Pesach, jeden z najvýznamnejších židovských sviatkov, je oslavou slobody a pripomienkou udalostí z najstarších dejín, zaznamenaných v Tóre. Spolu so sviatkami Šavu’ot a Sukot patrí medzi takzvané pútnické sviatky. Dôležitosť pripomínania si týchto udalostí je zaznamenaná v Tóre, v knihách Exodus (Ex 23, 14 - 17) a Deuteronómium (Dt 16, 10; 13, 16 - 17): „Tri razy do roka sa každý muž ukáže pred Pánom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si on vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, slávnosť Týždňov a slávnosť Stánkov“ (Dt 16, 16). Tento príkaz (micva, m. č. micvot) nariaďoval všetkým nábožensky dospelým mužom putovať trikrát do roka do Jeruzalema. V čase existencie jeruzalemského chrámu pútnici prinášali predpísané obetiny a plnili aj ďalšie ustanovenie, ktoré prikazovalo radovať sa všetkým príslušníkom národa. Po zničení chrámu (70 n. l.) sa forma dodržiavania tohto prikázania zmenila.
Pôvod a historický význam Pesachu
Pesach odkazuje na biblickú udalosť vyvedenia Izraelitov z egyptského otroctva, ktoré trvalo dlhé roky a bolo spojené s ťažkou prácou, útlakom a pokusom o zničenie židovského národa zo strany faraóna. Keďže sa faraón zdráhal prepustiť izraelských otrokov, Hospodin potrestal egyptskú krajinu pohromami, ktoré sú známe ako Desať egyptských rán. Poslednou ranou, po ktorej sa faraón rozhodol Židov prepustiť, bolo usmrtenie všetkých prvorodených Egypťanov.
Na to, aby anjel smrti, ktorý prešiel počas noci celou krajinou, rozpoznal židovské domy, Hospodin prikázal Židom označiť rámy a prahy ich dverí krvou baránka. Anjel smrti takto označené domy obišiel bez toho, aby niekoho usmrtil. Hebrejský výraz Pesach (grécky Pascha) znamená „preskočiť“, „obísť“, „obchádzanie“ či „obídenie“. Ako pripomienku tejto udalosti musia všetci prvorodení synovia deň pred Pesachom držať pôst. Tento pôst je možné porušiť v prípade hostiny poriadanej na počesť dokončenia štúdia niektorého zväzku Talmudu.
Názvy a ich význam
Pesach je známy aj pod názvom Sviatok nekvasených chlebov (hebr. Chag ha-macot), ktorý odkazuje na roľnícku tradíciu. Jeho vývoj sa skladá z dvoch rovín: historicky starší nomádsky sviatok odkazuje na obetovanie baránka (Pesach - 1 deň), zatiaľ čo mladšia roľnícka tradícia (Sviatok nekvasených chlebov - 7 dní) odkazuje na poľnohospodárske práce a dozrievanie obilia. Samotný názov Pesach pochádza z hebrejského základu pasoach, znamenajúceho - prekročenie, prejdenie, zachovanie, ušetrenie. Tento význam úzko súvisí s udalosťou odchodu Židov z Egypta, prekročenia Rákosového mora a záchrany Židov z egyptského otroctva, keď židovskí prvorodení boli ušetrení.
Trvanie a načasovanie sviatku
Sviatok Pesach sa začína 14. dňa židovského mesiaca nisan pri západe slnka a trvá sedem dní v Izraeli, resp. osem dní v diaspóre. Pesach obvykle pripadá na dni kresťanského Veľkého týždňa. Trvá osem dní, pričom prvé a posledné dva dni sú plnohodnotnými sviatkami, zatiaľ čo ostatné štyri dni sú polosviatky, počas ktorých je povolené vykonávať niektoré domáce práce.
Príprava na Pesach
S Pesachom sa viažu mnohé tradície, zvyky, príkazy a zákazy. Prípravy na slávenie sviatku sa začínajú už dlho pred jeho začiatkom, prakticky hneď po skončení sviatku Purim.
Odstránenie chamecu
Najdôležitejším aspektom prípravy je odstránenie všetkého kvaseného, nazývaného chamec (hebr. חמץ), z domácnosti. Počas siedmich dní Pesachu je totiž zakázané konzumovať či vlastniť čokoľvek kvasené. Pred príchodom Pesachu sa preto domov dôkladne čistí od zvyškov pečiva a podobných jedál. Upratovanie vrcholí deň pred Pesachom a je ukončené rituálom bdikat chamec - hľadania kvasu. Pri tomto rituáli sa zvyčajne zúčastňujú aj deti, pre ktoré dospelí schovajú kúsok chleba, ktorý po nájdení obradne spália - rituál sa nazýva bi'ur chamec. Pri tejto príležitosti sa recituje anulácia pre prípad výskytu drobných čiastočiek kvasu: „V tejto chvíli anulujem chamec, ktorý som videl aj nevidel.“ Všetok chamec sa spáli ešte pred začiatkom sviatku. V minulosti bolo zvykom, že človek, ktorý sa z rôznych dôvodov nemohol zriecť vlastníctva chamecu (napríklad majiteľ pekárne), ho formálne predal a po skončení sviatku opätovne „kúpil“.
