Spoločenská etiketa: Od základov až po moderné výzvy

Pravidlám slušného správania sa učíme odmalička a používame ich denne. To nás napokon odlišuje od zvieratiek, že nejde len o prežitie, ale záleží aj na spôsobe, akým žijeme. Etiketa je slovo dvojakého významu - môže to byť nálepka hoci na fľaši dobrého vína, alebo „spoločenská nálepka“, akú dávame iným ľuďom podľa ich správania. Na správaní vždy záleží a na slušnosti obzvlášť. Možno aj preto znie „etiketa“ podobne ako „etika“. Pre krajší život celkom stačí pozdraviť, poprosiť a poďakovať, jesť príborom, do telefónu sa predstaviť, nekričať a na slávnostné príležitosti sa aj slávnostne obliecť. Tam, kde je slušnosť a úcta, sa netreba báť, že sa človek spoločensky znemožní, ľudia si drobné prehrešky odpustia, ako napríklad nevhodné oslovovanie, nedostatky pri stolovaní či obliekaní.

Etiketa v čase a priestore: Pravidlá spoločenského správania

Základy dnešnej etikety sa určite nevyvíjali len od čias Ľudovíta XIV. a jeho kráľovského dvora. Tam siahajú skôr počiatky zložitých protokolárnych ceremónií, ktoré sa dnes uplatnia napríklad pri štátnych návštevách. Vlastnú etiketu si vytvárali aj celkom obyčajní ľudia vo svojom každodennom kontakte, ak boli k sebe úctiví a rešpektovali sa navzájom. Staré príslovie hovorí: „Iný kraj, iný mrav“, a čo je v jednej krajine slušné, v inej byť nemusí. Etiketa zahŕňa pravidlá spoločenského správania a tie sú iné na každom kontinente. Pravidlá sa navyše menia s dobou. Dnes európske džentlmenstvo ohrozuje americká rovnosť pohlaví. Slušný Európan pustí ženu prvú do dverí, pomôže jej s batožinou a Francúz jej dokonca prisunie stoličku v reštaurácii. Slušnému Američanovi by to ani len nenapadlo, lebo by tým mohol dámu uraziť. Avšak pre slovenské prostredie platí výzva pre mužov: neprestávajte byť džentlmenmi! My ženy máme rady, keď nám venujete svoju ctenú pozornosť, keď nás chránite pred nepohodou počasia aj od iných pohrôm. Muži by to nemali vzdávať ani ako šéfovia - stačí pozdraviť svoju sekretárku ako prvý alebo jej dať prednosť cestou hore po schodoch.

Etiketa nebola vždy len o zdvorilosti. V minulosti predstavovala prísne pravidlá, ktoré odrážali hierarchiu a hodnoty spoločnosti. Ich porušenie mohlo viesť k poníženiu alebo dokonca k trestu. Hoci mnohé z týchto zvykov zanikli, niektoré sa dodnes prejavujú v našich spoločenských normách.

