Židovský sviatok je deň alebo viac dní, ktoré dodržiavajú Židia ako sväté alebo svetské pripomenutie dôležitých udalostí židovskej histórie. V rámci židovskej tradície sa stretávame s rôznymi termínmi pre sviatky, ako napríklad hebr. יום טוב - jom tov (pl.), hebr. חג - chag (pl.), hebr. מועד / זמן - moed / zman (pl.) a hebr. תענית / צום - taanit / com (pl.), ktoré označujú rôzne typy slávností, pôstov či pamätných dní.
Klasifikácia židovských sviatkov
Sviatky možno deliť na biblické, historické a moderné. Biblické a historické sviatky sú podrobne vykladané v Talmude, najmä v oddiele Moed, a ďalej rozpracované do jednotlivých detailov v rabínskej literatúre.
Biblické sviatky
Ide o náboženské sviatky ustanovené priamo Tórou, ako napríklad Pesach, Jom kipur či Šabat. Tieto sviatky vyžadujú abstinenciu od práce a môžu tiež požadovať pôst.
Historické sviatky
Tieto sviatky, ako napríklad Chanuka alebo Purim, buď nie sú uvedené v Tóre, ale v inej biblickej knihe (Purim v knihe Ester), prípadne nie sú v Biblii uvedené vôbec a ich ustanovenie je neskoršie (Chanuka). Ich náboženský podtext je zdôraznený zázrakom, ktorý sa mal udiať.
Moderné sviatky
Existujú aj svetské (moderné) sviatky, ktoré niektorí Židia ani neuznávajú, a ktoré súvisia s novodobým Štátom Izrael. Ide napríklad o Jom Jerušalajim alebo Jom ha-zikaron. Niektorým z nich sa však často priznáva aj určitý náboženský rozmer.
Zdvojenie sviatkov mimo Izrael
Biblické sviatky sú mimo Izrael zdvojené. Výnimkou je Jom kipur, ktorý je aj mimo Izrael len jednodenným sviatkom, a Roš ha-šana, ktorý je aj v Izraeli dvojdenný. Dôvodom je zaujímavá vlastnosť pôvodného židovského kalendára, v ktorom jednotlivé mesiace začínali až po príchode svedkov do jeruzalemského Chrámu vyhlásením Novolunia, hebrejsky Roš chodeš. Až po vyhlásení Novolunia mohli poslovia informovať jednotlivé židovské komunity. Najväčšia staroveká exilová komunita bola od zničenia Šalamúnovho Chrámu v Babylonii. So stupňujúcou sa perzekúciou Rimanov voči Židom v Izraeli sa zrútil pôvodný dômyselný systém ohňových signálov a babylonskí Židia nevedeli, kedy začal nový mesiac. Pretože z logiky židovského kalendára pripadali do úvahy len dve možnosti, rozhodli sa babylonskí Židia sláviť obidva. To je dodnes zvykom všetkých Židov žijúcich mimo Izrael. Sviatok Roš ha-šana je podľa kalendára zároveň novoluním, a preto sa vyššie uvedený problém prejavoval aj v Izraeli. Riešenie bolo podobné a Roš ha-šana je aj v Izraeli dvojdenným sviatkom.
Významné židovské sviatky
Šabat
Šabat je najdôležitejší sviatok, spomenutý ako jedno z prikázaní v Desatore. Slávi sa každú sobotu, respektíve od piatkového do sobotného súmraku. V tento deň sa nesmie vykonávať žiadna práca ani cestovať či vykonávať obchodné transakcie. Je to sviatok, pri ktorom sa schádzajú priatelia a celá rodina pohromade. Začína v piatok pred západom slnka obradom kabalat šabat (prijatie šabatu), po ktorom sa koná večerná modlitba a slávnostná večera. Od toho času sú zakázané určité druhy práce a veriaci sa má venovať odpočinku a štúdiu. V sobotu ráno sa v synagóge koná ranná bohoslužba s prídavnou modlitbou (musaf). K šabatu sa tiež vzťahuje zvyk sviatočného „tretieho jedla“ (se'uda šlišit) podávaného po popoludňajšej modlitbe.
