Dňa 11. novembra 1918 skončila dovtedy najstrašnejšia vojna v dejinách ľudstva, známa ako prvá svetová vojna alebo Veľká vojna. Tento konflikt nemysliteľných rozmerov spôsobil výrazné zmeny na politickej mape, padli dlhoročné režimy a niektoré štáty prestali úplne existovať. Hoci sa primárne odohrávala na európskom kontinente, zasiahla aj Afriku, Áziu, Blízky východ, ako aj neutrálne oceánske vody, čím získala priam globálny charakter.
Príčiny a priebeh globálneho konfliktu
Konfliktu predchádzalo niekoľko situácií, vrátane nárastu nacionalistických nálad v národných štátoch, snahy o hegemóniu v Európe a narastajúcej nespokojnosti s prevládajúcimi monarchistickými zriadeniami. Situácia v Európe sa podobala sudu s pušným prachom, na rozpútanie pekla stačila jediná iskra. Tou iskrou bol úspešný atentát člena organizácie Čierna ruka Gavrila Principa na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku v Sarajeve 28. júna 1914. Oficiálny začiatok I. svetovej vojny sa datuje na 28. júl 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku.
Bojujúce bloky a nové technológie
Postupne sa vytvorili dva medzi sebou bojujúce bloky. Rakúsko-Uhorsko malo podporu Nemecka, Osmanskej ríše (dnešné Turecko) či Bulharska, pričom toto zoskupenie získalo pomenovanie „Centrálne mocnosti.“ Proti nim sa vytvoril blok „Dohody“ tvorený Francúzskom, Veľkou Britániou, Ruskom, Talianskom a neskôr aj USA, či československými légiami, ktoré bojovali pod názvom „Česká družina“ najmä po boku cárskeho Ruska. Slovenské jednotky v rakúsko-uhorskej armáde sa dostali do mnohých európskych i exotických oblastí. Priame frontové udalosti na území dnešného Slovenska prebiehali len od decembra 1914 do konca apríla 1915. Bojové úsilie československých legionárov bolo výrazné na ruskej, východnej a talianskej fronte po boku armád štátov Dohody.
Počas bojov sa využívali nové technológie, ako napríklad chemické zbrane (zavedené nemeckou armádou v apríli 1915) a tanky (prvýkrát použité Britmi v septembri 1916 v bitke pri Somme). Bojové plyny a taktika tzv. zákopov (z tohto dôvodu sa vojna nazýva aj ako tzv. zákopová) charakterizovali tento konflikt. Prvotnú radosť a optimizmus vojakov hrdo stojacich pod vlajkami svojich štátov o pár týždňov vystriedalo zúfalstvo, keďže sľuby politických predstaviteľov o skorom návrate domov sa ukázali ako klamné a vojna sa zmenila na štvorročný a nemilosrdný stroj na zabíjanie.
Ľudské a geopolitické dôsledky
Čísla hovoria za všetko. Vojna si vyžiadala životy dvadsiatich miliónov ľudí. Zo 65 miliónov vojakov mobilizovaných všetkými bojujúcimi štátmi bolo 8 miliónov zabitých a ďalších 21 miliónov zranených alebo doživotne zmrzačených. Na strane krajín „Dohody“ padlo zhruba 5 a pol milióna vojakov, 12 miliónov bolo ranených a 4 milióny nezvestných. Mnoho mužov, ktorí sa zúčastnili bojov, sa nedokázalo normálne včleniť do spoločnosti, čo v literatúre viedlo k vzniku pojmu „stratená generácia.“
Vojna okrem tragédie na životoch prispela aj k pádu mnohých štátov. Rozpadla sa Osmanská ríša a vzniklo Turecko, v Rusku za pomoci boľševickej revolúcie vedenej Leninom padol cárizmus, rozpadlo sa Rakúsko-Uhorsko. Na troskách tohto impéria po vojne vyrástli nové štáty ako samostatná Československá republika, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko a neskôr aj Juhoslávia. Vzniklo aj Spoločenstvo národov (predchodca súčasnej OSN). Parížske mierové dohody spolu s víziami amerického prezidenta Woodrowa Wilsona mali v Európe nastoliť pokoj zbraní a zabrániť ďalšej tragédii na človečenstve. Po prvej svetovej vojne sa teda výrazným spôsobom prekreslila politická mapa Európy.
