Mincovňa Kremnica je jednou z najstarších mincovní na svete s tradíciou siahajúcou až do 14. storočia. V roku 2028 oslávi mincovňa 700 rokov nepretržitej činnosti, čo ju radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete.
Založenie a prvé mince
Popudom k založeniu kremnickej mincovne bola dohoda z roku 1327 medzi Karolom Róbertom z Anjou a českým kráľom Jánom Luxemburským. V Trnave sa dohodli na razení zlatých mincí v Uhorsku a v Čechách podľa vzoru florentských florénov. Už 17. novembra 1328 vydal kráľ Karol Róbert listinu, ktorá povýšila dovtedy obyčajnú osadu na slobodné kráľovské mesto s výsadným privilégiom k razeniu mincí. Kremnica nebola pre prevádzkovanie mincovne vybraná náhodou, ťažba tu prebiehala už pred uzatvorením dohody. Zásadný bol rudný potenciál kremnického regiónu s bohatými ložiskami zlata a striebra, ktoré museli byť známe už dlhšie pred udelením mestských privilégií.
V privilegiálnej listine sa síce nenachádza priama zmienka o založení mincovne, ale pasáž o užívaní privilégií Kutnej Hory, sídla mincovne Českého kráľovstva, naznačuje príchod kutnohorských minciarov. Tí v predošlom období zreformovali banskú správu a mincovníctvo v Čechách a od roku 1328 mali pomáhať pri zavádzaní finálneho spracovania drahých kovov aj v Uhorsku, v novej mincovni v Kremnici.
Prvými mincami, ktoré sa v kremnickej mincovni razili, boli uhorské groše, známe tiež ako groše Karola Róberta, a strieborné groše. Tieto peniaze nahradili groše české, ktoré dovtedy ovládali uhorské mincovníctvo.
Zlaté florény a dukáty
Dominantnú pozíciu mali vzhľadom ku zlatým náleziskám zlaté mince. V 14. storočí sa tu razili tzv.
Kremnický dukát bol razený z takmer rýdzeho zlata (23 karátov a 9 grénov) a túto rýdzosť si udržal s malými odchýlkami počas šiestich storočí ich razby. Využíval sa predovšetkým pri väčších transakciách a v zahraničnom obchode. Oficiálne webové stránky kremnickej mincovne uvádzajú, že týchto zlatých mincí tu bolo za takmer 550-ročnú históriu vyrazených cez 21 miliónov.
Vývoj vzhľadu dukátov
- Počas vlády Ľudovíta I. dochádza v roku 1354 k zmene averzu mince. Florentská symbolika je nahradená uhorsko-anjouovským erbom v heraldickej obrube, zatiaľ čo na reverze zostáva zobrazený sv. Ladislav.
- Nasledujúcich približne 120 rokov sa na averze dukáta menia erby, zatiaľ čo reverz zostáva zachovaný.
- K ďalšej zmene dukáta prichádza po menovej reforme za vlády Mateja Korvína v roku 1467. Erb, ktorý bol na minciach vyše 100 rokov, je nahradený sediacou Madonou s dieťaťom.
- Počnúc rokom 1503 je na minciach uvedený rok razby.
- Za vlády Mateja II. averz dukáta zobrazuje postavu stojaceho panovníka, zatiaľ čo sediaca Madona s dieťaťom sa presúva na reverz mince. Jeho predchodca Rudolf II. (1576-1608) postupne odstránil z mince podobizeň sv. Ladislava a nahradil ju svojim portrétom. Matej II. už razil dukáty so svojím obrazom na averze a s Madonou na reverze.
- V tomto období sa súbežne razia dukáty Gabriela Bethlena (s jeho portrétom z profilu na averze) a Ferdinanda II. (zachovávajúce podobu dukátov Mateja II.).
- Od doby Mateja II. sa na averze mince mení štylizácia stojaceho panovníka.
- Jozef II. zavádza na averz mincí portrét panovníka a na reverze je sediaca Madona nahradená erbom na hrudi dvojhlavého orla.
- Leopold II. navracia dukátom predošlú podobu s postavou stojaceho panovníka na averze.
