Veľkonočné sviatky, ktoré sú oslavou prvého jarného splnu Mesiaca, nadväzujú na dlho očakávané dni jarného slnovratu a rovnodennosti. Sú spojené so začiatkom základných poľnohospodárskych prác a majú pradávne tradície. Kresťania si počas nich pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov - palmových ratolestí, ktorými ľudia Ježiša nadšene vítali. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - obľúbených bahniatok. Počas Kvetnej nedele kňazi posvätia tieto halúzky v katolíckych kostoloch, čím podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu blesku, pred požiarom či inými pohromami.
Zelený štvrtok ako súčasť Svätého týždňa
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom, Veľkým štvrtkom, Štvrtkom Svätého týždňa alebo aj Štvrtkom Pánovej večere (lat. Feria quinta in Cena Domini). Je neoddeliteľnou súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa.
Názov Zelený štvrtok údajne vznikol podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Podľa iných prameňov vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich.
Liturgický význam a obrady
Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovovanie sviatosti oltárnej (Eucharistie) a sviatosti kňazstva. Zeleným štvrtkom sa začína pôst pašiového týždňa, ktorý trvá až do vzkriesenia.
Rímskokatolícka cirkev
V katolíckej cirkvi sa na Zelený štvrtok slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Počas dopoludňajšej liturgie (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom.
Večernou liturgiou sa začína veľkonočné trojdnie. Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Štvrtka Pánovej večere sa už začína akoby slávenie Piatku utrpenia Pána. Ustanovenie Eucharistie predstavuje pre veriace zhromaždenie takú radosť, že na chvíľu zabúdajú na smútok a vážnosť Veľkého týždňa a spievajú slávnostné Glória.
Hlavnými témami večera a noci sú umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre veriacich. Na Zelený štvrtok sa sprítomňuje Ježišova tajomná (tzv. posledná) večera a s ňou súvisiace udalosti - umytie nôh učeníkom, Judášova zrada a Ježišova veľkňazská modlitba.
Veľkonočné tradície
So Zeleným štvrtkom súvisí aj zmĺknutie zvonov. Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Od tohto chválospevu Glória organ i zvony utíchnu až do Vigílie zmŕtvychvstania Pána. O zvonoch sa vraví, že až do Bielej soboty „odleteli do Ríma“. Zvuk zvonov dodnes suplujú na vidieku rozličné rapkáče a klapačky. Podľa viacerých prameňov zákaz zvoniť nesúvisel s ich odletom do Ríma, ale pramenil v dávnej viere v návrat duší mŕtvych k pozostalým. Ľudia sa totiž obávali, že zvony by v kontakte s takýmito dušami stratili svoju zázračnú moc - zaháňať búrku, mraky a zlé sily.
Po večernej svätej omši kňaz v tichosti obnažuje oltár. Pripomína to, že Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe, zatiaľ čo apoštoli od únavy zaspali a Ježiš ostáva sám.
Gréckokatolícka cirkev
V Gréckokatolíckej cirkvi sa ráno slúži utiereň (väčšinou len v monastieroch). Najdôležitejšou bohoslužbou dňa je večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého. Tá je sprítomnením Ježišovej večere s apoštolmi, keď bola ustanovená eucharistia. Na túto udalosť a následnú Judášovu zradu sa sústreďujú aj menlivé časti bohoslužby (stichiry) a čítania. Namiesto hymnu My cherubínov…, pričastenu a spevu Nech sa naplnia… sa spieva hymnus Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri… (Véčeri tvojejá tajnýja…). Počas tejto liturgie sa v byzantskom obrade zvykne posvätiť myro (krizma) a antimenziony (posvätiť ich môže len biskup).
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je ale zvykom, že biskupi v katedrále ráno slávia liturgiu svätého Jána Zlatoústeho spolu so všetkými kňazmi svojej eparchie. Počas nej sa posviaca myro (krizma) a antimenziony. V závere tejto liturgie (po zaambónnej modlitbe) sa koná obrad umývania nôh. Neskoro večer sa zvyknú slúžiť ešte tzv. Strasti - utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista.
Ľudové tradície spojené so Zeleným štvrtkom
Zelený štvrtok má aj silné korene v ľudovej tradícii. Mnohé z nich súviseli s očistou a ochranou.
- Zelená strava: Jedálny lístok na Zelený štvrtok bol zastavený so zámerom vplývať na úrodu. Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu. V tento deň sa zvyčajne jedávalo niečo zelené - špenát, žihľava, mladá cibuľka, šóška alebo iné jarné bylinky či kapusta.
- Očistné rituály s vodou: Na Zelený štvrtok sa muži, ženy aj dospievajúca mládež chodili umývať do potoka, často už pred ranným zvonením. Verilo sa, že takáto „veľkonočná voda“ má magickú moc. Niekde ju zamurovali do základov nového domu, aby sa jeho stavba a život v ňom vydarili. Ľudia sa usilovali poumývať sa v sviežej jarnej vode potokov a studničiek, aby táto magická voda zmyla všetky choroby, upevnila zdravie a zvýraznila krásu. Vodou z tohto dňa bojovali i proti škodcom.
- Ochrana dobytka a domácnosti: Gazdiné pred východom slnka museli poumývať všetok riad a najmä nádoby na mlieko, aby kravy dobre dojili. Dobytok si tiež užil svoje - všetko to malo slúžiť na jeho ochranu pred neduhmi a zveľadenie: koňom uviazali červenú niť do chvosta ako ochranu pred urieknutím, kravu tri razy utreli mužskými gaťami, aby bola plodná a pysk jej natreli slaninou, aby sa nezdula. Dobytok ešte v stajni pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyháňali bodliakom.
- Veštby pre dievčatá: Čarodejnú atmosféru veľkonočného obdobia sa usilovali využiť aj vydajachtivé dievčatá. Napríklad hádzali do vody malé jedľové vetvičky. Ak ich niesla voda po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci.
Zmeny v terminológii Veľkého týždňa
V názvoch veľkonočných sviatkov počas Svätého týždňa došlo k úpravám. Tie sú dôsledkom snahy o väčšiu vernosť latinskému originálu - použité názvy v novom vydaní Rímskeho misálu sú bližšie výrazom, ktoré má originálny Missale Romanum. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara informoval, že zmenou prešlo aj označenie Veľký týždeň, ktorý nahradil Svätý týždeň. Nové vydanie základnej liturgickej knihy, ktorá sa používa pri slávení rímskokatolíckych bohoslužieb, vstúpilo do platnosti 1. januára 2022. Namiesto Kvetnej nedele sa používa názov Palmová nedeľa. Zelený štvrtok bude po novom niesť názov Štvrtok Svätého týždňa, Veľký piatok zas Piatok utrpenia Pána, z Bielej soboty sa stáva Svätá sobota, Veľkonočná nedeľa sa zmenila na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.
Globálne aspekty osláv Zeleného štvrtka
Zelený štvrtok sa oslavuje po celom svete, ale každá krajina mu dáva vlastnú tvár. Pre niekoho je to deň duchovnej obnovy, pre iných tradícia s dramatickým, až divadelným nábojom. Niektorí veriaci sa na Zelený štvrtok a Veľký piatok dobrovoľne bičujú a dokonca nechávajú pribiť na kríž. Mestá ako Antigua vytvárajú „alfombras“ - farebné koberce z pilín, piesku a kvetov. Postavy v kapucniach - „nazarenos“ - pochodujú bosí, s reťazami alebo nesú kríže. Zelený štvrtok tak nie je len duchovným sviatkom, ale aj fascinujúcim kultúrnym fenoménom.