Historické príklady etikety vo svete

1. Rímska ríša: Rímsky cisár bol považovaný za poloboha a priama očná konfrontácia s ním sa brala ako neúcta. Občania a dokonca aj šľachta museli skláňať hlavy, keď s ním hovorili. Toto pravidlo posilňovalo jeho božský status a udržiavalo prísnu spoločenskú hierarchiu.
2. Stredovek: V období stredoveku sa zdvihnutím ukazováka a prostredníka vyjadrovala oddanosť kresťanskej viere. Tento pozdrav symbolizoval Najsvätejšiu Trojicu a bol dôležitý najmä v období náboženských sporov.
3. India: V Indii sa pravá ruka spájala s čistotou, zatiaľ čo ľavá slúžila na hygienu. Použitie ľavej ruky pri jedle sa vnímalo ako neúctivé voči hostiteľom aj náboženským tradíciám.
4. Osmanská ríša: V Osmanskej ríši bolo bežné, že muži nosili pokrývku hlavy, najmä v mešitách a súkromných domoch. Odhalenie hlavy v nevhodnej situácii sa bralo ako neúcta k Bohu aj spoločenským normám.
5. Japonsko: V Japonsku sa etiketa opierala o úctu a spoločenský poriadok. Pred rozhovorom s predstaveným bolo nutné sa ukloniť, pričom hĺbka úklonu závisela od spoločenského postavenia druhej osoby.
6. Staroveký Egypt: V starovekom Egypte sa prah domu považoval za posvätný, pretože ho strážili ochranné božstvá. Pri vstupe do obydlia bolo potrebné ho prekročiť, aby sa bohovia neurazili.
7. Čína: Konfuciánske hodnoty v Číne kládli dôraz na rešpekt a hierarchiu. Hovoriť bez vyzvania sa považovalo za znak neúcty. Mlčanie bolo prejavom pokory a spoločenského poriadku.
8. Staroveká Mezopotámia: V starovekej Mezopotámii boli chodidlá považované za najšpinavšiu časť tela, preto ich ukazovanie bolo veľkou urážkou. Spodná časť chodidiel symbolizovala nečistotu, a preto si ľudia dávali pozor, ako sedia a pohybujú sa, aby neurazili ostatných.
9. Staroveké Grécko: V starovekom Grécku bol čestný hosť na hostine usadený naľavo od hostiteľa. Toto miesto symbolizovalo dôveru a vysoký spoločenský status. Nesprávne usadenie mohlo viesť k urážke, preto sa na etiketu sedenia kládol veľký dôraz.
10. Viktoriánske Anglicko: Vo viktoriánskom Anglicku sa od žien očakávalo, že si pri smiechu zakryjú ústa, aby nepôsobili nevhodne. Skromnosť a sebaovládanie boli kľúčové hodnoty, ktoré ovplyvňovali aj ich správanie na verejnosti.

Starodávne pravidlá etikety neboli len prejavom zdvorilosti, ale mali hlbší význam spojený s vierou, bezpečnosťou a spoločenským postavením. Hoci sa dnes mnohé z nich zdajú zastarané, niektoré prežili v rôznych formách a stále ovplyvňujú naše správanie.

Pozdrav ako základ spoločenského styku

Pozdrav je najjednoduchší a najelementárnejší spoločenský kontakt, najzákladnejší prejav zdvorilosti. Pozdraviť je slušnosť, odpovedať povinnosť. Ale aj pre tento zdanlivo taký jednoduchý prejav existuje mnoho pravidiel.

Kto zdraví koho: Princíp prednosti

V spoločenskom styku je určený princíp prednosti. Ženy majú prednosť pred mužmi, staršie osoby pred mladšími, nadriadený pred podriadenými. Týmto princípom sa riadia nielen pozdravy, ale prakticky všetky ostatné formy spoločenského správania.

• Pre muža platí: Zdraví vždy ženu prvý - a to dokonca aj vtedy, ak mu je podriadená. Výnimku by mohli tvoriť iba veľmi mladé dievčatá, ale aj v tomto prípade, muž, ktorý chce, aby ho pokladali za džentlmena, zdraví prvý.
• Povinnosť pozdraviť má muž mladší voči staršiemu, podriadený voči nadriadenému.
• Úctu pozdravom je vhodné vzdať aj človeku spoločensky vyššie postavenému.
• Mladé dievča alebo mladšia žena však prvá pozdraví starého muža.
• Žena sa obvykle nezdraví prvá svojmu predstavenému rovnakého veku alebo mladšiemu.
• Na verejnosti sa má nadriadený pracovník spolupracovníčke pozdraviť vždy prvý.
• Pozdravíme sa aj vtedy, keď vstúpime do čakárne u lekára, do železničného vozňa a podobne.
• Ak príde žena do spoločnosti, ktorá už sedí za stolom, pozdraví sa najprv ženám, potom mužom. Keď je prítomný jej manžel, pozdraví sa mu až poslednému. Muž, ktorý prichádza do takejto spoločnosti, ukloní sa svojej manželke - ak sedí za stolom - až vtedy, keď sa už pozdravil všetkým prítomným ženám, potom sa pozdraví mužom.
• V reštaurácii, keď už nie sú voľné stoly a musíme si k niekomu prisadnúť, najprv sa pozdravíme a požiadame o dovolenie prisadnúť si (napríklad: "Dobrý deň, dovolíte, aby sme si prisadli?", "Prepáčte, máte tu voľné 2 miesta?", "Môžeme si prisadnúť?"). Keď niekto odchádza od spoločného stola, je povinný pozdraviť sa. Ako pozdrav stačí ľahké kývnutie hlavou.
• V lóži divadla alebo koncertnej siene sa pozdravíme svojim susedom skôr, než si sadneme.
• Keď sa osoba, s ktorou ideme po ulici, pozdraví niekomu nám neznámemu, máme sa tiež pozdraviť.

