Dej situovali do pastierskeho prostredia, začínal sa scénkou na salaši, pokračoval zobudením pastierov, ktorým anjel zvestoval narodenie Ježiša, a prinášaním darov. Scénku doplnili vinšmi a ľudovými piesňami. Do nácviku betlehemských hier sa zapájali učitelia i kňazi.
Významné slovenské betlehemy
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patrili tie z okolia Banskej Štiavnice, mali množstvo maľovaných postáv a bohaté dekorácie. V 19. storočí sa totiž na Piargu, čo sú dnešné Štiavnické Bane, nachádzala vyhlásená rezbárska škola. Medzi modernými a unikátnymi betlehemami patria:
- Mikrobetlehem od výtvarníka Jozefa Praznovského zo Žiliny. Je v bobuľke nového korenia, jeho rozmery sú 6 x 6 mm. Má na konte vyše 1 000 betlehemov vyrobených za 11 rokov z rybích kostí, melónových šupiek alebo zo zemiakov, ale aj z iného ovocia a zeleniny.
- Betlehem v Novom Meste nad Váhom je z lipového dreva. Má vyše 30 postáv v životnej veľkosti a 4 zvieratá. Najväčšia postava má 2 metre, najmenšie, 30-centimetrové, sú ovečky.
- Betlehem v Terchovej.
- Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej. Jeho autorom je majster rezbár Jozef Pekara. Vyrezával ho 15 rokov z lipového dreva. V roku 1995 bol slávnostne sprístupnený. Dlhý je 8,5 metra, široký 2,5 a vysoký 3 metre. Práce na ňom začal majster v roku 1980 po odchode do dôchodku. Do jeho stredu umiestnil scénu Božieho narodenia, okolo nej všetky slovenské regióny so známymi miestami, sakrálnymi pamiatkami, štítmi, hradmi, ale aj moderné objekty. V betleheme sú Bratislavský, Oravský i Trenčiansky hrad, Bojnický zámok, významné mestá Levoča, Trnava a mnohé ďalšie. Medzi to pridal ukážky tradičných ľudových remesiel - sú tam obuvníci, tkáči, hrnčiari, stolári, kováči. Nechýbajú pastieri, vinohradníci, drevorubači... Vyrezal aj postavy žien a mužov pri ich každodennej činnosti okolo domu, na poli, v lese, pri podkúvaní koňa, zvážaní sena. Veselosť ľudí zachytil pri vinobraní, stavaní mája, dožinkoch...
- Betlehem v Banskej Štiavnici, vytvoril ho architekt Peter Chovan a neustále ho doplňuje a rozširuje. Má takmer 1 000 postáv, z nich asi 400 pohyblivých. Dlhý je asi 21 metrov, vysoký 3 a široký 2,5 metra. Zachytené sú aj dominanty mesta ako Horný trotuár, Námestie sv. Trojice, Kalvária, Nový zámok, nechýba známa postavička štiavnického Nácka, salamandrový sprievod, šachtág - prijímanie do cechov, dielňa fajkárov a známe fajky štiavničky či vláčik Štiavnická Anča.