- František II. opäť umiestňuje na averz mincí portrét panovníka a na reverze je sediaca Madona nahradená erbom na hrudi dvojhlavého orla. Zároveň s týmto typom dukátu je v roku 1833 razený aj dukát s postavou stojaceho panovníka na averze a Madonou s dieťaťom na reverze.
- Ferdinand I. sa pri razbe vracia k typu s postavou panovníka na averze a Madonou s dieťaťom na reverze.
Mincová značka a jej história
Všetky mince, ktoré boli razené v Kremnici, boli od roku 1338 značené tzv.
Systém značenia sa zmenil za vlády Márie Terézie, ktorá mince označovala abecedne podľa dôležitosti mincovne. Kremnici pripadlo písmeno B a zaradila sa tak hneď za viedenskú mincovňu, ktorá zastávala za vlády habsburskej panovníčky prvé miesto.
Obdobie rozkvetu a technický pokrok
Vláda Mateja Korvína a Thurzovci
Ďalšou významnou kapitolou sa pre kremnickú mincovňu stalo obdobie vlády Mateja I. Korvína. Za jeho vlády prežívalo Uhorsko svoj posledný rozkvet. V roku 1468 bola v dôsledku menovej reformy zastavená činnosť mincovne v Budíne a vedúcu pozíciu prevzala práve kremnická mincovňa.
Hneď o rok neskôr sa však Kremnica musela popasovať s krízou, keď podzemná voda postupne zaplavovala prístupy k zlatým žilám. K riešeniu problému bol povolaný krakovský kupec Thurzo, ktorý vybudoval odvodňovacie zariadenie. Práve tento muž sa dostal vďaka svojim kontaktom a cieľavedomosti až na pozíciu komorného grófa kremnickej mincovne. V rukách jeho a jeho potomkov zostala správa mincovne až do roku 1524.
Korvín zaviedol okrem iného v Uhorsku taktiež tradíciu medailérstva. Prvou známou medailou z Kremnice je pamätná medaila z roku 1508, vydaná pri príležitosti korunovácie Ladislava II.
Strieborné mince a tolary
Keď sa zásoby zlata začali koncom 15. storočia tenčiť, zlaté mince boli nahradené rozmernými striebornými razbami. Prvými striebornými mincami boli tzv.
Najdlhšie razenými mincami v Kremnici sú však bezpochyby strieborné
Balanciér - revolučný raziaci stroj
Najväčšiu slávu priniesol kremnickej mincovni tzv.
Kto vynašiel peniaze? | História peňazí | Barterový systém výmeny | Relácia Dr. Binocsa
Produkcia za Márie Terézie a Jozefa II.
Za vlády Márie Terézie a Jozefa II. bola kapacita kremnickej mincovne plne vyťažená. V tomto období sa odohrávali dlhé vojny a bol vyvíjaný značný tlak na kvantitu obeživa. Razili sa tu dukáty, toliare, ale tiež drobnejšie mince. Zaujímavosťou je, že od roku 1750 sa v Kremnici razili zlaté dukáty s vyššou rýdzosťou než v ostatných mincovniach. Kremnický dukát mal preto o dva grajciare vyššiu hodnotu než napríklad grajciar z Prahy alebo Viedne.
Modernizácia a turbulentné 20. storočie
Rozsiahla modernizácia v 19. storočí
V rokoch 1882-1889 sa mincovňa dočkala rozsiahlej modernizácie. Po prestavbe sa tu pracovalo na štrnástich Uhlhornových lisoch a dvoch Loeweho lisoch. V kremnickej mincovni sa razilo štandardné obeživo pre potreby monarchie aj pridružených dŕžav, ale aj zlaté a strieborné pamätné mince a medaile.
Podstatnú rolu hrala mincovňa v Kremnici po roku 1892, teda po zavedení korunovej meny. Vďaka moderným technológiám bola schopná zvládnuť prudký nárast razby nového obeživa. Práve rakúsko-uhorské koruny sú dnes veľmi vyhľadávaným zberateľským artiklom. Medzi tie najžiadanejšie patrí napríklad slávna zlatá dvadsaťkoruna s portrétom Františka Jozefa I., razená v rokoch 1892-1905, alebo zlatá desaťkoruna z roku 1911 s kremnickou značkou. Záujem o starú desaťkorunu je spôsobený nielen historickou hodnotou a drahým kovom, ale tiež nezvyčajným vyobrazením panovníka. Ten je na averze mince vyobrazený v stoji, čo bolo v tej dobe veľmi neštandardné.