Pozdrav je prejavom priateľstva, zdvorilosti, úcty a rešpektu k druhému človeku. Jeho súčasťou je aj spôsob, ako ho uskutočníme. Nemá byť nedbanlivý, ale ani prehnaný, afektovaný. Má sa vyslovovať zreteľne a s úsmevom, s vľúdnym pohľadom očí a miernym úklonom hlavy. U muža by mal byť úklon výraznejší. Nezdravíme s cigaretou v ústach alebo rukami vo vreckách. Pozdrav by sme však v sporných situáciách (napríklad, keď sa stretnú dvaja rovnako starí podnikatelia) nemali chápať ako prestížnu záležitosť.

Podávanie rúk

Ľudia si podávajú ruky pri predstavovaní, pri stretnutí, pri potykaní, pri gratulácii alebo pri vyslovení sústrasti. Ruku podáva vždy najprv žena mužovi, starší mladšiemu, nadriadený podriadenému. Keď sa viac ľudí stretne alebo lúči, môže sa stať, že si podávajú ruky krížom. To vyzerá nepekne. Najprv si majú podať ruky ženy a len potom muži.

• U mužov zásadne platí pravidlo, že rukavicu na podávanej ruke majú buď obaja, alebo si ju obaja stiahnu.
• Ak žena podáva ruku mužovi, nemusí stiahnuť rukavice. Muž však podáva žene ruku bez rukavice.
• Pri pozdrave a podaní ruky môže zostať žena sedieť, muž má vstať.
• Ženy medzi sebou zachovávajú pri podaní ruky tieto pravidlá: staršia žena ostáva sedieť, mladšia vstane. Ženy, ktoré sú približne v rovnakom veku, nevstávajú.

Predstavovanie a zoznamovanie

Slušné správanie je základom harmónie vo vzťahoch a spoločenskom živote. Tieto pravidlá pomáhajú prejaviť úctu, ohľaduplnosť a empatiu voči ostatným.

• Zamestnanec, ktorý nastupuje na nové miesto, sa má predstaviť svojim spolupracovníkom. Nového pracovníka obvykle predstaví niektorý vedúci pracovník alebo spolupracovník.
• Hostiteľka alebo hostiteľ zoznamujú navzájom svojich hostí. Keď sa prichádzajúci hostia stretnú v predsieni, nezoznamujú sa sami, ale čakajú, až to urobí hostiteľ v izbe.
• Ak ideme s niekým po ulici, stretneme známeho a začneme sa s ním zhovárať, nie je povinnosťou hneď predstavovať nášho spoločníka. Ten má ostať trochu stranou. Len keď rozhovor trvá dlhšie ako 1-2 minúty, zapojme ho do rozhovoru a predstavme ho. Ak sa chceme vyhnúť takémuto predstaveniu, požiadame spoločníka, aby išiel pomaly ďalej, že ho dobehneme. Ak je naším spoločníkom žena, nesluší sa nechať ju osamote.

Práve tak ako pri pozdrave, aj pri predstavovaní sú zaužívané základné pravidlá:

• Predstavuje sa vždy muž žene, mladší staršiemu, podriadený nadriadenému.
• Len mladšia žena sa môže predstaviť alebo môže byť predstavená starému mužovi alebo vysokopostavenej osobe.
• Prvého predstavujeme vždy toho, kto je v rodinnom pomere s osobou, ktorá dvoch neznámych zoznamuje.
• Pri predstavovaní často dobre nepočujeme meno predstavovaného. Mnohí ľudia sa domnievajú, že je neslušné spýtať sa na meno ešte raz, napríklad slovami: "Prepáčte, nepočul som dobre vaše meno". Podľa pravidiel slušnosti je to prípustné.
• Žena sa nikdy nepredstavuje mužovi sama, povinnosťou muža je hneď sa predstaviť. Ak ženu sprevádza muž, nemá sa jej iný muž predstaviť skôr, ako sa zoznámi s jej spoločníkom.
• Predstavovaný nikdy nepodáva prvý ruku. Vždy čaká, až sprostredkovateľ povie jeho meno a osoba, ktorej je predstavovaný, mu podá ruku.
• Pre podávanie ruky pri predstavovaní platia všetky zásady o podávaní ruky.
• Osoba, ktorej je niekto predstavovaný, alebo ktorej sa niekto sám predstavuje, odpovie okrem svojho mena slovami: "Teší ma", alebo "Som veľmi rád, že vás poznávam" atď. V nijakom prípade však nepovie tieto formulky ten, kto je predstavovaný, ani muž žene.
• Pri predstavovaní nie je bezpodmienečne potrebné podať ruku. Stačí, keď sa muž mierne ukloní a žena kývne hlavou.

Telefonická komunikácia a vizitky v profesionálnom styku

Telefonická komunikácia

Každá komunikácia začína hlavne pozdravom, ten je považovaný za zdvorilostný úkon v bežnom aj v obchodnom živote. Pozdraviť sa je zdvorilosť a aj povinnosť a neodpovedať je hrubá urážka. Na začiatku telefonického rozhovoru máme hneď povedať svoje meno, prípadne aj názov pracoviska. Platí zásada, že trvanie telefónneho rozhovoru určuje osoba, ktorá volala; ale aj volaný má niekedy právo rozhovor ukončiť slušne, s príslušným odôvodnením. Keď telefonicky volá muž ženu, vyčká kým ukončí rozhovor žena. Telefonicky blahoželať môžeme len svojim najlepším priateľom a známym. To isté platí, keď sa informujeme o zdravotnom stave chorého člena rodiny.

Vizitky ako nosič informácií

Vizitka patrí k nenahraditeľnej súčasti manažérskej práce, potrebujú ju hlavne manažéri, ktorí sa stretávajú s klientmi, ako aj s inými ľuďmi. V praxi je známe, že práve vizitka uľahčuje nadviazanie kontaktu. Môžeme ju považovať za nosič informácií. Reprezentuje majiteľa a najviac sa používa pri predstavovaní. Dôležitý je vzhľad vizitky; najjednoduchší a najelegantnejší je pokladaný za najlepší. Najlepšie na tvrdom bielom papieri s čiernym písmom, lesklé, ako aj farebné vizitky sa nepovažujú za decentné.

Vizitka a jej obsahové zloženie je základom, preto správna vizitka musí obsahovať: logo firmy, ktorú zastupuje, celé meno manažéra s titulom a pozíciu v rámci firmy, názov, ako aj adresu celej firmy.

Tykanie a vykanie

Podľa Plaňavu (2008) sú určené pravidlá, kto komu navrhuje tykanie, nasledovné: „Kto je vo vzťahu viac hore, ten ako prvý navrhuje tykanie, a to starší mladšiemu, žena mužovi a nadriadený podriadenému.“ Je potrebné si tykanie rozmyslieť, nakoľko si tykáme hlavne s osobami, ktoré sú nám vzťahovo bližšie. Preto si má manažér dobre rozmyslieť, komu tykanie navrhne, nakoľko od tykania k vykaniu nie je možné sa vrátiť. V praxi to znamená, že zamestnanec by nemal tykať svojmu šéfovi, pokiaľ mu to šéf nedovolil, mal by mu vykať a prejavovať mu úctu, ako aj rešpekt. Ak aj nadriadený vyká svojmu podriadenému, chce si udržať odstup.

Spoločenské stretnutia a pohostinnosť

Pozvánky

Najdôležitejšie je, aby sa pozvánka poslala včas, a to minimálne 2 týždne pred konaním stretnutia, obeda, recepcie a podobne. Pozvánka musí obsahovať názov organizácie, spoločnosti, ktorá pozýva, a môže tam byť aj meno jej predstaviteľa. Na pozvánke musí byť názov akcie, stručný opis programu akcie, samozrejme dátum a miesto jej konania.