Roš Chodeš
Roš chodeš, čo znamená Nový mesiac, zahajuje každý židovský mesiac. Prvý deň mesiaca nisan, štrnásť dní pred východom z Egypta, prikázal Boh Mojžišovi, aby vyhlásil novolunie. Od tejto chvíle sa datuje tradícia oslavy novolunia, ktorá neprerušená trvá do dnešných dní.
Roš ha-šana a Dni pokánia
V priebehu posledného mesiaca v židovskom roku, elul, sa myšlienky a modlitby veriacich viažu k cyklu najdôležitejších sviatkov, ktorý začína sviatkom Roš ha-šana. S ubiehajúcim časom končiaceho roku skúmajú veriaci všetko, čo učinili a neučinili. Také priania si vymieňajú tiež pri synagogálnej bohoslužbe, skôr ako sa obec rozíde k rodinnej slávnosti domov.
Roš ha-šana patrí k sviatkom, cez ktoré sa trúbi na šofar, narezaný baraní roh. Trúbi sa na neho podobne ako na trúbku, je však potrebná mimoriadna obratnosť. Trúbenie na šofar cez sviatok Roš ha-šana vyjadruje hold Božiemu kráľovstvu. Tento obyčaj je aj pripomienkou na dobu praotcov, zvlášť Abraháma, a konečne na dar Tóry na Sinaji. Bol to práve zvuk šofaru, ktorý sa mal ozývať na hore Sinaj pri darovaní Tóry. Židovská novoročná slávnosť je tak mnohými spôsobmi spojená s božským prikázaním, Tórou.
Desať dní medzi Roš ha-šana a Jom kipur nazývame dni pokánia. V tejto vážnej dobe medzi dvoma vysokými biblickými sviatkami sa dbá vo zvýšenej miere na starostlivosť plnenia príkazov, predlžuje sa čas venovaný dennému štúdiu Tóry, hovoria sa ranné ospravedlňujúce modlitby slichot (prosby za odpustenie), mnohí majú vo zvyku sa postiť. Ľudia vyhľadávajú priateľov aj nepriateľov a snažia sa ich odprosiť za všetko, čo im v uplynulom roku spravili zlého, a tak dochádza k všeobecnému zmiereniu. Talmud na mnohých miestach hovorí o veľkosti tých, ktorí vedeli odpúšťať. Tieto dni, ktoré začínajú sviatkom Roš ha-šana, slúžia najmä na rozjímanie a zastavenie sa. Stará tradícia hovorí, že od tejto chvíle až do konca Jom kipuru je otvorená nebeská kniha, v ktorej sú zaznamenané dobré a zlé činy každého človeka. Dni zastavenia slúžia nielen na spätné rozvažovanie, ale zároveň na prípravu na božské určenie budúceho údelu. Táto myšlienka spojenia minulosti a budúcnosti nachádza výraz v guľatom pečive (chala), ktoré sa viaže k židovskej novoročnej slávnosti.
Jom kipur
Jom kipur je najvyšší židovský sviatok, deň zmierenia a najprísnejšieho pôstu, ktorý prichádza po dňoch pokánia.
Pesach
Pesach, často nazývaný aj Sviatok nekvasených chlebov, je jedným z najdôležitejších židovských sviatkov a zároveň jedným z najstarších vôbec, keďže príkaz na jeho dodržiavanie bol daný ako jeden z mála ešte pred darovaním Tóry na Sinaji. Spoločne so sviatkami Šavuot a Sukot sa radí medzi tri pútnické sviatky, ktoré sa každoročne slávia a ktoré pripomínajú vyňatie z otroctva a útek z Egypta.
Sukot
Sukot je sviatok žatvy a pripomenutie prebývania na púšti. Je to jeden z veselých sviatkov, ktorý zároveň symbolizuje koniec vegetačného obdobia roku a nástup zimy.
Chanuka
Príbeh Chanuky je zaznamenaný v Prvej a Druhej knihe Machabejcov. Tieto knihy nie sú súčasťou Tanachu, ale sú to deuterokanonické knihy. Chanuka pripomína porážku sýrskych síl, ktoré sa pokúšali zamedziť Izraelcom praktikovať judaizmus. Juda Makabejský a jeho bratia zničili ohromné vojsko a znovuvysvätili jeruzalemský chrám. Pre tento osemdenný sviatok je charakteristické zapaľovanie svetiel - jedno pre prvú noc, dve pre druhú, atď., na špeciálnom svietniku nazývanom chanukija.
