Zelený štvrtok, známy tiež ako Veľký štvrtok alebo Štvrtok Pánovej večere (lat. Feria quinta in Cena Domini), je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou a tvorí neoddeliteľnú súčasť Svätého týždňa. Tento deň je kľúčový pre kresťanskú vieru, pretože si pripomíname udalosti, ktoré sa odohrali pred ukrižovaním Ježiša Krista: umývanie nôh učeníkom, ustanovenie sviatosti Eucharistie, ustanovenie služobného kňazstva a nové prikázanie lásky.
Pôvod názvu „Zelený štvrtok“ má svoje korene v prešmyčke nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok). Tento deň sa niekedy v minulosti spájal so zmierením kajúcnikov, ktorých biskup rozhrešil a prijal späť do spoločenstva veriacich.
Biblický základ: Posledná večera a umývanie nôh
Pred veľkonočnými sviatkami, keď Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi, a pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vstal od stola. Vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa.
Potom nalial vodu do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Keď prišiel k Šimonovi Petrovi, ten sa ho spýtal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Peter mu rázne povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu však odvetil: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Nato Šimon Peter zvolal: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ Ježiš mu na to povedal: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, - preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“
Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: „Učiteľ“ a: „Pane“ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ Toto gesto pokory a služby je zachytené v Evanjeliu podľa Jána (Jn 13, 1-15).
Ustanovenie Eucharistie a Kňazstva
Počas Pánovej večere Kristus nielenže dáva príklad služby, ale aj ustanovuje Eucharistiu a služobné kňazstvo. Evanjelium podľa Lukáša (Lk 22, 14-23) opisuje tieto udalosti: „Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s Ním. Tu im Ježiš povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť, lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“
Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ Týmito slovami Ježiš ustanovuje sviatosť, ktorá umožní, aby sa Eucharistia zvečňovala a stala sa pamiatkou jeho smrti a zmŕtvychvstania.
Zelený štvrtok je dňom, v ktorom Pán zveril dvanástim apoštolom kňazskú úlohu - pod spôsobom chleba a vína sláviť sviatosť jeho tela a krvi, až kým znova nepríde. Veľkonočný baránok a všetky obety Starého zákona sú nahradené darom jeho tela a krvi, v ktorom sa dáva on sám. Tak sa nový kult zakladá na skutočnosti, že predovšetkým Boh obdarúva nás a my, naplnení týmto darom, stávame sa jeho - stvorenie sa vracia k Stvoriteľovi. Tak vzniká aj nové kňazstvo, ktoré už nie je otázkou príslušnosti k rodu, ale je založené na zotrvávaní v tajomstve Ježiša Krista. Iba on môže povedať: „Toto je moje telo - toto je moja krv.“
Tajomstvo kňazstva v Cirkvi spočíva v tom, že ľudské bytosti môžu mocou sviatosti hovoriť Kristovým „ja“, - in persona Christi. On chce uskutočňovať svoje kňazstvo prostredníctvom kňazov. Toto dojemné tajomstvo si obzvlášť pripomíname na Zelený štvrtok.
Nové prikázanie lásky
Ešte v ten istý štvrtok Ježiš dáva svojim učeníkom aj svoje nové prikázanie lásky: „Milujte sa navzájom. Ako som ja miloval vás, tak sa aj vy milujte navzájom (Jn 13, 34).“ Pred Ježišom bola láska často založená na očakávanej odmene alebo na plnení uloženej normy. Kresťanská láska je však založená na Kristovi, na dare, ktorý pochádza od Boha, nie je len ovocím ľudského úsilia. Myšlienka k dnešnému evanjeliu od svätého Augustína zdôrazňuje, že „ľudská pokora je taká veľká, že aj Božská velebnosť ju chcela pochváliť svojím vlastným príkladom, lebo pyšný človek by bol večne zahynul, keby ho nebol našiel pokorný Boh.“
Tajomstvo spoločenstva a služobné kňazstvo
Čo je Zelený štvrtok / Biely štvrtok? | GotQuestions.org
Na Zelený štvrtok sa nám ponúkajú tri hlavné témy na rozjímanie: Ustanovenie kňazstva, ustanovenie Sviatosti Oltárnej a Tajomstvo spoločenstva, ktoré je vyjadrené v novom prikázaní lásky. Skutočné spoločenstvo môže vzniknúť len tam, kde sa Božie Slovo, druhá Božská osoba, stane stredom ľudských bytostí. Len tí ľudia, ktorým nejde predovšetkým o ich ego, ale o Boha a jeho Slovo, sa dokážu skutočne zjednotiť, rovnako myslieť a chcieť.