Pozvánka sa posiela aj všeobecne bez mena pozývajúceho, ale priamo osobe, kde je napísané celé meno bez funkcie osoby. Pri všeobecnom pozvaní je pozvánka prenosná, môže na pozvánku ísť iný predstaviteľ spoločnosti. Na pozvánkach sa vždy napíše aj predpísané oblečenie. Typ oblečenia je uvedený iba pre mužov, ženy sa majú prispôsobiť. Je potrebné na pozvánke uviesť, akým spôsobom má účasť pozývaný potvrdiť alebo naopak svoju neúčasť. Ak sa na pozvánke vyskytne skratka R. S. V. P., skratka z francúzskej vety „Répondez s’il vous plait”, ktorou hostiteľ zdvorilo žiada pozývaných, aby svoju účasť potvrdili. Ak hostiteľ žiada iba o potvrdenie neúčasti, na pozvánke sa posiela len anglický výraz „Regrets only“ alebo po slovensky „ospravedlnenia“.

Obed a večera

Najzákladnejšou formou spoločenského stretnutia býva obed a samozrejme večera. Najvhodnejším časom na začiatok obeda je medzi 12:00 - 14:00. Ak nie je predpísaný oblek, tak v prípade obeda ide o menej formálne stretnutie ako večera. Pri obede muži chodia v sivom alebo čiernom obleku. Oblečenie pre ženy sú väčšinou vychádzkové šaty alebo spoločenský kostým, samozrejme sa väčšinou riadi podľa svojho partnera. Treba vždy pozvať pozvánkou. Je potrebné vždy prísť načas, v čase uvedenom na pozvánke, nakoľko sa ku stolu ide vždy až po príchode všetkých hostí. Nie je zvykom čakať dlhšie ako 15 minút. V prípade väčšieho omeškania sa podáva ruka iba hostiteľovi spolu s ospravedlnením.

Prichádzajúci sa privítajú s hostiteľmi a ponúknu sa aperitívom. Ponúkajú sa aj ovocné šťavy, miešané nápoje, syrové pečivo, slané pečivo, crackery. Počas aperitívu sa hostia medzi sebou zoznámia. Je potrebné mať zasadací poriadok hneď pri dverách do jedálne, kde si hostia môžu pozrieť, kde budú sedieť. Po zoznamovaní a vypití aperitívu hostitelia pozvú k stolu na určené miesta. Na začiatok obeda býva zvykom príhovor hostiteľa, pri ňom všetci sedia, pri prípitku sa stojí. Obed sa končí kávou pri stole.

Stolovanie

Pravidlá pri stolovaní sú dôležitou súčasťou etikety:

• Na stole môžu byť naraz tri príbory (sprava doľava v takom poradí, ako sa servírujú jedlá a príbor na múčniky vodorovne pred tanierom); ak bude viac chodov ako tri, treba doplniť príbor neskôr.
• Napravo pred tanier sa postavia do polkruhu poháre v tomto poradí sprava: pohár na vodu, pohár na šampanské, pohár na červené víno, pohár na biele víno, kalíštek na aperitív.
• Naľavo od taniera položíme misky na šalát alebo kompót.
• Ochladzovať polievku, napríklad fúkať do nej alebo miešať ju lyžicou, je nepekné. Veľmi nepríjemný zlozvyk je chlípať polievku z lyžice.
• Nožom sa snažíme krájať čo najmenej.
• Keď ešte mienime v jedle pokračovať, položíme príbor do taniera tak, ako sme ho držali v ruke (nôž napravo, vidličku naľavo); keď dojeme, položíme príbory rovnobežne vedľa seba, aby rukoväte smerovali doprava.
• Každý slušný človek je zavretými ústami a pri jedení nemľaská.
• Chlieb a pečivo nekrájame ani z neho neodhrýzame, ale odlomujeme si z neho kúsky, ktoré si potom dávame rukou do úst.
• Hydinu jeme vidličkou a nožom. Pri rodinnom stole a v užších spoločnostiach je prípustné brať väčšie kosti do ruky, ale vždy len do jednej a koncami prstov. Na slávnostných hostinách alebo recepciách to však nerobíme. Kostičky kladieme vidličkou z úst na kraj taniera alebo na osobitný tanier.
• Nápoje nalievajú muži ženám, a to vždy z pravej strany. Požiadajú pritom o súhlas: "Dovolíte, prosím? Môžem vám, prosím, naliať?" Z práve otvorenej fľaše nalejú si trochu do pohárika (aby sa prípadné kúsky zátky nedostali hosťom) a keď už majú ostatní poháre plné, dolejú si doplna aj sebe.
• Súčasťou hostiny sú krátke pozdravné prejavy s pohárom v ruke, takzvané prípitky alebo zdravice. Keď si s niekým štrngneme, dívame sa mu pritom do očí. Pri prípitkoch si nemusíme vždy štrngnúť, veď nepobežíme s pohárom v ruke na druhý koniec stola. Ak si chceme pripiť s niekým na vzdialenejšom konci, pozdvihneme pohár smerom k nemu a mierne sa ukloníme. Štrngnú si len najbližšie sediaci hostia.
• Zdravica sa prednáša obyčajne po podaní pečienky. Ten, kto prednáša zdravicu, vstane. Hostia stíchnu a tí, čo jedia, ihneď položia príbor potichu na tanier a prestanú jesť. Po skončení zdravice chytí rečník pohár a ide k oslávencovi, aby si s ním štrngol. Patrí sa, aby mu oslávenec vyšiel niekoľko krokov (1-3) v ústrety.
• Ak odznie prípitok váženejšieho hosťa na mladšieho člena spoločnosti, je povinnosťou mladšieho po prípitku odobrať sa k miestu rečníka a štrngnúť si s ním.
• Pri jedení nikdy nefajčíme. Pri spoločnom stole sa smie fajčiť až vtedy, keď už všetci dojedli, aj vtedy si však vyžiadame súhlas našich susedov (sú miesta, kde sa vôbec nefajčí, napríklad v prvotriednych jedálňach, na exkluzívnych plesoch a báloch).