Kóšer riad a potraviny
K príprave jedál sa používajú špeciálne pesachové riady, ktoré sú určené výlučne na tieto dni a nikdy neprišli do kontaktu s kvaseným jedlom (košer le-Pesach). Ostatné nádoby, ktoré možno vyhriať až do červeného žiaru (napríklad varné platne), možno po tejto procedúre použiť, hovorí sa, že sú kašerns. Slovo je odvodené od výrazu kašrut (dovolené, čisté, vhodné), ktorý sa vzťahuje vo všeobecnosti na potraviny spôsobilé k jedeniu podľa rituálnych predpisov. Všetky potraviny používané počas sviatku sú obzvlášť prísne kontrolované, od pôvodných surovín až po finálne výrobky. Suroviny prinesené do domácnosti, vrátane vajec a citrónov, sa dôkladne umyjú. Prísne sa kontroluje aj víno, ktoré má byť vyrobené a zapečatené pod dohľadom odborníkov. V centre pozornosti je výroba macesu (nekvaseného chleba), ktorá sa riadi zvláštnymi predpismi. Macesy sa pečú z vody a múky, cesto sa vyvaľká valčekom s ostňami a pečie maximálne 18 minút, aby sa zabránilo kvaseniu.
Špeciálne soboty
Súčasťou príprav na Pesach sú aj štyri zvláštne soboty, keď sa v synagóge číta miesto zvyčajnej jednej časti (sidry) z Tóry, dve časti:
- Šabat Šekalim: Posledná sobota pred 1. adarom, kedy sa číta o odovzdávaní povinnej dávky, polovice šekela od každého dospelého muža v prospech chrámu.
- Šabat Zachor: Sobota pred sviatkom Purim, kedy sa číta odsek o Amalekovcoch. Prvý verš tejto sidry sa začína slovom „zachor“ (pamätaj).
- Šabat Para: Číta sa štvrtá kniha Mojžišova na mieste, kde sa hovorí o použití popola z Červenej jalovice, čo súvisí s očisťovaním ľudskej duše.
- Šabat Hachodeš: Posledná sobota pred novým mesiacom (pred nisanom), alebo prvý nisan, ak na neho pripadne sobota. Číta sa o prípravách sviatku Pesach a s ním spojených udalostiach.
Poslednú sobotu pred začiatkom Pesachu poznáme ako Veľkú Sobotu (Šabat Haggadol).
Sederová večera
Pesach Seder: Čo môžete očakávať
Najdôležitejšou udalosťou sviatku Pesach je spoločná slávnostná večera všetkých členov domácnosti, nazývaná seder alebo sederová večera (hebr. סדר - poriadok). Koná sa večer 15. nisana (erev pesach - pesachový večer) po východe troch hviezd. Celý večer prebieha podľa presne stanovených pravidiel, opísaných v knihe nazývanej haggada, ktorá vysvetľuje odchod z Egypta a praktiky dodržiavané na tento sviatok. Zmyslom slávnosti je zdôraznenie pôsobenia vyššej moci v dejinách a vyzdvihnutie myšlienok humanity.
Sederový stôl a jeho symbolika
Na sederovom stole nechýbajú jedlá pripomínajúce egyptské otroctvo a vyslobodenie:
- Tri macesy: V strede stola dominujú tri na seba položené nekvasené chleby, macesy. Vrchný sa volá Kohen, stredný Levi a spodný Jisrael, symbolizujúc tri vrstvy ľudu Izraela: kňazov, levitov a izraelský národ. Macesy sú spomienkou na placky z nekysnutého cesta, ktoré jedli predkovia po rýchlom úteku z Egypta, keď chlieb nestihol vykysnúť.
- Šesť komponentov sederovej misy (po obvode):
- Opečená kosť (zro‘a): Symbolizuje pôvodnú pesachovú obetu - baránka.
- Horké bylinky a zelenina (maror): Zvyčajne chren a šalát, pripomínajú horkosť utrpenia v Egypte.
- Vajce (bejca): Je symbolom sviatočnej obete (chagiga), večnosti, smútku nad pádom Jeruzalemského chrámu a zároveň odolnosti národa - čím dlhšie sa varí, tým je tvrdšie.
- Chazeret: Ďalšie horké byliny, ktoré sa však nekonzumujú samostatne.
- Karpas: Zvyčajne koreňová zelenina (petržlen alebo zeler) namáčaná do slanej vody. Pripomína yzop namočený do krvi baránka, ktorým sa potreli veraje dverí, a tiež symbolizuje chudobné jedlo a slzy Hebrejov v Egypte.