Kompletná Grécka Mytológia Vysvetlená | Historický Dokumentárny Film
100. výročie ukončenia Veľkej vojny: Medzinárodná spomienka
V nedeľu 11. novembra 2018 si celý svet pripomenul 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny. Skutočne bola do tých čias najväčšia - pokiaľ ide o počet obetí i o jej geografické rozšírenie. Presne 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte podpísali vo vlakovom vozni v lesíku pri severofrancúzskom meste Compiègne generáli nemeckého cisárstva s predstaviteľmi víťazných mocností prímerie, ktorým sa skončila prvá svetová vojna.
Medzinárodný deň vojnových veteránov a symbol červeného maku
Svet si ukončenie bojov v prvej svetovej vojne pripomína 11. novembra ako Medzinárodný deň veteránov. V štátoch Spoločenstva národov (Commonwealth) má oficiálny názov Deň pamäti, v USA ako Deň veteránov a vo Francúzsku a niektorých ďalších západoeurópskych krajinách ako Deň prímeria. Vo Francúzsku je 11. november od roku 1922 štátnym sviatkom a pripomína sa ním víťazstvo a mier.
Prvopočiatky symbolu červeného maku nájdeme v básni „In Flanders Fields“ od kanadského vojenského lekára podplukovníka Johna McCrae, rodáka z mesta Guelph. Zložil ju v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na druhej veľkej krvavej bitke o belgické mestečko Ypres. Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, na útrapy a bolesť ranených vojakov, ktorých ošetroval v poľnom obväzisku, si nemohol zvyknúť. Svoju bolesť tlmil písaním básní. Osobitne sa ho dotkla smrť priateľa a bývalého žiaka poručíka Alexisa Helmera z Ottawy, ktorý bol zabitý výbuchom granátu 2. mája 1915. Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že toho rána, keď vial jemný východný vietor, sa červené (divé) maky medzi hrobmi akoby vlnili. John McCrae svoju bolesť vpísal do básne, ale papierik s ňou zahodil. Okoloidúci dôstojník ho však zdvihol a poslal do Anglicka, kde časopis Punch publikoval báseň 8. decembra 1915. John McCrae sa tradície nosenia červeného maku nedožil, zomrel 28. januára 1918 vo Francúzsku vo veku 45 rokov.
Báseň sa dostala aj do rúk americkej členky asociácie Mladí kresťania Moiny Michaelovej a inšpirovala ju k myšlienke učiniť z kvetu červeného maku poetický symbol obetí dovtedy najväčšieho celosvetového vojnového konfliktu. Prvýkrát túto svoju predstavu realizovala v USA v roku 1920, keď červený mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prijali americkí veteráni. V rovnakom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália. V roku 1921 kvet divého maku ako symbol nového života rozšírila Anne Guérinová z Francúzska medzi kanadskými a britskými legionármi. Dnes môžeme uvidieť kvet červeného maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti Dňa vojnových veteránov vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do svetových vojen. Rovnako to platí aj v prípade Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie. V USA je tento deň venovaný pamiatke všetkých vojakov, ktorí padli v bojoch.
Pripomienka na Slovensku
Celá Európa, aj Kanada, Spojené štáty a Austrália si v nedeľu 11. novembra 2018 pripomenuli 100. výročie ukončenia bojov na frontoch prvej svetovej alebo, ako sa vtedy hovorilo, Veľkej vojny. Slovenské médiá s výnimkou preberania spravodajstva spomienkových podujatí v Paríži sa tejto téme veľmi nevenovali, najmä kvôli komunálnym voľbám.
Pietne akty a miesta spomienky
Na námestiach a v uliciach Bratislavy, ale aj v ostatných slovenských mestách, rozdávali profesionálni príslušníci Ozbrojených síl SR umelé červené maky a letáčiky, aby sa verejnosť dozvedela viac o Medzinárodnom dni vojnových veteránov. Ministerstvo vnútra v Slovenskej republike registruje celkovo 32 495 vojnových hrobov (vrátane masových). Z toho až 23 316 pochádza z prvej svetovej vojny, okrem nich evidujú 923 iných pietnych symbolov v mestách, obciach a na miestach bojov. Celkovo je na území Slovenska pochovaných 160-tisíc vojakov, z nich v rokoch 1914 až 1919 prišlo o život 75 206.
Kopčiansky cintorín v Petržalke
Už ôsmy rok sa pietny akt spojený s úctou k padlým prvej svetovej vojny odohral v bratislavskej mestskej časti Petržalka na cintoríne v Kopčanoch. Celý areál aj s priľahlým bunkrom BS 8, najväčšou obrannou pevnosťou postavenou na obranu Bratislavy v druhej polovici 30. rokov minulého storočia proti rozpínajúcemu sa nacistickému Nemecku, bol štyri desaťročia v neprístupnom pohraničnom pásme. Preto si vyžadoval generálnu rekonštrukciu, ktorú sa podarilo úspešne zavŕšiť roku 2011. V predvečer storočnice od skončenia Veľkej vojny pracovníci služby Marianum stovky krížov znovu pekne obielili.
