Vianoce by neboli Vianocami bez pravej vianočnej atmosféry, ktorú dotvárajú dekorácie, svetlá, vône a samozrejme vianočné stromčeky. Na túto otázku neexistuje jediná správna odpoveď, pretože každý má toho svojho favorita, no vo všeobecnosti môžeme ideálny vianočný stromček opísať takto: mal by mať symetrický tvar s rovnomerne rozmiestnenými konármi, ktoré unesú váhu dekorácií, husté ihličie, ktoré neopadáva a mal by mať príjemnú arómu. Výber farebného odtieňa a veľkosti je už len na našich osobných preferenciách a potrebách.
Na trhu existuje viacero druhov rezaných vianočných stromčekov, ktoré však majú rozdielne vlastnosti, medzi ktorými sa je niekedy náročné zorientovať. Preto sme vytvorili výber tých najobľúbenejších druhov vianočných stromčekov spolu s ich prednosťami a nevýhodami, pričom sme sa zamerali najmä na druhy, ktoré sú u nás dostupné a aj tie, ktoré sa na Slovensku pestujú.
Obľúbené druhy vianočných stromčekov
Vianočný stromček je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Zdobí sa na Štedrý deň. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Ozdobené vetvičky rozdávali aj koledníci.
Jedle
Jedľa je často považovaná za ideálny vianočný stromček vďaka svojim vlastnostiam. Medzi najznámejšie druhy patria:
Jedľa biela (Abies alba)
Historicky známa ako jeden z prvých druhov ihličnanov, využívaných ako vianočný stromček. Pochádza zo Strednej a Južnej Európy a vo voľnej prírode ju môžeme nájsť od Pyrenejí až po Karpaty. Aj na Slovensku je jedľa biela pôvodným druhom, no vo voľnej prírode ju kvôli jej citlivosti na čistotu ovzdušia, zver a klimatické podmienky už nájdeme len zriedka. Oproti iným jedličkám má jedľa biela jednotlivé poschodia od seba viac vzdialené, čo sa v minulosti využívalo na pripevnenie horiacich sviečok. Okrem vianočných stromčekov bola jedľa biela využívaná na drevo a na výrobu esenciálnych olejov pre parfumy a kozmetiku.
Jedľa balzamová (Abies balsamea)
Pochádza zo Severnej Ameriky, kde patrí medzi najtradičnejšie druhy vianočných stromčekov. Tento vianočný stromček je známy jemným, voňavým ihličím, ktoré nepichá a na strome vydrží veľmi dlho. Zároveň vyniká súmerným a hustým porastom, vďaka čomu spĺňa najžiadanejšie vlastnosti vianočného stromčeka.
Jedľa nordmannova (Abies nordmanniana)
Je jedným z najžiadanejších a zároveň najviac pestovaných vianočných stromčekov v Európe. Často sa s ňou môžeme stretnúť aj v našich nákupných centrách, kam sa väčšinou dováža z obrovských plantáží v Dánsku, Írsku a iných krajinách. Medzi prednosti tohto druhu vianočného stromčeka patrí krásny, kužeľovitý a symetrický tvar a husté, nepichľavé ihličie, ktoré na strome vydrží aj po vyschnutí.
Jedľa srienistá (Abies concolor)
Je menej bežným druhom vianočného stromčeka, no stáva sa čoraz populárnejšou najmä vďaka svojej štíhlej korune, ktorá má menšie priestorové nároky. Jej ihličie ostáva dlho na stromčeku aj po vyschnutí, má príjemnú vôňu a atraktívny striebristý alebo srienistý vzhľad.
Jedľa kórejská (Abies koreana)
Ako je zrejmé aj z jej názvu, tento druh jedle pochádza z kórejských hôr. Je to veľmi atraktívny vianočný stromček, výnimočný sýtozeleným, krátkym ihličím (striebristým na spodnej strane), ktoré je na konároch usporiadané ako kefa na fľaše, čo vytvára nezvyčajný, našuchorený efekt.
Borovice
Borovice ponúkajú prirodzený vzhľad a výraznú arómu.
Borovica lesná (Pinus sylvestris)
Je našim pôvodným druhom, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje takmer v celej Európe. Jednotlivé poschodia konárov borovice lesnej sú od seba viac vzdialené a sú posiate dlhým, pichľavým, no riedkym ihličím, takže nevytvára dojem hustého vianočného stromčeka. Pre ľudí s menším priestorom alebo tých, ktorí preferujú vzdušnejší vzhľad, môže byť dobrou voľbou.
Borovica čierna (Pinus nigra)
Sa od borovice lesnej odlišuje tmavšou borkou so sivým odtieňom, ktorá pekne kontrastuje s tmavozeleným ihličím. Jej typickým znakom je široká, priestranná (redšia) koruna s dlhým ihličím. Tento druh vianočného stromčeka ocenia najmä v domácnostiach, kde si nepotrpia na súmerných, hustých ihličnanoch, ale skôr na prirodzenej kráse a nezameniteľnej borovicovej aróme.
