Masaker v Černovej, ktorý sa odohral 27. októbra 1907, predstavuje temnú kapitolu v histórii slovenského národa a Uhorska. Udalosť, ktorá otriasla nielen Horným Uhorskom, ale aj celou Európou, stála život 15 veriacich katolíkov a ďalších desiatky osôb boli zranené. Tragédia vznikla ako dôsledok napätia medzi cirkevnou vrchnosťou a miestnymi veriacimi, ktoré prerástlo do násilného stretu s uhorskými žandármi pri pokuse o vysvätenie novopostaveného kostola.
Vzbura proti cirkevnej vrchnosti
Obyvatelia Černovej, obce v tom čase patriacej do Uhorského kráľovstva, sa rozhodli postaviť si vlastný katolícky kostol. Stavba prebiehala v rokoch 1905 až 1907, financovaná z peňažných zbierok obyvateľov, pričom významnou mierou prispel aj rímskokatolícky kňaz a rodák z Černovej, Andrej Hlinka. Základný kameň stavby bol posvätený 20. apríla 1906 a už na jeseň roku 1907 bol kostol dokončený a pripravený na vysviacku.
Černovčania si priali, aby ich novopostavený kostol vysvätil práve Andrej Hlinka, ktorý bol hlavným iniciátorom a podporovateľom jeho výstavby. Situácia okolo Hlinku bola však v tom čase komplikovaná. Spišský biskup Alexander Párvy ho pre jeho politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Kvôli týmto okolnostiam sa veriaci z Černovej chceli s vysviackou počkať, kým sa situácia nevyrieši.
Cirkevná vrchnosť však mala iné plány. Rozhodla, že kostol má vysvätiť dekan Martin Pazúrik. Tento krok vyvolal nevôľu a odpor medzi miestnymi obyvateľmi, ktorí sa rozhodli zabrániť príchodu iného kňaza.
Krvavý 27. október 1907
V nedeľu 27. októbra 1907, keď sa mali uskutočniť obradné úkony spojené s vysviackou, veriaci z Černovej vytvorili pri vstupe do obce bariéru. Ich cieľom bolo zabrániť príchodu cirkevných hodnostárov určených biskupom. Na miesto udalostí boli privolaní uhorskí žandári, ktorí mali zabezpečiť poriadok a umožniť príchod delegácie.
Napätie eskalovalo po príchode kočov s hodnostármi. V dave vypukol zmätok, pri ktorom došlo k stretu medzi dedinčanmi a žandármi. Na rozkaz veliteľa padli výstrely. Žandári začali strieľať do búriaceho sa davu, pričom zasiahli aj ľudí, ktorí sa snažili utiecť. Krviprelievanie si vyžiadalo 15 mŕtvych, z ktorých boli aj dve mladé dievčatá, a ďalších desiatky osôb boli zranené - 12 ťažko a mnoho ľahko.
Pri streľbe boli údajne použité nové typy zbraní, čo neskôr viedlo k špekuláciám, že išlo o testovanie ich účinnosti na živých cieľoch. Lekári, ktorí pitvali obete, sa údajne primárne zaoberali prieskumom účinnosti strelných zbraní, nie vyšetrením okolností streľby.
Následky a medzinárodný ohlas
Po tragédii nasledoval súdny proces, ktorý sa začal v marci 1908. Súdené však boli obete, nie páchatelia. Úrady obvinili viac ako 55 ľudí z organizovania nepokojov. Súd vyniesol rozsudky voči 40 občanom, ktorí dostali súhrnný trest takmer 37 rokov väzenia, rôzne peňažné pokuty a im bol zabavený majetok.
Černovská tragédia vyvolala ostré reakcie nielen v Uhorsku, ale aj v celej Európe. Udalosť bola vnímaná ako symbol útlaku nemaďarských národov zo strany uhorskej štátnej moci. Uhorsko sa týmto činom v očiach medzinárodnej verejnosti výrazne zdiskreditovalo. Dôsledky tragédie sa prejavili aj pri neskoršom negatívnom hodnotení uhorskej politiky na mierovej konferencii v Paríži v roku 1919 a pri príprave Trianonskej mierovej zmluvy.
Medzi významné osobnosti, ktoré protestovali proti zásahu uhorských žandárov, patrili nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Björnson, britský publicista a historik Robert William Seton-Watson, či ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj. Títo intelektuáli poukázali na národnostný útlak Slovákov a na brutalitu uhorskej štátnej moci.
Udalosti pripomínané dodnes
Černovská tragédia sa stala symbolom boja za národné práva a odrazom napätia v mnohonárodnostnom Uhorsku. Udalosti si pripomíname ako Deň černovskej tragédie, ktorý bol vyhlásený za pamätný deň SR.
Pamiatku obetí pripomína viacero monumentov: pomník na miestnom cintoríne v Černovej, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia tragických udalostí, pamätná tabuľa na mieste masakry pri kultúrnom dome a samotný Kostol Panny Márie Ružencovej, ktorý sa stal dejiskom udalostí.
Pri príležitosti 100. výročia tragédie v roku 2007 schválila Národná rada Slovenskej republiky uznesenie odsudzujúce násilie štátnej moci voči občanom. Slovenská pošta v tom istom roku vydala pamätnú známku zobrazujúcu portrét britského novinára Roberta Setona-Watsona. Udalosti pripomínajú aj odborné publikácie a pamätné mince.
Každoročne sa konajú pietne spomienky, ktoré pripomínajú nielen historickú krivdu, ale predovšetkým hodnotu demokracie, tolerancie a porozumenia medzi národmi. Spomienkové akcie sa konajú s účasťou popredných predstaviteľov štátu a cirkvi, čím sa zabezpečuje odkaz tragédie pre budúce generácie.