- Charoset: Zmes roztlčených mandlí, orechov, jabĺk a podobných plodov, zaliata vínom. Jej červená farba pripomína tehly, ktoré Židia museli otrocky vyrábať v Egypte.
- Štyri poháre vína: Počas sederu každý účastník vypije štyri poháre červeného vína (košer le-Pesach), ktoré nekvasí. Ich počet symbolicky odkazuje na udalosti vyvedenia z egyptskej poroby, vyslobodenie z otroctva, vykúpenie a prísľub Hospodina, že si Izrael zoberie za svoj ľud. Niektoré interpretácie odkazujú na štyri staroveké ríše, ktoré ovládali izraelský národ po Egypte - Babylon, Perzia, Grécko, Rím.
- Pohár pre proroka Eliáša: Na stole sa nachádza aj jeden najväčší pohár naplnený vínom a jedno prázdne miesto. Sú pripravené pre túžobne očakávaného hosťa, proroka Eliáša, ktorý má podľa tradície priniesť zvesť o skorom príchode Mesiáša.
Priebeh Sederovej večere
Slávnostnú večeru vedie pán domu, zvyčajne v slávnostnej atmosfére a pri bohatom osvetlení. Na začiatku recituje kiduš (posvätenie vína) a všetci si pripíjajú na oslobodenie. Je tradíciou opierať sa o stôl ľavým lakťom a na stoličke sedieť trochu bokom, čo pripomína rýchly útek z Egypta. Po rituálnom umytí rúk nasleduje delenie karpasu, ktorý sa konzumuje namočený do slanej vody.
Pán domu potom rozpolí prostredný maces. Väčšiu časť, nazývanú afikoman, zabalí do obrúska. Túto časť deti schovajú a na konci večere ju vrátia za sľub nejakého darčeka.
Nasleduje hlavná časť sederu - magid - rozprávanie príbehu. Pán domu zdvihne sederovú misu s macesmi a povie: „Toto je chlieb biedy, ktorý jedli naši predkovia v Egypte. Kto je hladný, nech príde a zaje si s nami. Kto je v núdzi, nech príde a oslávi Pesach s nami. Tento rok tu, budúci v Jeruzaleme. Tento rok otroci, budúci rok slobodní.“
Kľúčovou súčasťou je aj zapojenie detí. Najmladšie z nich sa pýta štyri otázky: čím sa táto noc líši od iných, prečo sa je nekvasený chlieb a iba horké byliny, prečo sa pokrmy dvakrát namáčajú do slanej vody a prečo sa všetci opierajú. Postupne sa tak odvíja celý biblický príbeh úteku z Egypta. Tóra zdôrazňuje tento príkaz viacnásobným opakovaním, aby sa zabezpečilo odovzdávanie histórie a významu Pesachu na ďalšie generácie.
Pred hlavným jedlom nasleduje ďalšie opláchnutie rúk, požehnanie macesu, konzumácia maroru a korechu (bylín s macesom) a charosetu. Potom prichádza hostina - šulchan aruch. Na Slovensku sa najčastejšie konzumuje zlatá kuracia polievka s macesovými knedličkami, ryba obalená v macesovej múke, plnená hydina, placky z macesovej múky či zo zemiakov - kugl. Ako zákusok sa podáva macesový nákyp (macelokš), lejkech z macesovej múky (medovník) či macesová torta. Všetky potraviny musia zodpovedať pesachovým predpisom a nesmú kvasiť.
Na záver hostiny sa skonzumuje skrytý afikoman, nasleduje požehnanie a umytie rúk. Po ňom sa čítajú žalmy a chválospevy, po ktorých sa vypije štvrtý pohár vína. Na konci večere (nirca - prijatie) sa odrieka modlitba za prijatie sederu, spievajú sa rôzne verše a číta sa Šalamúnova Pieseň piesní.
Ďalšie tradície
Počas Pesachu si židovské rodiny alebo priatelia pri slávnostne prestretom stole a bohatom osvetlení pripomínajú nielen radosť z oslobodenia, ale aj ťažkú prácu počas otroctva. V synagóge sa modlí oslavná modlitba, známa ako halel. Počas Pesachu sa však modlí len polovica halelu. Dôvodom je príbeh o tom, ako chceli nebeské chóry jasať po tom, čo sa egyptská jazda utopila v Červenom mori, ale Hospodin povedal: "Vy chcete spievať a dielo mojich rúk sa utopilo v mori!". Tento aspekt zdôrazňuje rešpekt k utrpeniu, aj nepriateľa.
Na druhý deň sviatku Pesach sa do chrámu ako obeť priniesla prvá úroda jačmeňa v množstve jedného omeru. Zároveň sa v tento deň začalo počítať päťdesiat dní medzi sviatkami Pesach a Šavuot, známe ako počítanie omeru. Slovo omer znamená snop, ale je zároveň synonymom pre objemovú mieru (asi 2,25 litra).