Preto je prvou úlohou k vytvoreniu spoločenstva prijať Božie Slovo ako normu pre svoj život, čo sa rovná Svätému prijímaniu. Svätý František vo svojej náuke o Eucharistii zdôrazňuje, že „len ten, kto má ducha Pánovho, ktorý prebýva v jeho verných, prijíma Najsvätejšie Telo a Krv Pána, všetci ostatní, ktorí nemajú z tohto ducha a odvažujú sa prijímať, ‚jedia a pijú si odsúdenie‘.“ Duch Svätý prebýva v tých, ktorí milujú Božie Slovo a chcú, myslia a konajú to, čo Ježiš.
Kňazstvo ako priateľstvo s Kristom
Homília Svätého Otca Benedikta XVI. k Zelenému štvrtku rozoberá hlboký zmysel kňazstva slovami: „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca“ (Jn 15, 15). To je najhlbší zmysel kňazského bytia - stať sa priateľom Ježiša Krista. Pán urobil apoštolov svojimi priateľmi a zveril im seba samého, takže môžu hovoriť s jeho „ja“ - in persona Christi capitis.
Priateľstvo znamená spoločenstvo v zmýšľaní a chcení. Kňazstvo si vyžaduje osobné poznávanie Ježiša počúvaním jeho Slova (lectio divina) a modlitbou. „Kňaz musí byť predovšetkým mužom modlitby,“ zdôraznil Benedikt XVI. Len z hlbokého intímneho spoločenstva s Kristom môže kňazská činnosť prinášať ovocie. Priateľstvo s Ježišom zároveň znamená priateľstvo s jeho blízkymi, v spoločenstve Cirkvi, kde je Sväté písmo živým a aktuálnym slovom.
Liturgické oslavy na Zelený štvrtok
Zelený štvrtok dopoludnia sa v katedrálach slúži Missa Chrismatis - Omša svätenia olejov. Biskup pri nej posväcuje tri druhy olejov: krizmu (na sviatosti krstu, birmovania, kňazstva), olej katechumenov (na prípravu na krst) a olej chorých (na pomazanie chorých). Táto omša je výrazným prejavom jednoty kňazov s biskupom.
Večernou liturgiou sa začína Veľkonočné trojdnie. Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. Počas slávnostného Glória pri tejto omši naposledy pred Veľkou nocou zaznejú zvony, ktoré potom utíchnu až do Vigílie zmŕtvychvstania Pána. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie sú hlavnými témami večera a noci. V závere večernej svätej omše kňaz v tichosti obnažuje oltár, čo symbolizuje, že Ježiš ostáva sám v Getsemanskej záhrade.
Byzantský obrad
V byzantskom obrade sa ráno slúži utiereň (väčšinou v monastieroch) a najdôležitejšou bohoslužbou dňa je večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého, ktorá sprítomňuje Ježišovu večeru. Na túto udalosť a následnú Judášovu zradu sa sústreďujú aj menlivé časti bohoslužby a čítania. Namiesto hymnu My cherubínov… sa spieva Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri… Počas tejto liturgie sa zvykne posvätiť myro (krizma) a antimenziony. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku biskupi v katedrále ráno slávia liturgiu svätého Jána Zlatoústeho, počas ktorej sa posviaca myro a antimenziony. V závere tejto liturgie sa koná obrad umývania nôh. Neskoro večer sa zvyknú slúžiť ešte tzv. Strasti - utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista.
Tradičné ľudové zvyky
K Zelenému štvrtku sa viažu aj rôzne ľudové zvyky. Napríklad, ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou, aby predišli chorobám. Gazdiné zametali dom ešte pred východom slnka a smeti vyniesli na križovatku, aby nemali v dome blchy. Tradovalo sa, že na Zelený štvrtok sa nemalo hádať a nič si nepožičiavať.
Úvahy o pôste a milosti
Zelený štvrtok nám pripomína aj hlbší význam pôstu. Nie je to len obdobie obmedzovaní, ale čas očakávania, premeny a opätovného prijatia Božieho Slova. Pri Večeri Pánovej si uvedomujeme, aké mocné dary prijímame - Ježišovo telo a krv, ktoré sa za nás obetovali. Tak ako Ježiš veľmi túžil jesť veľkonočného baránka s apoštolmi, tak túži po tom, aby sme aj my prijímali dary Večere Pánovej vždy, keď je to možné. Mali by sme si každý deň opakovať, že Ježiš umrel aj za nás, aby sme mohli žiť, a nemali by sme opovrhovať jeho darom, ale žiť v trvalej odovzdanosti.
Ako to zhrnul Andrea Santoro, kňaz Rímskej diecézy, zavraždený v Trabzone: „Som tu, aby som žil uprostred tohto ľudu a umožnil Ježišovi konať, poskytnúc mu svoje telo... Len vtedy môže byť človek spasený, keď ponúkne svoje telo. Zlo sveta treba niesť a bolesť si treba deliť tak, že ju človek prijme hlboko do svojho tela, ako to urobil Ježiš.“ Ježiš vzal na seba naše telo. Dajme mu my svoje - len tak bude môcť vojsť do sveta a premeniť ho.