Recepcia

Recepcia je najrozšírenejšou formou spoločenského styku. Usporadúva sa pre väčší počet hostí pri oficiálnych príležitostiach. Čo sa týka recepcie, dá sa usporiadať doobeda, cez obed, poobede aj večer. Na základe času má podľa toho formu a obsah, ako aj význam. Predpoludňajšia je odôvodnená len málo nejakou slávnostnou príležitosťou. Ak nahrádza obed, je slávnostnejšia, a večerná býva pri veľmi slávnostných príležitostiach. Popoludňajšia recepcia sa usporadúva od 17:00 do 19:00.

Na pozvánke sa uvádza dôvod usporiadania recepcie a väčšinou s R.S.V.P. s číslom telefónu. V prípade recepcie, tak ako aj obeda, je potrebné myslieť na všetky maličkosti, ako šatňa, priestor, dostatok personálu, zabezpečenie parkovania, výzdoba, dobré vetranie. Príchod hostí na recepciu je v rozmedzí asi 15 minút. Dĺžka pobytu na recepcii je vyjadrením vzťahu k hostiteľovi.

Jedlo na recepciách je zastrešené švédskymi a rautovými stolmi. Sú pripravené obložené chlebíčky, mäso, národné špeciality, šunka, párky, šaláty, ryby, torty, cestoviny, cukrovinky, ako aj ovocie. Na recepcii je aj teplý bufet s kuchárom. Na oddelených stoloch sa podávajú vína, pivo, malinovky. Na recepčných stoloch sú pripravené dezertné taniere, ako aj príbory a servítky. Hostia sa v tomto prípade obsluhujú sami a jedia postojačky, aj napriek tomu je tam potrebný obsluhujúci personál. V miestnosti je priestor aj pre malé stoličky, aby si niektorí mohli aj sadnúť. Popri stene je potrebné rozmiestniť aj malé odkladacie stolíky, treba odhadnúť skutočnú potrebu pitia a jedla.

Etiketa na verejnosti

V divadle a koncertnej sieni

Ak ide do divadla muž so ženou, vstupuje prvý muž, ktorý podáva biletárke lístky za oboch. Na miesta si sadneme niekoľko minút pred začiatkom predstavenia. Pri vchádzaní do radu sedadiel požiadame sediacich o uvoľnenie priechodu (napríklad: "Dovoľte, prosím"). Do radu sedadiel vstupuje muž vždy prvý. Do radu vstupujeme tak, aby sme boli k sediacim obrátení tvárou. Je neslušné obzerať sa ďalekohľadom po obecenstve. Na koncerty sa ďalekohľad nenosí. Na koncertoch si musíme dať záležať, aby sme tlieskali len vtedy, keď je koniec celej skladby. Niektoré skladby pozostávajú z viacerých častí, takzvaných viet, medzi ktorými je malá pauza. Nie je to však koniec skladby, preto sa netlieska. Ak skladbu nepoznáme, vyčkajme radšej, kým nezačnú tlieskať iní.