Obdobie prvej Československej republiky
Po zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bola mincovňa v Kremnici vyrabovaná. Všetko zariadenie spolu s uskladnenými zásobami zlata a striebra bolo odvlečené maďarskou armádou do Budapešti. Nové stroje, už na elektrický pohon, dodala firma Vulkan Maschinenfabrik A.G. z Viedne. O tri roky neskôr, v júni 1921, sa stroje v mincovni opäť rozbehli. Práve tu boli razené prvé halierové mince slobodného Československa, a neskôr všetky československé mince. Od roku 1918 bola mincovňa v Kremnici jedinou česko-slovenskou mincovňou, a tento stav zotrval počas celého trvania spoločného štátu.
Druhá svetová vojna a povojnové obdobie
Za druhej svetovej vojny sa osud mincovne opäť dostal do nepriaznivej situácie. Nemecké vojsko počas ústupu odvlieklo časť zariadení a zásoby mincových kovov a raziace stroje zničilo výbušninami. Po oslobodení sa začala intenzívna rekonštrukcia celej mincovne.
Od roku 1986 bola zahájená výroba v novom závode za historickým jadrom Kremnice. V pôvodnej budove bola ponechaná len produkcia pamätných medailí. Až do začiatku 90. rokov plnila Kremnica funkciu jediného výrobcu mincového obeživa pre celé Československo.
Súčasnosť a euro
Mincovňa po roku 1989
Po rozdelení Československa sa mincovňa stala štátnym podnikom novej Slovenskej republiky (1.1. 1993). Vyrobiť prvé slovenské mince sa jej podarilo v rekordne krátkom čase, už za necelé tri mesiace od zadania základnej myšlienky. V Mincovni Kremnica sa počas 16 rokov existencie slovenskej korunovej meny vyrazilo vyše 1,373 miliardy kusov obehových mincí, ako aj viac než 1 milión kusov pamätných mincí.
Kremnickej mincovni sa po roku 1989 podarilo preniknúť na nové zahraničné trhy (Bangladéš, India, rad juhoamerických krajín). V roku 2006 prešli historické budovy Mincovne Kremnica z roku 1450 generálnou rekonštrukciou. V týchto priestoroch bola zriadená podniková predajňa MINC-ART, ktorej súčasťou je aj expozícia mincovníctva. Okrem iného sa tu nachádzajú zachované historické raziace stroje značky Vulkan.
Razba eurových mincí
Po rozhodnutí o vstupe SR do eurozóny došlo v júli 2008 k presťahovaniu raziarne obehových mincí zo závodu za mestom do priestorov historického závodu v strede mesta. V 21. storočí Mincovňa Kremnica získala certifikát na razbu eurových mincí. Tieto mince boli razené v priestoroch novej raziarne, ktorá vznikla po kompletnej rekonštrukcii budovy priamo v centre Kremnice. Razba prvých slovenských eurových mincí začala 19. augusta 2008.
Od roku 2009 predstavoval základ výrobného programu razby obehových mincí najmä pre latinskoamerické krajiny (Paraguaj, Uruguaj, Nikaragua, Guatemala, Argentína, Venezuela, Kostarika, Kolumbia, Honduras), pre Bangladéš a Srí Lanku, ale aj pre ďalšie krajiny ako Tunisko, Mauritánia, Bielorusko, Slovinsko, Estónsko, Arménsko, ako aj každoročné dorazby slovenských euromincí pre NBS. Okrem obehových mincí sa pre Národnú banku Slovenska razia aj pamätné mince v hodnote 2€ a zberateľské mince zo striebra a zlata v hodnotách 10€, 20€ a 100€.
