Zvuk zvončekov neodmysliteľne patrí k Vianociam a patrí k najtradičnejším symbolom tohto sviatočného obdobia. Cinkanie zvončekov sprevádza koledy, ozýva sa na vianočných trhoch a oznamuje príchod Ježiška na Štedrý deň. Najmä deti sa nevedia dočkať, kedy začujú jemné zazvonenie zvončeka, ktoré pre túto chvíľu nechýba vari v žiadnej rodine. U nás sa zvončeky niekedy používajú na zvolávanie k štedrovečernému stolu alebo k darčekom, ktoré sa vždy zázračne objavia pod stromčekom. Zvuk zvončekov je aj neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry a tradície, sprevádzajú nás od narodenia až po posledné rozlúčenie.
Historický a duchovný význam zvonov
Prvé zvony sa objavili už v Mezopotámii, kde sa vyrábali v 3. tisícročí pred naším letopočtom. Ich ďalšie rozšírenie v Európe je spojené s kresťanskou tradíciou, pričom prvé zvony sa začali objavovať už v 6. storočí a čoskoro sa stali súčasťou kostolov. Už od stredoveku boli zvony dôležitou súčasťou kostolov, kde slúžili na zvolávanie veriacich, ohlasovanie udalostí či varovanie pred nebezpečenstvom. Sprevádzali človeka na každom kroku; v dobách, keď neexistovali hodiny, určovali čas, ohlasovali nebezpečenstvo, smrť, ale i radostné udalosti.
V pohanských aj kresťanských tradíciách boli zvony používané na odháňanie zlých duchov. V pohanských rituáloch sa zvončeky používali počas zimných osláv ako symbol čistoty a bezpečia. Po príchode kresťanstva dostali nový význam a stali sa symbolom radosti, svetla a pokoja. Roľničky zas slúžili na varovanie ľudí, že po ceste idú sane alebo voz, keďže na snehu nebolo počuť dupot koní.
Vianočné zvončeky a ich symbolika
Už tradične sú sklenené zvončeky ozdobou vianočných stromčekov. Málokto si však uvedomí, že majú aj svoju nadprirodzenú symboliku. Naši predkovia verili, že sa počas štedrovečernej noci otvárajú hroby a mŕtvi na hodinu precitnú zo svojho večného spánku. Spravodliví, ktorí nájdu na snehu modrý kvietok, mohli zostúpiť do podsvetia, kde sú ukryté poklady celého sveta. Ten, kto je vedený len zištnými úmyslami, okamžite zostarne, pretože v podsvetí je jediná minúta dlhá ako 80 pozemských rokov. Zvončeky preto majú svojim cengotom ochrániť srdce pred chamtivosťou a lakomstvom.
Sklenené vianočné zvončeky sú obľúbené pre svoju jemnosť a čistotu. Krásne odrážajú svetlo a ich tón vytvára kúzelnú atmosféru sviatkov. Napríklad v Royal Crystal ponúkajú široký výber sklenených zvončekov z vlastnej výroby. Každý kus je ručne fúkaný, starostlivo vyrobený a nesie v sebe tradíciu českého sklárstva. Tieto zvončeky prinášajú do domova krásu, zvuk a svetlo.
Pieseň „Zvončeky“ - vianočná klasika
Vianočné piesne sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry. Medzi najobľúbenejšie a najznámejšie slovenské vianočné piesne patrí nepochybne aj pieseň „Zvončeky“. Táto pieseň je obľúbená pre svoju jednoduchosť, chytľavú melódiu a vianočný motív. Stala sa symbolom Vianoc na Slovensku a často sa spieva počas adventných koncertov, v kostoloch a v rodinnom kruhu.
História a pôvod piesne
Pôvod piesne „Zvončeky“ nie je úplne jednoznačný. Predpokladá sa, že vznikla v Československu a rýchlo sa rozšírila po celom území. Jej autorstvo sa často pripisuje ľudovej tvorbe, čo znamená, že pieseň vznikla postupným preberaním a úpravami medzi ľuďmi. Prvé zmienky o piesni sa objavujú v zbierkach vianočných kolied a piesní z prvej polovice 20. storočia. Odvtedy sa „Zvončeky“ stali súčasťou slovenského vianočného folklóru.
Text piesne
Text piesne „Zvončeky“ je jednoduchý a zrozumiteľný, čo prispieva k jej popularite medzi deťmi aj dospelými. Pieseň opisuje vianočnú atmosféru, zvonenie zvončekov a radosť z prichádzajúcich Vianoc. Nižšie je uvedený tradičný text piesne „Zvončeky“:
Zvončeky, zvončeky,
čo to zvoní?
Sánky už idú,
a v nich Pán.