Smreky
Smreky sú tradičné a cenovo dostupné, hoci ich ihličie býva pichľavejšie.
Smrek obyčajný (Picea abies)
Je cenovo najdostupnejšia alternatíva vianočného stromčeka aj kvôli tomu, že je u nás najrozšírenejším druhom ihličnanov, vo veľkom pestovaný aj na hospodárske účely. Medzi jeho výhody patria príjemná aróma, prijateľná cena a jemné ihličie. Jeho hlavnou nevýhodou je sklon k rýchlemu opadávaniu ihličia v teple.
Smrek pichľavý (Picea pungens)
Je známy aj pod označením strieborná jedlička a často ho môžeme vidieť v záhradách a parkoch, kde má jeho symetrická, kužeľovitá koruna dekoratívne využitie. Čoraz častejšie však nachádza uplatnenie aj ako vianočný stromček, vynikajúci svojou striebristou farbou a hustými konármi, ktoré unesú aj ťažšie dekorácie. Jeho nevýhodou môže byť pichľavé ihličie.
Smrek omorikový (Picea omorika)
Hlavnou výhodou smreku omorikového je jeho štíhla koruna s mierne prevísajúcimi konármi, ktorá sa zmestí aj do menších priestorov. Jeho ihličie sa podobá ihličiu smreku obyčajného, no je ešte jemnejšie a jeho spodná strana je bledá.
História a tradícia vianočného stromčeka
Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete. Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Viete však, ako tradícia vianočného stromčeka vlastne vznikla a kde siahajú korene tejto vianočnej dominanty?
Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí.
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokoch 20. storočia.
V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.
V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.
Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Stromček sa najprv nezdobil sviečkami. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana.
Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. stor. zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne.
História vianočných stromčekov pre deti | Prečo máme vianočné stromčeky?
Výber vianočného stromčeka: Živý vs. umelý
Živý, umelý alebo v kvetináči? Toto je asi prvá otázka, ktorú si pred Vianocami kladieme. Každý z nich má svoje pre a proti.
Živý vianočný stromček
Pre: Vôňa, pocit, tradícia. Každý kus je originál. Stromčeky sú plodina: Vianočné stromčeky sa nerúbu v chránených lesoch. Pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach (často na pôde nevhodnej pre iné plodiny). Sú to "vianočné polia", presne ako polia s pšenicou či kukuricou. Sú 100% biologicky rozložiteľné: Po Vianociach sa stromček vráti do prírodného cyklu.
Proti: Je to najnáročnejšia možnosť z hľadiska starostlivosti. Môže opadávať.
Umelý vianočný stromček
Pre: Je to ekologické z dlhodobého hľadiska (ak sa používa mnoho rokov). Nemusíte sa starať o opadávanie ihličia.
Proti: Žiadna prirodzená vôňa. Skladovanie zaberá miesto. Umelý stromček je ropný produkt: Väčšina umelých stromčekov sa vyrába z PVC (polyvinylchlorid) a kovu, zvyčajne v Ázii. Problém s odpadom: Umelý stromček je v podstate kus plastu, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.
Živý vianočný stromček v kvetináči
Pre: Možnosť zasadiť ho po Vianociach do záhrady.
Proti: Stromček v kvetináči nie je izbová rastlina. Je to vonkajší ihličnan, ktorý potrebuje zimný spánok. Vyžaduje si postupnú aklimatizáciu pri prenose z exteriéru do interiéru a naopak, inak môže odumrieť.
Ako sa starať o živý vianočný stromček
Čerstvý rez: Predtým, ako stromček osadíte do stojana, odrežte z kmeňa 2-3 cm hrubý koláčik. Starý rez je už zasušený živicou a stromček nedokáže piť vodu.
VODA, VODA, VODA: Toto je absolútne kľúčové. Musíte mať stojan, ktorý umožňuje dolievanie vody. Prvé dni dokáže veľký stromček vypiť aj 2-3 litre vody denne! Jediné, čo váš stromček potrebuje, je čistá, čerstvá voda. Nič viac, nič menej. Najdôležitejšie je, aby nádobka v stojane nikdy nevyschla. Akonáhle sa to stane, kmeň sa opäť uzavrie živicou a vy by ste museli stromček vybrať a znova rezať.
Aklimatizácia: Najväčší šok pre stromček je prechod z mrazu do vykúrenej obývačky. Doprajte mu čas na postupné prispôsobenie. Ak kupujete jedľu kaukazskú alebo borovicu, môžete tak urobiť už začiatkom decembra. Ak kupujete smrek (obyčajný alebo pichľavý), s kúpou počkajte, sú náchylnejšie na opadávanie.