Purim
Purim je najveselší zo židovských sviatkov a pripomína udalosti, ktoré sú zaznamenané v Knihe Ester. Oslavuje sa čítaním biblickej knihy Ester, počas ktorého celá obec spustí rámus pri akejkoľvek zmienke mena Haman. K oslavám patrí aj divadelné predstavenie príbehu Ester (eventuálne iného veselého príbehu, v jidiš tzv. Purim špil), obdarúvanie chudobných a posielanie darčekov mišloach manot (t.j. darčeky jedla alebo pitia) a karneval. Cez tieto sviatky je povolená väčšina prác, ktoré sú cez normálny sviatok zakázané. Pripomínajú väčšinou radostné udalosti, avšak nie sú prikázané Tórou, teda nemajú špecifickú liturgiu.
Tu B'Av
Sviatok Tu B’Av (v preklade 15. Av) bol v dobách Jeruzalemského chrámu veľmi významný. Mnoho sviatkov bolo po zbúraní chrámu zrušených, medzi nimi aj sviatok 15. Av. Napriek tomu sa na tento sviatok pozerá ako na polosviatok. K tomuto dňu sa viaže viacero udalostí:
- 15. Ava prestali muži na púšti umierať po štyridsaťročnom putovaní. Každý rok tohto putovania si museli všetci muži medzi 20 a 60 rokom vykopať predvečer 9. Ava hrob a na noc si do neho ľahnúť. Vždy 15 000 z nich zomrelo, až kým sa nenaplnil počet 600 000. To bolo presne po štyridsiatich rokoch putovania. Keďže v tú noc nikto nezomrel, mysleli si, že si zmýlili dátum a znova si na noc ľahli do hrobov. To robili až do 15. Ava, keď už bolo jasné, že B-h im odpustí.
- 15. Ava bolo umožnené pochovať židovské obete protirímskeho povstania v Bejtare. Aj táto udalosť je spojená so zázrakom, keď v skutočnosti obete padli už 9. Ava, ale bolo ich možné pochovať až o šesť dní.
- 15. Ava zrušil kráľ Hošea, syn Elov, zákaz pútí do Jeruzalema. Dodržiavanie tohto zákazu bolo dlhé roky zabezpečované ozbrojenými strážami, rozmiestnenými na ceste do Jeruzalema. Zákaz vydal kráľ Jarobeam, ktorý sa rozišiel s rodom Dávidovým, založil si vlastné kráľovstvo (Izrael) a bál sa znovuzjednotenia Židov.
- 15. Ava bolo prikázané nosiť drevo do chrámu.
V dnešnej dobe je 15. Av niečo ako deň zamilovaných, keď sa prednostne uzatvárajú svadby a zakladajú nové rodiny. Tento deň sa oslavuje ako „sviatok lásky“ - podľa tradície bolo totiž v tento deň povolené Benjamínovcom vziať si manželky z iných kmeňov a tak zachrániť budúcnosť kmeňa (Sudcov, 21. kap.).
Moderné izraelské pamätné dni
Existujú aj moderné sviatky spojené s dejinami štátu Izrael, ktoré sa síce neprekrývajú s biblickými ani historickými sviatkami v tradičnom zmysle, no pre súčasných Židov majú mimoriadny význam.
- Pamätný deň obetí holokaustu: Tento deň, známy ako Jom ha-Šoa (Šoa je hebrejské slovo používané pre význam holokaust), pripomína obete holokaustu.
- Pamätný deň Izraela (Jom ha-zikaron): Pripadá na 4. Ijara a je venovaný padlým vojakom a obetiam terorizmu.
- Izraelský deň nezávislosti (Jom ha-Acma'ut): Označuje deň vzniku moderného štátu Izrael v roku 1948. Podľa židovského kalendára sa tento deň slávi 5. Ijara.
- Jom Jerušalajim (Deň Jeruzalema): Slávi sa 28. Ijara na pripomienku znovuzjednotenia Jeruzalema v rámci štátu Izrael.