Sviatok Všetkých svätých, známy aj ako Sviatok všetkých svätých, Všetkých Svätých, Všech svätých alebo Všechsvätých, je významný kresťanský sviatok pripadajúci na 1. november. Tento deň je v mnohých krajinách, najmä v západných kultúrach vrátane Slovenska, Francúzska a Rakúska, štátnym sviatkom alebo dňom pracovného pokoja.
História a pôvod sviatku
Presný pôvod Sviatku Všetkých svätých nie je jednoznačne známy, ale jeho korene siahajú hlboko do histórie kresťanstva. Prvá zmienka o sviatku podobného charakteru pochádza zo 4. storočia z hymny Efréma Sýrskeho, ktorá spomína oslavu mučeníkov z Edessy 13. mája. Neskôr sa objavili zmienky o oslavovaní všetkých mučeníkov v rôznych regiónoch, pričom tieto sviatky sa často konali v nedeľu po Turíciach.
V Ríme je zo 7. storočia doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája. K priblíženiu k dátumu 1. novembra došlo za pontifikátu pápeža Gregora III., ktorý v roku 731 zasvätil kaplnku v Bazilike svätého Petra na počesť „všetkých svätcov“. Presný dátum tohto zasvätenia nie je známy, niektoré zdroje uvádzajú 12. apríl.
Definitívny presun sviatku na 1. november sa uskutočnil za pontifikátu pápeža Gregora IV. v 9. storočí. Pápež Gregor IV. nariadil, aby sa tento sviatok slávil celosvetovo. V 20. storočí, za pápeža Pia X., bol Sviatok Všetkých svätých zaradený medzi osem hlavných kresťanských sviatkov a stal sa štátnym sviatkom.
Vplyv pohanských tradícií
Sviatok Všetkých svätých má svoje historické prepojenie aj so starodávnym keltským pohanským sviatkom Samhain, ktorý sa slávil 1. novembra a znamenal začiatok keltského nového roka. V tejto tradícii mali ľudia zvyk navštevovať cintoríny, zdobiť hrobky a páliť sviece. Tieto prvky boli v ranom kresťanstve čiastočne pokresťančené.
Význam sviatku v katolíckej cirkvi
Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína Sviatok Všetkých svätých, ktorý je cirkevne prikázaným sviatkom. Tento deň je príležitosťou na oslavu a uctenie si všetkých známych i neznámych svätých, ktorí žili v priateľstve s Bohom a vstúpili do jeho slávy. Je to deň radosti, nie strachu, symbolizujúci nádej na vzkriesenie a večný život s Bohom.
Podľa katolíckej viery existujú po smrti tri „destinácie“: nebeské kráľovstvo, očistec a večné zatratenie. Ako „všetkých svätých“ označujeme tých, ktorí prežívajú večnú radosť s Bohom v nebi. Okrem neba a pekla existuje očistec, kde duše čakajú na vstup do Božieho kráľovstva, potrebujúc sa očistiť od dôsledkov zlých skutkov.
Cirkev povzbudzuje veriacich k modlitbe za zosnulých, pretože v období začiatkom novembra je možné získať tzv. odpustky. Tieto duchovné dary pomáhajú dušiam v očistci oslobodiť sa od dôsledkov hriechov spáchaných počas pozemského života. Návšteva hrobov, spoveď, modlitba a sväté prijímanie sú podmienkami pre získanie odpustkov.
Spoločenstvo svätých
Katolícka cirkev definuje spoločenstvo svätých ako spoločenstvo svätých osôb, ktoré existuje v troch stavoch: putujúca (bojujúca), očisťujúca sa (trpiaca) a oslávená (víťazná, blažená). Všetci veriaci, živí aj zosnulí, tvoria jedinú Cirkev spojenú v Kristovi. Toto spojenie sa upevňuje spoluúčasťou na duchovných dobrách.
Dogmou cirkvi je, že „Svätých treba uctievať a vzývať.“ Úcta k svätým má biblický základ a je prejavom nasledovania Krista a jeho učeníkov.
Evanjelium Sviatku Všetkých svätých
Liturgia na Sviatok Všetkých svätých často využíva úryvok z Evanjelia podľa Matúša (Mt 5, 1-12), ktorý obsahuje blahoslavenstvá. Tieto blahoslavenstvá opisujú ideál kresťanského života a sú predstavené ako ekvivalent svätosti.
Ježiš, sediac na vrchu, učí svojich učeníkov:
- Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
- Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
- Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
- Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
- Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
- Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
- Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
- Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
- Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.
Tieto blahoslavenstvá predstavujú nielen opis cesty k svätosti, ale aj výzvu na jej dosiahnutie prostredníctvom každodenných skutkov a postojov. Sú paradoxnými prisľúbeniami, ktoré udržiavajú nádej v utrpeniach a zvestujú požehnania a odmeny v nebi.
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých
Sviatok Všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. november, úzko súvisí s Pamiatkou zosnulých (Dušičky), ktorá sa slávi 2. novembra. V tieto dni veriaci spomínajú na svojich blízkych, predkov a všetkých zosnulých.
K tradičným zvykom patria návštevy cintorínov, úprava hrobov, zapaľovanie sviečok a zdobenie hrobov kvetmi. Sviečky na hroboch symbolizujú modlitbu a duchovný dar pre zosnulých, ako aj pominuteľnosť pozemského života.
Sviatok Všetkých svätých v súčasnosti
V súčasnosti je 1. november štátnym sviatkom alebo dňom pracovného pokoja v mnohých krajinách. V niektorých krajinách, ako napríklad vo Francúzsku, bol tento sviatok počas Francúzskej revolúcie dočasne zrušený a neskôr obnovený.
Napriek tomu, že 1. november je štátnym sviatkom, niektoré inštitúcie, ako napríklad obchody a nákupné centrá, môžu mať otvorené, čo umožňuje ľuďom využiť voľný deň na nákupy alebo iné aktivity.