Vianočné farby a ich symbolika
Keď zavriete oči a predstavíte si Vianoce, aké farby si s nimi spojíte? Pravdepodobne by to boli červená a zelená, ktoré sú už stovky rokov tradičnými farbami vianočných sviatkov.
Sú to tradičné vianočné symboly, ktoré nás naladia na sviatočnú náladu. Pred stáročiami uctievali staroveké keltské národy rastliny cezmíny zafarbené na červeno a zeleno. Ľudia vypozorovali, že dlho potom, čo v zime uhynuli iné rastliny, cezmíny ostali stále zelené. Mysleli si preto, že je v nich niečo magického, vďaka čomu prežijú aj tie najkrutejšie zimy. Tieto rastliny tak boli obávané i uctievané zároveň. Od tej doby sú spojené s tajomstvom bytia a zelená farba sa stala symbolom večného života. Ľudia potom používali jasne červenú cezmínu, ako symbol ochrany a prosperity pri oslavách zimy.
Mnoho kresťanov verí, že červená a zelená boli inšpirované životom Ježiša, ktorého narodenie kresťania slávia práve na Vianoce. Zelená napríklad predstavuje večný život Ježiša Krista, rovnako ako niektoré stromy ostávajú stále zelené celú zimu. Ďalšia teória sa prikláňa k príbehu o Adamovi a Eve v záhrade Eden. Tí, ktorí tento príbeh poznajú, vedia, že Boh prikázal Adamovi a Eve, aby nejedli ovocie zo stromu dobra a zla. Oni však tento zákaz porušili a boli preto vyhnaní z raja. Tieto kresťanské symboly sa prenášali aj do kostolov. Namiesto jabloní, ktoré sú v zime neplodné, ľudia zdobili kostoly zelenými borovicami a pripevňovali na ich vetve jablká, aby predstavovali strom dobra a zla. Postupom času začali ľudia tento zvyk prenášať aj do svojich domovov a rozvinuli tak tradíciu vianočného stromčeka.
Okrem tradičnej červenej a zelenej, populárnymi trendmi sú aj biele a zasnežené stromčeky, ktoré vytvárajú zimnú atmosféru. Zlatá farba symbolizuje luxus a eleganciu. V posledných rokoch si získali obľubu aj púdrové ružové a modré ozdoby, ktoré dodávajú stromčeku moderný a štýlový vzhľad.
Alternatívy k tradičnému vianočnému stromčeku
Vianočný stromček môže byť nahradený aj inými rastlinami, najmä ak nemáte dostatok priestoru alebo preferujete alternatívne dekorácie.
Izbové rastliny ako náhrada
Pre ľudí s malým priestorom sa odporúčajú zelené popínavé rastliny, napríklad brečtan (Hedera sp.) alebo ceropegia Wooda (Ceropegia woodii), ktoré môžu byť vytvorené na ráme v tvare vianočného stromu. Stromček šťastia (Crassula ovata) s pár drobnými ozdobami môže tiež poslúžiť ako dekorácia.
Kvitnúce rastliny
Vianočná hviezda (Euphorbia pulcherrima) je symbolom Vianoc a často zdobí naše domovy. Populárny je aj grudník alebo zygokaktus (Schlumbergera truncata), ktorý v tomto období často kvitne.
Rezné rastliny a vetvičky
Okrem rastlín v kvetináčoch môžeme využiť aj prírodné ozdoby zo živých rastlín. Do vázy možno naaranžovať vetvičky jedle striebornej alebo obyčajnej, borovice či tuje. Tieto vetvičky môžu slúžiť ako základ pre vytvorenie prírodného štýlu výzdoby, doplnené o šišky, suché plody alebo mašle z prírodného špagátu.
Ekologické aspekty vianočného stromčeka
Čoraz viac ľudí sa zamýšľa nad ekologickým dopadom vianočných stromčekov. Živý stromček, ktorý je pestovaný na špecializovaných farmách, je biologicky rozložiteľný a po Vianociach sa môže kompostovať alebo použiť na štiepkovanie. Umelý stromček je zvyčajne vyrobený z plastu a kovu, čo znamená, že sa v prírode nerozloží a jeho výroba a likvidácia zaťažuje životné prostredie.
Pre tých, ktorí chcú minimalizovať svoj ekologický dopad, je živý stromček pestovaný na plantáži často považovaný za ekologickejšiu voľbu v porovnaní s umelým stromčekom, ak sa používa dlhodobo (minimálne 15-20 rokov).
Likvidácia vianočného stromčeka
Po sviatkoch, keď vianočný stromček splnil svoju úlohu, je dôležité ho ekologicky zlikvidovať. Väčšina miest a obcí organizuje centrálny zber stromčekov, ktoré následne idú do mestskej kompostárne alebo na štiepkovanie. Ak máte vlastný drvič záhradného odpadu, môžete si stromček zoštiepkovať aj sami.