Históriu každej obce vytvárajú svojou prácou a tvorivými činmi jej občania. Myšlienka, že pamäť ľudstva je ukrytá pod zemou, nachádza svoje vyjadrenie v archeologických pamiatkach objavených počas záchranných výskumov v tejto obci.
Počiatky Osídlenia a Predhistória
Najstaršie nálezy v chotári obce Zemplínske Hradište sú z mladšej doby kamennej a patria roľníckemu ľudu, ktorý bol nositeľom bukovohorskej kultúry (4700 - 4000 pred n. l.). Sídlisko roľnícko-pastierskeho ľudu a ich kultúry s kanelovanou keramikou sa nachádza v polohe Várdomb.
V polohe Konopianky bolo počas záchranného archeologického výskumu Zemplínskeho múzea v Trebišove odkrytých 20 objektov s bohatým zastúpením keramiky (misky, amforovité nádoby a pod.), štiepaných a brúsených kamenných nástrojov vyhotovených z obsidiánu a kameňa (kliny, sekery, dláta).
Neskorá doba kamenná je na rozhraní chotárov Zemplínskeho Hradišťa a Trebišova zastúpená ľudom, ktorý bol nositeľom tiszapolgárskej kultúry (3250 - 3000 pred n. l.). Nálezisko v lokalite Kamenčovaté bolo osídlené ľudom s kanelovanou keramikou (2700 - 2300 pred n l.).
V chotári obce v polohe Veľký Hószak bolo objavené sídlisko z mladšej a neskorej doby bronzovej patriace ľudu, ktorý bol nositeľom kultúry Gáva. Z tejto lokality pochádzajú aj neskolaténske nálezy maľovanej keramiky.
Prvá Písomná Zmienka a Pôvod Názvu
V polovici 13. storočia, presnejšie v roku 1328, bola napísaná listina Jágerskej kapituly, uložená vo fonde Drugeth v ŠOBA Prešov. Táto listina obsahuje doposiaľ najstaršiu písomnú správu o obci s názvom Hradyscha / Hradischa /. Jágerská kapitula v nej oznamuje kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou, že ohraničila chotár hradného panstva Trebišov, ktorý patril Viliamovi Drugethovi. V roku 2018 si obec pripomenula 690. výročie tejto prvej písomnej zmienky.
Dôkazom toho, že názov obce vznikol zo slovenského slova hradište, sú aj neskoršie maďarské názvy ako Hradischa (1328), Hradissa (1387), Hradzicza (1430) a Haradyscha (1454). Z uvedeného možno predpokladať, že obec vznikla pri opevnenom hradisku ešte pred obsadením tohto územia Maďarmi, teda už v 11. storočí. Maďarská monografia Zemplén vármegye (Zemplínska župa) odvodzuje názov obce od rodiny Hardicsaiovej, ktorá mala v obci majetok.
Stredovek a Raný Novovek
V 13. až 16. storočí patrilo Zemplínske Hradište k hradnému panstvu Trebišov. Ničivý vpád oddielu krymských Tatárov v roku 1566 znamenal spustošenie obce, ktorá mala o rok neskôr iba 6 opustených poddanských domov a 4 rodiny želiarov.
O rozvoji obce svedčí aj jej zdanenie. V roku 1582 bola zaplatená daň od 5,5 porty (z latinského porta - brána, celá usadlosť). Prameň z roku 1598 potvrdzuje majetkovú držbu Juraja Drugetha, vlastníka hradného panstva Trebišov. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia je uvedené aj majetkové vlastníctvo Juraja Széchyho a roku 1637 Jána Drugetha.
V roku 1600 mala obec podľa zachovanej štatistiky 25 obývaných domov. V prvej polovici 17. storočia žila v Zemplínskom Hradišti vrstva slobodných vojakov, ktorí mali poddanské usadlosti, ale boli oslobodení od poddanských dávok, pretože zabezpečovali v prípade potreby obranu hradu Parič.
S usídľovaním valašského obyvateľstva v okolí Trebišova súviselo rozširovanie chovu oviec, ktorý nadobudol značný rozsah v polovici 17. storočia. Okolo roku 1620 Drugethovci odovzdali Zemplínske Hradište do zálohy za 3 000 uhorských zlatých Gašparovi Szécsimu.
V 40. - 50. rokoch 17. storočia Hradišťania chovali kone, hovädzí dobytok, ovce a ošípané. Značne rozvinuté bolo aj včelárstvo. V roku 1644 bolo v Hradišti 168 volov, 138 kráv, 10 koňov, 113 kusov mladého dobytka, 294 ošípaných, 948 oviec a 108 včelstiev. V rokoch 1682 - 1701 však dedina postupne upadla až napokon začiatkom 18. storočia.
Jedným zo zdrojov obživy Hradišťanov bolo aj rybárstvo. V 30. rokoch 17. storočia bolo v Zemplínskom Hradišti 16 rybárov s dedičným právom rybolovu, medzi ktorými boli aj slobodníci. Zemepánovi platili daň 80 denárov ročne.
18. a 19. Storočie: Kolonizácia a Rozvoj
Koncom 17. storočia mala ruténska kolonizácia značný vplyv na doosídľovanie obce, ktorá bola zničená a vyľudnená počas protihabsburských povstaní. Po roku 1720 prichádza na trebišovské panstvo hlavný prúd prisťahovalcov. Počas kolonizácie bola v Zemplínskom Hradišti rozšírená konfesijná príslušnosť k východnej cirkvi.
