Sviatok venovaný práci a pracujúcim sa oslavuje v desiatkach krajín po celom svete, no nie všade pod rovnakým názvom a v rovnaký deň 1. mája. Tradícia jeho vzniku je však spoločná a začala sa písať v Spojených štátoch amerických.
Korene Sviatku práce: Boj za osemhodinový pracovný čas
História Sviatku práce sa začala písať v roku 1886 v Spojených štátoch amerických. Odborové zväzy v Spojených štátoch a Kanade sa rozhodli pre spoločný postup pri presadzovaní osemhodinového pracovného času. Ako forma vyjadrenia tejto požiadavky bol 1. mája 1886 vyhlásený generálny štrajk.
Do generálneho štrajku sa len v USA zapojilo viac ako 300 000 pracujúcich z vyše 13 000 závodov. Miestna tlač vtedy písala, že „z vysokých komínov tovární a mlynov nevychádza nijaký dym“. Centrom boja a týchto protestov sa stalo mesto Chicago, kde 1. mája do ulíc vyšlo 40 000 štrajkujúcich. Albert Parsons, anarchista a zakladateľ organizácie IWPA (International Workig People´s Association), viedol v Chicagu dav 80 000 demonštrantov na Michigan Avenue.
Haymarketský masaker v Chicagu
Štrajky pokračovali ešte dva dni. Na tretí deň štrajkov, 3. mája 1886, došlo v Chicagu k stretom medzi štrajkujúcimi robotníkmi a štrajkokazmi. Polícia následne využila túto situáciu a začala paľbu do robotníkov. Demonštrácie sa po policajnom zásahu zmenili na krviprelievanie, ktoré si vyžiadalo šesť obetí a päťdesiat ťažko zranených osôb. K prvému stretu štrajkujúcich robotníkov s policajtmi a streľbe došlo pred McCormickovou továrňou (Harvesting Machine Co.), kde sa na konci pracovnej zmeny zhromaždili robotníci.
Anarchisti a demonštranti boli policajným násilím pobúrení. Vytlačili a po meste rozdali 20 000 letákov v angličtine a nemčine, v ktorých vyzývali na manifestáciu na nasledujúci deň. O deň neskôr, 4. mája podvečer, počas protestného zhromaždenia na Haymarket Square v Chicagu, neznáma osoba hodila podomácky vyrobenú bombu medzi približujúcich sa policajtov. O život prišlo sedem policajtov a ďalší okamžite začali strieľať do davu, čo si vyžiadalo smrť štyroch robotníkov.
Májové krviprelievanie roku 1886 si nakoniec v Chicagu vyžiadalo viac ako 20 mŕtvych a 50 ťažko zranených. Po krvavých udalostiach začali úrady s masovým zatýkaním robotníckych predákov. Nasledoval medzinárodne ostro sledovaný súdny proces, v ktorom bolo obvinených osem anarchistov. Siedmich z nich odsúdili na trest smrti, pričom štyroch z nich v roku 1887 popravili. Guvernér Richard J. Oglesby dvom z nich trest znížil. Kto hodil bombu medzi policajtov, sa nikdy nevyšetrilo.
Medzinárodné uznanie Sviatku práce
Tieto udalosti vyvolali silnú odozvu po celom svete. V júli 1889 sa v Paríži zišiel zakladajúci kongres II. Internacionály. Ako pamiatku na všeobecný štrajk a masové demonštrácie chicagských robotníkov prijal uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. V uznesení kongresu bolo napísané: „Nech robotníci vystúpia vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách tak, ako im to dovoľujú vnútorné pomery.“
O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v Spojených štátoch, v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Taliansku i v ďalších krajinách.
Sviatok práce v USA: Labor Day
Napriek tomu, že história a podnet pre vznik Sviatku práce vychádza zo Spojených štátov amerických, 1. máj sa tam ako medzinárodný sviatok pracujúcich neujal. Američania majú svoj vlastný Sviatok práce (Labor Day), ktorý oslavujú vždy v prvý septembrový pondelok. Rovnako je to aj v Kanade.
Labor Day sa v USA začal ako prezentácia odborárov. Prvýkrát ho oslavovali na miestnej úrovni 5. septembra 1882 v New Yorku, na podnet miestnej odborovej organizácie. V meste sa konal obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborové združenia. Podujatie zožalo veľký úspech a postupne sa rozšírilo i do ďalších miest.
Američania si svoj Labor Day pripomínajú tradične piknikmi, stretnutiami s priateľmi a výletmi, čím symbolicky uzatvárajú letnú sezónu a obdobie dovoleniek.