Medailérstvo v Kremnici
S produkciou kremnickej mincovne je nerozlučne spätá aj medailérska tvorba. Nezahŕňa len medaily a plakety, ale aj rôzne rady, vyznamenania, odznaky, účelové známky či žetóny. Medaila sa od mince odlišuje účelom vydania, spravidla vyššou výtvarnou úrovňou ako pamäťového média a najmä okolnosťou, že nikdy nebola súčasťou platobného styku. Bola vždy významným prostriedkom k sebaprezentácii vydavateľa, rôznych historických udalostí a ich aktérov či rôznych celospoločenských aspektov.
Vývoj medailérstva
- Do Uhorska prenikalo medailérske výtvarné umenie spočiatku prostredníctvom dvora uhorskej kráľovnej Beatrix, manželky Mateja Korvína, ktorá pochádzala z Neapola.
- Centrom uhorského medailérstva sa koncom 15. storočia stala Kremnica, čo súviselo s pôsobením Thurzovcov ako nájomníkov kremnickej komory.
- Medzičlánkom v rámci vývoja od razenej mince k razenej medaile boli toliarové razby nazývané
guldinery . V Uhorsku razbu guldinerov ako prvých mincí toliarovej meny zaviedol Ján Turzo a v rámci strednej Európy išlo o unikátne prvenstvo. Aj keď razba guldinerov vychádzala zo snáh o zavedenie väčších strieborných mincí kvôli relatívnemu nedostatku zlata na svetových trhoch, svojím priemerom a vyhotovením slúžili predovšetkým na reprezentačné a darovacie účely. - Prvé kremnické typické medaily vznikali na počiatku 16. storočia. Išlo o zlaté razby od neznámeho autora a venované sú panovníkom Ľudovítovi II. Jagelovskému a Ferdinandovi I.
- Z polovice 16. storočia sú známe biblické medaily od Krištofa Fuessela.
- Neskôr boli rozšírené originálne Jurajovské medaily medailérskej rodiny Rothovcov von Rothenfels, najmä zlatá medaila vo váhe 100 dukátov pripisovaná Jeremiášovi Rothovi von Rothenfels.
- Vzácne sú aj barokové medaily Daniela Waroua, pôvodom zo Švédska, ktorý pracoval v kremnickej mincovni ako hlavný rytec od roku 1699.
- Po roku 1730, keď vznikla pri Hlavnom mincovom úrade vo Viedni rytecká akadémia, kremnické medailérstvo upadalo. Až do druhej polovice 19. storočia kremnickí rytci razidlá len lisovali a upravovali.
- Zmena nastala po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, keď v súvislosti s emancipačnými snahami uhorských vládnych kruhov, začali vznikať nové kremnické medaily. Od roku 1871 sa stala kremnická mincovňa hlavnou a jedinou mincovňou v krajine a mala monopol aj na medailérsku výrobu.
Medailérstvo v ČSR a po roku 1945
Historicky najväčší rozmach medailérskej produkcie zaznamenávame v období po roku 1945. Vplyv na tento vývoj mal povojnový budovateľský entuziazmus a onedlho hlavne postupujúca ideologizácia v duchu marxizmu-leninizmu, ktorá sa usilovala medailérske výrobky využiť na vlastné manifestačné ciele. Dochádzalo k sprofanovaniu úlohy medaily či odznaku, ako jedného z prostriedkov ideologizácie spoločnosti. Medaila ako nosič informácií vyjadrujúci umeleckou formou nezmazateľne a životnosťou kovu natrvalo tvár a charakter doby, sa stala prostriedkom v službách propagandy komunistického režimu.
Po roku 1989 došlo k poklesu objednávok na razbu bronzových medailí a mincovňa sa stala ich hlavným vydavateľom. Vlastná vydavateľská činnosť mincovne započala vydaním medaily pri príležitosti návštevy Jána Pavla II. v Prahe, Velehrade a v Bratislave. Od roku 1990 sa mincovňa začala pravidelne zúčastňovať na rôznych výstavách a veľtrhoch. Zmeny nastali aj v sortimente medailérskej produkcie. Opäť sa zvyšoval objem medailérskych výrobkov z drahých kovov, ktoré boli do roku 1989 z ideologických dôvodov obmedzené na minimum. Odbyt vlastných výrobkov mincovne podporilo aj otvorenie predajne.
Česko-slovenské zlaté dukáty
Česko-slovenské zlaté dukáty, známe aj pod názvom