Kolonizácia výrazne urýchlila rast počtu obyvateľstva obce v 18. storočí. Keď v roku 1715 malo Hradište len 15 domácností, tak v roku 1787 žilo už v 106 domoch 659 obyvateľov. Pokračujúca kolonizácia Zemplína obyvateľstvom zo severovýchodnej časti východného Slovenska, ktoré prichádzalo za úrodnou pôdou, pokračovala aj v prvej tretine 19. storočia. Svedčí o tom aj informácia o počte obyvateľstva z roku 1828, podľa ktorej žilo v obci v 154 domoch už 1136 obyvateľov.
Počas Východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831 vyslali Hradišťania poslov do Trebišova, aby zistili, či tamojší poddaní budú odovzdávať dežmu. V prípade, že by ju neodovzdávali, mali byť s nimi solidárni aj Hradišťania.
Anton Szirmay de Szirma (1747 - 1812) písal vo svojej notácii vydanej v Bude roku 1803 o Zemplínskom Hradišti ako o obci prvej triedy s úrodnou rovinatou pôdou, pričom uvádzal, že obecný chotár mal 741 katastrálnych jutár. V obci žilo v tomto čase zmiešané obyvateľstvo s prevahou Maďarov kalvínskeho vierovyznania. Vlastníkom prevažnej časti nehnuteľností boli za Szirmayových čias rodiny Almássyovcov a Bernáthovcov. V 19. storočí zdedili prevažnú časť nehnuteľnosti Andrássyovci. Alexander Andrássy, ktorý sídlil vo Veľatoch, mal v obci veľkostatok.
20. Storočie: Vojny a Spoločenské Zmeny
Po vzniku ČSR bola hlavným problémom obyvateľstva obce pozemková reforma. V rámci pozemkovej reformy, na základe záberového zákona č. 215 zo 16.4.1919, bolo v Zemplínskom Hradišti rozdelené pozemkové vlastníctvo rodiny Andrássyovcov na výmere 2648,1 katastrálnych jutár, z toho 2069 katastrálnych jutár tvorila poľnohospodárska pôda. Prídelové konanie sa v obci začalo v decembri 1923.
Na veľkostatkoch Alexandra Andrássyho v Zemplínskom Hradišti a vo Veľatoch pracovalo pred uskutočnením pozemkovej reformy 48 zamestnancov, ktorí bezprostredne po nej stratili pracovné príležitosti. V rokoch predmníchovskej ČSR malo v obci dominantné postavenie poľnohospodárstvo, zeleninárstvo a ovocinárstvo.
O sociálnych pomeroch v Zemplínskom Hradišti priniesli 1.10.1937 správu Slovenské zvesti. Pod titulkom "Exekúcie - všedná vec" sa v článku uvádza, že roľníkovi, ktorý zasial 2,5 merice pšenice, sa urodilo iba toľko, čo spotrebovala jeho rodina. Mäso videli len na významné sviatky. Posledné roky hospodárskej krízy priniesli Hradišťanom veľkú biedu a roľníci boli značne zadlžení.
Z demografických údajov vyplýva, že v rokoch 1869 - 1910 neboli v počte obyvateľov obce zaznamenané podstatnejšie zmeny. Ťažké roky druhej svetovej vojny nepriaznivo doľahli na život a osudy Hradišťanov. Jednotky 18. armády IV. ukrajinského frontu dosiahli koncom novembra 1944 tok rieky Ondava, prekonali ju a vytvorili na jej západnom brehu predmostie. Pokračovali v útoku a 1. decembra 1944 vstúpili jej jednotky aj do Zemplínskeho Hradišťa.
Ľudské a materiálne škody spôsobené vojnou možno len ťažko zrátať. Z hlásenia obce vyplýva, že na železobetónovom a drevených mostoch v Zemplínskom Hradišti došlo k poškodeniam. Medzi odvlečenými vojenskou kontrarozviedkou NKVD do ZSSR bol aj jeden občan zo Zemplínskeho Hradišťa. V roku 1940 žilo v Hradišti 1429 obyvateľov. V povojnových rokoch mal demografický vývoj mierne vzrastajúcu tendenciu.
Komunitný Život a Súčasné Aktivity
Zemplínske Hradište si aj v súčasnosti udržiava bohatý komunitný život prostredníctvom rôznych tradícií a podujatí, ktoré spájajú obyvateľov všetkých generácií. Medzi pravidelne organizované a obľúbené akcie patria:
- Novoročný ohňostroj, ktorý tradične víta príchod nového roka.
- Fašiangová zabíjačka, udržujúca lokálne gastronomické tradície.
- Stavanie mája, ktoré predznamenáva príchod jari a oslavuje komunitné spolupatričnosť.
- Prvomájový budíček, spojený s oslavami práce a jari.
- Hradišská pasuľovica, súťaž vo varení miestnej špeciality, ktorá sa koná už niekoľko rokov.
- Úcta k starším, podujatie venované seniorom obce.
- Rôzne športové turnaje, napríklad vo futbale (ako LUESAN CUP, Bodrog cup) alebo v stolnom tenise.
- Letné podujatia ako Hurá prázdniny, určené pre deti a mládež.
- Aktivity ako Hardišťane na bicygľoch, podporujúce zdravý životný štýl.
tags: #zemplinske #hradiste #690 #vyrocie