Malebná slovenská obec Ždiar leží v údolí medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou v Podtatranskej brázde. Obec Ždiar je rázovitou podtatranskou obcou so svojimi typickými tradíciami, architektúrou či folklórom a kultúrou. Ždiar je pre mnohých synonymom hôr a turistiky, no ponúka omnoho viac než len výšľapy na štíty. Táto goralská obec pod Belianskymi Tatrami je známa bohatou kultúrou, atrakciami pre rodiny, wellness oddychom aj zážitkami, ktoré si užijete bez náročnej fyzickej aktivity.
V obci Ždiar nájdete okrem iného aj jedinečné Múzeum Ždiarsky dom, ktoré návštevníkov prevedie životom obyvateľov tohto regiónu. Ždiarsky dom je výnimočné múzeum situované v malebnej obci Ždiar, ktoré vám umožní objaviť autentický život a tradície goralskej kultúry.
Založenie a architektúra Ždiarskeho domu
Celý objekt Ždiarskeho domu bol postavený v roku 1971 podľa vzorov dreveníc z rokov 1911 a 1914. Objekt Múzea Ždiarsky dom bol zriadený obcou v roku 1971 podľa vzorov tradičných dreveníc. Múzeum zriadila obec v roku 1972 podľa vzoru starých ždiarskych dreveníc, aby prezentovala kultúru Ždiaru návštevníkom Tatier. Toto posolstvo predkov si miestni obyvatelia povedali, že treba zachovať aj pre budúce generácie. V súčasnosti ho spravuje OZ Spolok goralského dedičstva.
Stavba je rozdelená na dve časti. Expozície v Ždiarskom dome sú rozdelené na obytnú a hospodársku časť. V hospodárskej časti je reštaurácia s kapacitou 54 miest, otvorená od roku 1973, s interiérom od architekta z Liptovského Mikuláša.
Historické bývanie a život v Ždiari
Prvá, obytná časť prezentuje bežný život v minulosti. Už pri vstupe do Ždiarskeho domu vás privíta tradičná kuchyňa. Zaujímavosťou je, že dym z pece nevychádzal z domu komínom, ale rozplynul sa v podkroví, čím si budova udržiavala teplo. Na posteli v dome spávali len mladomanželia, choré deti a tehotné ženy.
Najstaršie domy boli jednopriestorové drevenice. Boli to zrubové koliby pastierov a uhliarov s ohniskom vo vnútri koliby s jedným vchodom, bez povaly a okien. Koncom 19. storočia sa začal meniť zrubový jednopriestorový dom na dom sieňového a komorového typu, ktorý mal slúžiť veľkej rodine. Do izby sa vchádzalo cez predsieň. Zo siene sa vchádzalo do izby. Sieň bola len z časti prikrytá povalou. Bol v nej otvor, do ktorého ústil rebrík vedúci na povalu. Miesto, z ktorého prichádzal z otvoreného ohniska v izbe dym sa volal „koh“.
V Ždiari, ale aj v priľahlých horských osadách, obyvatelia stavali oproti obytnému domu, smerom na sever, hlavné hospodárske budovy, a to maštaľ a stodolu. Architektúru dopĺňajú umelecké detaily. Vstupné dvere boli umelecky stvárnené drevenými zámkami, kľučkami a zárubňami. Nábytok dekoratívne zdobili ornamenty. Namiesto dnešných postelí boli prične z dosák, až v 19. storočí sa z nich vyvinula posteľ. Na výstelke bola pôvodne kobercovina alebo deka, periny a vankúše boli známe až v polovici 19. storočia. Výzdobu izby tvorili obrazy s náboženskými výjavmi maľované na skle. Na stenách viseli džbány a taniere. Vonkajšia výzdoba domov sa sústreďovala na priečelie a skladala sa z rastlinných motívov.
Zvyky pri stavbe domu
Drevo na stavbu domu nevytínali obyvatelia Ždiaru v piatok ani počas splnu mesiaca, ale medzi splnom a novým mesiacom, aby drevo nenapadol hmyz. Stavbu domu nikdy nezačínali v piatok, počas splnu a nového mesiaca. Do prvých kmeňov na uhloch vydlabávali krížiky a do nich vkladali posvätené byliny, mince a vo fľaštičke svätenú vodu. Na ochranu pred vetrami do uhlov vkladali v handričke zauzlenú soľ.
Tradičné goralské kroje
Múzeum predstavuje goralskú kultúru, tradície, ľudové odevy, ale aj spôsob života niekdajších Ždiarčanov. V obytnej časti sa nachádza stála expozícia ždiarskych krojov, pracovného náradia. Pri zaujímavom výklade máte možnosť obliecť sa do kroja. Ten je typický nádhernými ornamentmi, ktoré tvoria motívy rastlín a živočíchov okolitej prírody. Tradície obce prezentuje Múzeum Ždiarsky dom, kde sa môže návštevník zoznámiť s bohatou históriou regiónu alebo si na vlastnej koži skúsiť, aké je to nosiť tradičný ľudový goralský kroj.