Zvončeky, zvončeky,
veselo znejú,
vianočnú pieseň
ľudia spievajú.
Akordy pre gitaru
Pre tých, ktorí si chcú zahrať „Zvončeky“ na gitare, sú tu základné akordy. Pieseň je relatívne jednoduchá na hranie, takže je vhodná aj pre začiatočníkov. Základné akordy pre „Zvončeky“ sú: G dur (G), C dur (C), D dur (D). S týmito akordmi sa dá pieseň ľahko zahrať a zaspievať. Existuje mnoho verzií akordov, ktoré sa dajú nájsť online, takže si môžete vybrať tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Význam piesne
Pieseň „Zvončeky“ má hlboký kultúrny a emocionálny význam. Symbolizuje príchod Vianoc, čas radosti, pokoja a rodinnej pohody. Zvonenie zvončekov evokuje sviatočnú atmosféru a pripomína nám dôležitosť spolupatričnosti a lásky. Pre mnohých Slovákov je „Zvončeky“ spojená s detstvom a spomienkami na Vianoce strávené s rodinou. Preto má táto pieseň špeciálne miesto v srdciach ľudí a prenáša sa z generácie na generáciu. V priebehu rokov sa pieseň objavila na rôznych albumoch a kompiláciách vianočných piesní.
Spievanky - Povedzte nám, pastuškovia (vianočná koleda)
Zvonolejárske remeslo a významné zvony na Slovensku
Najstarší zvon z územia Slovenska je odliaty z bronzu a pochádza z 9. storočia. Zvony sa odlievajú dodnes a jedna z najvychýrenejších zvonolejárskych dielní na území bývalého Československa vyrobí každoročne od 150 až do 2000 zvonov rôznych veľkostí - od drobných, ktoré slúžia ako suvenír, až po mohutné niekoľkotonové kolosy, ktoré zvonia v katedrálach.
Dytrychovci - rodinná tradícia zvonolejárstva
Tento rodinný podnik založili manželia Jozef a Laetitia Dytrychovci. Jeho cieľom bolo obnoviť tradičné zvonárske techniky a vyrábať zvony, ktoré budú nielen funkčné, ale aj esteticky hodnotné. Po predčasnej smrti Jozefa Dytrycha v roku 1965 prevzala vedenie dielne jeho manželka Laetitia, ktorá so zanietením pokračovala v manželovej práci. Dnes je pokračovateľkou rodinného remesla ich vnučka Leticia Vránová Dytrychová, ktorá vyrába množstvo krásnych zvonov rôznych veľkostí, rekonštruuje historicky cenné zvony, vyrába zvonkohry, zvonové miniatúry a celý rad upomienkových a úžitkových predmetov. V tejto dielni odliali aj zvony, ktorých zvuk môžeme počuť v tých najznámejších slovenských svätostánkoch.
Významné zvony v slovenských chrámoch
Dóm sv. Martina v Bratislave
Jednu z najväčších zakázok počas svojej vyše 70-ročnej existencie robili Dytrychovci pre Dóm sv. Martina v Bratislave. Počas vojny boli pôvodné historické zvony roztavené a použité na odliatie diel. Na svojom mieste vo veži zostal len jediný s názvom Wederin. V roku 1999 bolo rozhodnuté, že pri príležitosti milénia budú zvony odliate nanovo. Konkrétne darovali zvony tieto štáty: Rakúsko zvon Mária Terézia (2200 kg), Maďarsko zvon Sv. Margaréty (850 kg), Poľsko zvon Sv. Ján Pavol II. (500 kg), Česká republika zvon Sv. Vojtech (340 kg), Ukrajina zvon Sv. Vladimír (290 kg) a farský úrad sv. Martina v Bratislave daroval zvon sv. Jozef (100 kg) a zvon Sedembolestná Panna Mária (75 kg). Slávnostne boli zvony vysvätené na sviatok sv. Martina 11. novembra.
Bazilika sv. Egídia v Bardejove
Najväčším zvonom, ktorý v Brodku u Přerova vôbec odliali, bol zvon Sv. Urban pre Baziliku sv. Egídia v Bardejove. Keďže v roku 1990 pukli dva historické zvony sv. Ján z roku 1486 a sv. Žigmund z roku 1557, bolo nutné ich nahradiť. Dva prasknuté zvony aj s kolískami na hlavách boli sňaté z veže a umiestnené pred baziliku, kde stoja dodnes. Následne Dytrychovci odliali nové dva zvony: v roku 1994 2200-kilový zvon sv. Jána a o rok nato najväčší zvon na území bývalého Česko-Slovenska - 4000-kilový zvon Sv. Urban. Kontinuita nového zvona Urban II. voči pôvodnému Urbanovi je v zachovaní biblických citátov, ktoré sa nachádzajú na starom zvone. Na novom sú obidva biblické výroky v slovenčine. Na krku zvona je nápis prvej polovice rovnaký ako na zvone Ján, teda „NA ČESŤ BOŽIU, PANNY MÁRIE A SV. ELESÉHO“. Úderný veniec je opatrený znakom výrobcu v podobe vetvičky tuje a nesie nápis „DÓM SV. EGÍDIA BARDEJOV A.D. 1995“. Zvon Urban bol posvätený 29. júla 1995 a do veže bol inštalovaný o dva dni nato.
