Význam Zeleného štvrtka v kresťanskom kalendári
Zelený štvrtok je podľa kresťanskej liturgie dňom konania poslednej večere Krista s apoštolmi. Je to deň, kedy si veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva. V katolíckej cirkvi sa v tento deň slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania.
Názov dňa je spojený s udalosťami v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil a bol zatknutý. Podľa niektorých prameňov názov „zelený“ pochádza z nemeckého „Gründonnerstag“ (zelený štvrtok), ktoré vzniklo z nesprávneho pochopenia staršieho „greindonnerstag“ (plačlivý štvrtok), spojeného so zmierením kajúcnikov. Iná teória spája názov so sviežou zeleňou Getsemanskej záhrady.
Zvyky a poverčivosť spojené so Zeleným štvrtkom
Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty prestali zvoniť kostolné zvony na znak smútku za ukrižovaným Kristom. Hovorilo sa, že sú zviazané alebo odleteli do Ríma. Zvuk zvonov dodnes suplujú na vidieku rôzne rapkáče a klepáče, ktoré mali zabezpečiť ochranu pred zlými silami. S posledným zvonením sa spájalo množstvo poverových praktík, ktoré boli na Slovensku naozaj rôznorodé.
Ochrana pred škodcami a zabezpečenie úrody
V okolí Nitry gazdiné v tento čas obchádzali dom so zväzkom štrngajúcich kľúčov, aby zahnali hlodavce. Na Kysuciach ľudia počas posledného zvonenia triasli stromy, aby tak zabezpečili bohatú úrodu ovocia.
Ochrana dobytka a zvierat
Zvyky, ktorých cieľom bola magická ochrana dobytka, sa realizovali najmä v čase, keď tento opúšťal relatívne bezpečný priestor stajne. Zelený štvrtok bol spojený s prvým výhonom dobytka na pastvu. Aby zvieratá netrpeli chorobami, napríklad prekračovali žeravé uhlíky. Koňom sa zvykla uväzovať do chvosta červená niť, aby boli chránené pred urieknutím, a kravy sa potierali mužskými nohavicami, čo malo umocniť ich plodnosť. Ovce sa okiadzali magickými bylinkami a šibali zelenými prútmi, aby sa zbavili všetkých neduhov a dojili veľa mlieka. Zaujímavým zvykom bolo aj pošúchanie hospodárskych zvierat vajíčkom, aby boli okrúhle.
Na dvere stajní sa kolomazou alebo cesnakom robili kríže, aby chránili dobytok pred strigami.
Magická sila vody a telesná očista
Na Zelený štvrtok sa využívala tiež magická sila vody. Mládenci napríklad brodili na potoku kone, aby boli zdravé a silné. Voda sa využívala aj na telesnú očistu ľudí. Tá sa mala vykonať ešte pred východom slnka v tečúcej vode, najlepšie priamo v brode rieky, aby boli ľudia zdraví a zbavili sa kožných chorôb.
Dievčatá, ktoré chceli mať dlhé vlasy, si ich na Zelený štvrtok česali pod vŕbou.
Ochrana pred zlými silami a duchmi
V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok zaháňali zlých duchov pastieri, ktorí na návršiach trúbili alebo plieskali bičmi. Zvuk drevených klepáčov a rapkáčov, s ktorými po dedine chodievali chlapci, mal tiež chrániť pred zlými silami.
Zákazy a odporúčania
Na Zelený štvrtok sa nikdy nemalo hádať a nič požičiavať. Verilo sa, že ak sa tradície dodržia, ľudia sa vyhnú sporom a budú mať peňaženku plnú peňazí. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smetie odniesť na križovatku, aby nemali v dome blchy.
V tento deň sa tiež odporúčalo sadiť, ale len do zotmenia, pretože potom už prevládli magické sily.
Zelená strava a jej symbolika
Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava zeleninových jedál, z čoho pochádza aj označenie dňa vyjadrené v jeho prívlastku - „Zelený“ štvrtok. Varili sa predovšetkým prívarky alebo polievky zo šťaveľa, špenátu či z lístkov mladej žihľavy. Podľa tradície sa v tento deň mali jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu. Ľudia verili, že keď na Zelený štvrtok budú jesť zelené potraviny (púpava, kapusta, špenát, žihľava, medvedí cesnak) vydrží im dobré zdravie celý rok.
Bežné bolo aj varenie cestovín, najmä opekancov, rezancov či šúľancov, kvôli podpore rastu obilných klasov. V Zemplíne sa na Zelený štvrtok varievali „rezanki so sirom“. Rezance mali byť čo najširšie a čo najdlhšie, aby sa na poli urodili na obilí hrubé a dlhé klasy. Nesmeli sa posýpať makom, pretože by sa na zrne urobila sneť.
Na Zelený štvrtok sa však nemal piecť chlieb.
Širší kontext Veľkonočného týždňa
Zelený štvrtok je súčasťou Pašiového, svätého alebo veľkonočného týždňa, ktorý trvá od Kvetnej nedele do Veľkonočnej nedele alebo Veľkonočného pondelka. Tento týždeň má veriacim pripomínať utrpenie Ježiša Krista.
Kvetná nedeľa
Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, ktorá pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov alebo kvitnúcich ratolestí, ktorými ľudia Ježiša vítali. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok, ktoré majú podľa ľudovej tradície po posvätení v kostole ochrannú moc.
Veľký piatok
Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania a spomienky na jeho umučenie a smrť. V tento deň sa v ľudových poverách spájajú s magickými silami. Verilo sa, že sa otvárajú hory s pokladmi, a preto sa nemalo manipulovať so zemou (ryť, siať, kopať), ani prať bielizeň. Ľudia sa chodili umývať do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. V tento deň sa nekonajú sväté omše a kresťania dodržiavajú prísny pôst.
Biela sobota
Biela sobota je dňom hrobového odpočinku Ježiša a posledným dňom pôstu. Je to noc očakávania zmŕtvychvstania a príprav na Veľkonočnú nedeľu. V tento deň sa tradične upratovalo, bielili sa steny a pripravovali slávnostné jedlá. Po západe slnka sa začínajú obrady a vigília zmŕtvychvstania, po ktorej sa zvony opäť rozozvučia.
Veľkonočná nedeľa a pondelok
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista a vyvrcholením Veľkej noci. Končí sa obdobie pôstu a na sviatočných stoloch nechýbajú vajíčka, údená šunka, baránok či koláče. Veľkonočný pondelok je spájaný so šibačkou a oblievačkou, ktoré symbolizujú odchod zimy a vítanie jari.