Minister obrany Peter Gajdoš vo svojom prejave pred predstaviteľmi slovenskej armády, verejnosti, ako aj mnohými zástupcami diplomatických a vojenských misií akreditovaných v Bratislave zdôraznil: „Som veľmi rád, že sme sa tu opäť stretli, aby sme svojou účasťou potvrdili, že skutočne nezabúdame, a aby sme spoločne vzdali hold tým, ktorí položili svoje životy v boji za mier a slobodu.“ Vyslovil tiež svoje rozhorčenie nad tým, že s odstupom sto rokov sa objavuje mnoho takých, ktorí bagatelizujú hrôzy prvej i druhej svetovej vojny, poznajú ich skreslene zväčša iba z filmov rozličnej kvality či z pochybných digitálnych hier. „Mier nie je samozrejmosťou,“ dodal. Pri príležitosti Medzinárodného dňa vojnových veteránov a 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny minister Gajdoš ocenil zásluhy viacerých vojnových veteránov a udelil im Pamätnú medailu k 25. výročiu vzniku Ozbrojených síl SR. Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje 7 686 vojnových veteránov.
Súčasťou spomienkového podujatia bol aj 5. ročník Behu na počesť vojnových veteránov, ktorý v Kopčanoch odštartovali symbolicky o jedenástej hodine a jedenástej minúte. Zúčastnilo sa na ňom rekordných 250 mužov i žien, vrátane profesionálnych vojakov a olympijského víťaza Mateja Tótha.
Ďalšie pamätné miesta a udalosti
- V Bratislave sa objavil veniec primátora pri pomníku padlým v 1. svetovej vojne na Murmanskej výšine.
- Na Zámockej ulici nad dvorom Základnej školy Milana Hodžu bol roku 1923 zrealizovaný kamenárom Mahrom jednoduchý pomník, imitujúci kamennú mohylu, s vytesaným zoznamom 51 padlých vojakov z Tereziinho a Ferdinandovho Mesta.
- V Deň vojnových veteránov boli položené vence kvetov aj k pomerne novému pomníčku v parčíku na Šafárikovom námestí.
- Minister Peter Gajdoš si uctil vojnových veteránov aj na obnovenom vojnovom cintoríne v trenčianskej mestskej časti Kubrá-Zábranie, ktorý založila rakúsko-uhorská armáda na jar 1915.
- V rámci „dňa červených makov“ slávnostne odhalili monument na vojnovom cintoríne v Banskej Bystrici-Majeri.
- Nový pamätník venovaný obetiam obom svetovým vojnám slávnostne odhalili 11. novembra v obci Močenok (okres Šaľa).
- Pamätník obetiam 1. svetovej vojny odhalili aj na cintoríne v Lalinku, miestnej časti obce Divinka (okres Žilina), venovaný šiestim menám Lalinčanov.
- V Prešove si uctili vojnoví veteráni spolu so zástupcom mesta pamiatku obetí prvej i druhej svetovej vojny, udalosť pripravilo veliteľstvo Druhej mechanizovanej brigády.
Poštová známka
Slovenská pošta vydala oficiálny poštový produkt č. PPP 73/18 pri príležitosti stého výročia ukončenia prvej svetovej vojny: Príležitostnú poštovú pečiatku s názvom „100. výročie ukončenia veľkej vojny“. Motív poštovej pečiatky pripomína tiež vysádzanie pamätných stromov v medzinárodnom projekte „Strom pokoja“. Táto poštová pečiatka je jedinou pripomienkou 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny zo strany Slovenskej pošty.
Poučenie z histórie: Hodnota mieru a výzva pre súčasnosť
Prvá svetová vojna bol dovtedy konflikt nemysliteľných rozmerov, po ktorom si ľudstvo začalo väčšmi uvedomovať hodnotu mieru. Avšak ako nám história ukázala, toto uvedomenie ceny našich životov trvalo len okolo 20 rokov. Dejepis nie je len nudné učenie sa o udalostiach, ktoré sa nás už netýkajú, ale slúži nám ako návod správania sa, ktorého by sme sa mali vyvarovať, ak si neželáme zažiť to, čo zažili naši predkovia. Nie nadarmo sa vraví: „Ten, kto nepozná svoju minulosť, je nútený si ju zopakovať.“
Európa dnes a hrozby budúcnosti
Aj keď sa to môže zdať neuveriteľné, tak v súčasnosti Európa zažíva svoje najlepšie časy - či už ekonomické, alebo mierové. Namiesto bojovania sme sa rozhodli vybudovať bok po boku silnú a prosperujúcu Európu, ktorá v súčasnom globalizujúcom sa svete je rozhodne významným hráčom. Európska únia je projekt spájania rôznorodých národov. Je to projekt, kedy bývalí nepriatelia si teraz podávajú ruky, otvárajú sa hranice, buduje spolupráca v obchodnej, kultúrnej a sociálnej oblasti. Krvavá história Európu zjednotila, avšak mier nie je žiadnou samozrejmosťou.