V kaviarni a reštaurácii

Do kaviarne, reštaurácie alebo zábavného podniku vstupuje muž vždy prvý a len za ním žena. Mužovou povinnosťou je hľadať voľné miesto. Ak sa mu to nepodarí hneď, nemá chodiť hore-dolu po miestnosti, ale má požiadať o pomoc čašníka. Ak muž príde do reštaurácie alebo kaviarne sám, neprisadne si k žene sediacej osamote. Muž podá žene jedálny lístok, aby si mohla prvá vybrať jedlo. Od čašníka však objednáva jedlá pre oboch muž. V niektorých prepychových reštauráciách hosťom predkladajú účty. V takýchto podnikoch nepovieme čašníkovi, že chceme platiť, ale žiadame si účet, ktorý nám prinesú na tácni. Peniaze položíme na tácňu pod účet.

Dary a kvety

Dar sa sluší hneď vybaliť. Je urážkou ponechať balík bez povšimnutia alebo odložiť ho stranou. Keď žena dostane kvety, postará sa hneď o to, aby sa dostali do vázy. Keď odovzdávame kyticu, držíme ju v ľavej ruke, aby pravá ruka bola voľná na podanie.

Etiketa v slovenskom biznise a politike: Pohľad expertky

Lucia Sandrin Breznayová, známa aj ako Madam Etiketa, ktorá už druhý rok po sebe prednáša na jednej z najlepších hotelových akadémií na svete CMH Paris (l’École du Management Hôtelier de Luxe International), sa štúdiu etikety venuje už 30 rokov. K svojej životnej vášni sa dostala celkom náhodne, keď pred 30 rokmi počas návštevy Londýna a sídiel kráľovskej rodiny brázdila miestne kníhkupectvá, aby si doplnila zbierku kníh o britskej monarchii. Pri kronike kráľovskej rodiny vtedy našla knihu o etikete, ktorá ju doslova očarila.

Na Slovensku si na dobré spôsoby až tak nepotrpíme, konštatuje Lucia Sandrin Breznayová. Ako najväčšie nedostatky u Slovákov Madam Etikete najviac bijú do očí už základný pozdrav.

Katarína Strýčková, meno ktoré spoznalo mnoho ľudí až v posledných mesiacoch v súvislosti s jej prácou v oblasti etikety a protokolu pre prezidentku Zuzanu Čaputovú, má devätnásťročnú prax. Tá zahŕňa aj množstvo iných významných mien a podujatí vrátane návštev britskej kráľovnej Alžbety II. či princa Charlesa. Pre TREND približuje nielen svoje skúsenosti a hodnoty, ale vyjadruje aj názory na dodržiavanie pravidiel etikety v slovenskom biznise či politike.

Na otázku, ako je na tom z hľadiska dodržiavania etikety slovenský biznis, odpovedala: „Nechcem sa pasovať do roly odborníčky, ktorá vie jednoznačne zodpovedať takúto pomerne radikálnu otázku. Osobne som sa stretla so slovenskými podnikateľmi, ktorým veľmi záleží nielen na finančnom podnikateľskom úspechu, ale aj na dôstojnosti správania a úcte k partnerom a klientom. Ale pomerne často som bola aj svedkom nekultivovanosti a nedôstojného správania našich biznismenov.“

Dokáže si predstaviť, že si biznismeni aspoň raz v živote listovali v knihe o etikete. Už ťažšie si však predstavuje, že si platia osobného poradcu. „Neochota investovať do vzdelávania v tejto oblasti je na škodu podnikateľského aj politického prostredia. Akoby bolo hanbou priznať, že niečo nevieme. V zahraničí je bežné najímať si poradcov aj na oblasť etikety,“ dodáva Katarína Strýčková.

tags: #zensky #pozdrav #pa #diskusia