Ďalšie realizácie a Košická zvonkohra
Z ďalších slovenských realizácii treba spomenúť aj 2200-kilogramový zvon pre Baziliku sv. Emerána na Nitrianskom hrade či zreštaurovanie historického zvonu Urban z roku 1557, ktorý v roku 1966 zničil požiar Urbanovej veže. Vtedy sa tento zvon zrútil a roztrieštil na viac ako 60 úlomkov.
Dytrychovci Košiciam odliali a ozvučili v roku 1997 aj košickú zvonkohru umiestnenú na Hlavnej ulici pri Spievajúcej fontáne. Výroba zvonkohier patrí k vrcholom zvonolejárskeho umenia Dytrychovcov. Zvony košickej zvonkohry majú dokopy hmotnosť 1400 kilogramov. Najväčší s priemerom 70 cm a výškou 69 cm váži približne 230 kilogramov. Zvony sú zavesené na konštrukcii, ktorá má tvar zvonu a môže zahrať až 110 známych melódií, medzi nimi aj vianočné koledy. Spúšťa sa denne o 18. hodine, v nedeľu a počas sviatkov o 12. hodine.
Andrej Hlinka a Zvony v Tŕní
„Anderjom Hlinkom posvätené zvony roznášajú svoj hlahol ďaleko za hranice chotára“. Pár kilometrov od Zvolena, severozápadným smerom na úpätí Kremnických hôr, leží dedinka Tŕnie. V jej strede na miernom návrší tróni mohutná lipa. Keď sa v jarných mesiacoch odeje do belostných kvetov, ich omamujúca vôňa zaplaví takmer celú dedinu. Je to veľmi vzácna lipa, nie hocijaká. Zasadil ju pred 76 rokmi veľký syn slovenského národa, bojovník za autonómiu Slovenska, za národné a sociálne práva Slovákov, ružomberský prelát Andrej Hlinka.
Štyri roky po návšteve Zvolena a vyhlásení Zvolenského manifestu navštívil Hlinka tento región opäť. Zavítal aj do dedinky Tŕnie, aby tam 6. októbra 1936 vysvätil zrekonštruovaný kostol, zvony a organ. Pricestoval na koči ťahanom párom bielych koní. Len čo sa objavil na ceste vedúcej do dediny, rozozvučali sa na jeho počesť všetky zvony a na okolitých kopcoch strieľali z mažiarov. Na začiatku dediny stála veľká slávobrána, pri ktorej privítal vzácneho hosťa richtár Ján Vonkomer s dievčatami a mládencami v krojoch. Po obidvoch stranách cesty smerom ku kostolu pozdravovali vzácnu návštevu davy občanov.
Trniansky kostol pochádza z roku 1332. Bol postavený v gotickom slohu a zasvätený sv. Martinovi, ktorého má dedina v obecnom erbe. Okúsil obdobie kuruckých povstaní, náboženských nepokojov, obdobie reformácie a neskôr rekatolizácie. Počas I. svetovej vojny zrevirovali pre vojnové účely dva zvony a nechali len jeden.
Z tribúny postavenej na návrší, kde rastie lipa, prehovoril vzácny hosť v duchu jeho hesla „Za boha život, za národ slobodu“ k občanom zo širokého okolia, aj zo Zvolena. Hlinkom posvätené zvony roznášajú svoj hlahol ďaleko za hranice chotára.
Z monografie obce sa dozvedáme, že skutočnosť, že obec Tŕnie dostala už v tom čase kostol, faru a školu, naznačuje, že to bola významná dedina prevyšujúca všetky okolité obce svojím významom a postavením. Bola tu zriadená stanica na vyberanie mýta od kupcov prichádzajúcich do sídla Zvolenskej veľžupy od Kremnice a Turca.
Dedina je akoby mladšou sestrou Banskej Štiavnice. Niet tu takmer kúsok rovnej cesty. Na kopci nad dedinou kostolík s vežou natretou na červeno stráži od dávnych čias svoje ovečky - domčeky stojace v dvoch radoch vedľa seba ako nastúpení vojaci. Uprostred dediny je krčmička s obchodom.