V súčasnosti znova nastávajú preteky v zbrojení, úmyselne provokujeme krajiny, s ktorými by sme sa mali naučiť vychádzať. Ako pripomenul poslanec, „Dnes sú opäť vo svete sily, ktoré si myslia, že vojna môže riešiť mocenské či ekonomické problémy medzi národmi. Treba však jednoznačne povedať, že akýkoľvek zlý mier je lepší, ako tá najlepšia vojna. Pretože v mieri môže byť utrpenie, alebo všeličo iné, ale vo vojne zomierajú ľudia.“ Nezmyselný celosvetový krvavý konflikt z rokov 1914 až 1918 hlboko negatívne poznačil osudy našich predkov. Je len na nás, občanoch suverénnych štátov, aby sme zabránili podporovanie agresívnych politík niektorých predstaviteľov.
Zamyslenie nad podstatou konfliktov a mieru
Vojny, nech už vypukli z akéhokoľvek dôvodu, sú tmavými miestami v dejinách. Za vojnami sa vždy skrýval boj o moc, boj o väčší kus zeme pod slnkom. Nikdy sa však boje neodohrávajú len medzi predstaviteľmi štátov. Preto sú do bojov často zapletení i nevinní civilisti: deti, ženy a starí ľudia. Tí, ktorým je viac-menej jedno, či si ich panovník podmaní jednu, alebo šesť krajín. Oni však musia trpieť najviac. Nevedia, čo bude s nimi. Náklady na vojnu sú vysoké, štáty tlačia čoraz viac peňazí aby splatili dlhy, ale hodnota peňazí klesá, ceny rastú, a na svete je inflácia. To bol ináč typický obraz v mnohých krajinách po vojne. Zlé životné podmienky počas vojny sa odrazili aj na zdravotnom stave obyvateľstva - v roku 1919 prepukne v Európe epidémia chrípky, ktorej podľahnú ďalšie milióny ľudí. Mnoho mužov, ktorí sa zúčastnili bojov na frontoch, sa nedokáže normálne včleniť do spoločnosti.
Počas spomienkových bohoslužieb zaznela aj hlboká úvaha o príčinách vojen, čerpajúc z biblického textu proroka Micheáša, ktorý opisuje „Mesiášsku ríšu pokoja“:
„V posledných dňoch … prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne. Každý bude sedieť pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí.“
Táto reflexia poukazuje na to, že za všetkými vojnami, bojmi a zápasmi v ľudských dejinách je neposlušnosť prvých ľudí a nástup faktora hriechu, ktorý vedie k strachu, závisti, nedôvere a túžbe po odstránení „nepriateľa“. Človek sa človeku doslova stáva vlkom. Ľudstvo sa tak dostalo do bludného kruhu, z ktorého sa samo nedokáže vymaniť. Napriek podpísaným mierovým zmluvám sa ľudia opäť pripravujú na nové konflikty.
Východisko, ako bolo zdôraznené, nie je v našich ľudských silách, ale v Božom pláne zmierenia skrze Jeho Syna, ktorý poráža odvekých nepriateľov ľudstva: hriech, satana i smrť. Hoci títo nepriatelia stále pôsobia, ich koniec je neodvratný, podobne ako porážka nemeckej armády pri Stalingrade predznamenala definitívny koniec. Až keď bude všetko v rozpore s Božím zákonom odsúdené, nastúpia namiesto zbraní pluhové radlice a vinárske nože ako symboly pokojnej práce, zaisťujúcej život.
Každý človek je pozvaný, aby sa stal šíriteľom pokoja, zmieru, tolerancie a odpustenia - najprv vo svojej rodine, potom v komunite a napokon aj v národe. Obraz, kde „každý bude sedieť pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí,“ symbolizuje zrušenie nepriateľstva medzi životom a smrťou. Je to istota viery, že Boh je schopný aj napriek ľudskej vzbure vybudovať kráľovstvo pokoja, spravodlivosti a lásky.