Charakteristickým odevom pre Ždiar sú goralské kroje. Kroje sa aj v súčasnosti obliekajú najmä v nedeľu alebo pri iných sviatočných príležitostiach. Typickou súčasťou ždiarskeho ženského kroja je tzv. rovný pruh riedko tkaného plátna z veľmi jemných ľanových nití so zvláštnym vytkávaným vzorom, na ktorý sa používala hrubá biela bavlnená niť. Ždiarski muži si zvyčajne obliekali nohavice a kabáty z hrubého súkna, košele z hrubého plátna a kožuchy bez rukávov. Vesty z baranej kožušiny si zdobili vyšívanými ornamentmi.
Sviatky a tradície v Ždiari
Po večeroch sa ľudia venovali svojim koníčkom. A keď bola na dedine svadba, bolo to s plnou parádou! Popri zaujímavom výklade máte možnosť zažiť ždiarsku svadbu. Návštevníci môžu zažiť atmosféru tradičnej Ždiarskej svadby, obliecť si miestne kroje a vypočuť si výklad správcu múzea, ktorý je oblečený v tradičnom kroji. V expozícii nájdete aj hudobné nástroje, ktoré boli známe nielen na severe Slovenska, ale aj v Poľsku. Napríklad najznámejšie husle, tzv. „zlobcoky“.
Veľkonočné zvyky v Ždiari
Každoročné jarné prebúdzanie so sebou prináša čaro Veľkej noci. Obzvlášť v dedinke Ždiar obdobie Veľkej noci navodí atmosféru, ktorá je jedinečná. Medzi tradičné zvyky patria:
- Stráženie božieho hrobu - tento zvyk pramení z histórie, kde sa po uložení Ježišovho tela striedali pri strážení rímski vojaci. Dnes sa tento zvyk praktizuje od veľkopiatkového obradu až do Bielej soboty. Počas tejto doby sa v kostole pri božom hrobe striedajú dvojice mužov, ktorí sú oblečení v tradičných goralských krojoch.
- Vysvätenie veľkonočného košíka - Veľkonočná nedeľa a pondelok charakterizuje hojnosť a koniec pôstu. Počas týchto dní už môžu miestni ľudia jesť rôzne tradičné jedlá a údeniny, ktoré si pripravovali na túto udalosť.
- Pobúchanie košíkom po hlave - keď bol vysvätený košík prázdny, tak podľa tradície si mala celá rodinka týmto košíkom pobúchať po hlave.
- Ždiarska oblievačka - je bohatá na zdravú vodu čerpanú zo ždiarskych ľadových potokov. Častokrát sa stáva, že Perinbaba sa vyšantí aj na jar a vtedy sú miestne dievčatá vykúpané nielen vo vode, ale aj v snehu.
- Slávnostná omša - v tento deň sa ešte aj v súčasnosti mnoho Ždiarčanov a Ždiarčaniek vyberie na omšu vo sviatočných krojoch plných nádherných výšiviek, či trblietavých stužiek. Táto tradícia je jedna z najkrajších a jej krásu neprekazí ani surové počasie, ktoré je pre Ždiar v tomto období typické.
O Veľkonočných zvykoch na Slovensku
Expozície a programy v Ždiarskom dome
V obytnej časti Ždiarskeho domu je expozícia krojov, tradičných hračiek, bábik, hudobných nástrojov a pracovného náradia. Môžete si prehliadnuť historické fotografie či viacero krátkych filmov o goralskej kultúre v minulosti a v súčasnosti. Vystavené fotografie pochádzajú zo súkromnej zbierky Petra Michaláka.
V rámci objektu Ždiarskeho domu vás pozývame aj do novootvorenej fotogalérie, kde si okrem historických fotografií môžete pozrieť aj viacero krátkych filmov o goralskej kultúre v minulosti a súčasnosti. Fotogaléria vznikla na podnet a zo zbierky fotografií folklórneho nadšenca Petra Michaláka (1974-2017), ktorý vyše 20 rokov zbieral staré fotografie.
Okrem prehliadky expozície múzeum ponúka sprievodné programy, ako sú jazdy na konskom záprahu po malebných zákutiach Ždiaru, ochutnávky miestnych špecialít a vystúpenia goralskej hudby, ktoré dotvárajú celkový zážitok. V lete sa organizujú akcie aj v útulnom amfiteátri pred Ždiarskym domom. Na prízemí objektu sa nachádza štýlová reštaurácia, kde sa môžete zastaviť a vychutnať si tradičné jedlá pripravené podľa pôvodných receptov.
História a geografický kontext obce Ždiar
Prvá písomná zmienka o obci Ždiar je z roku 1590. Vznik obce sa predpokladá na začiatok druhej polovice 16. storočia. Zakladateľom bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horvátovcov, ktorí boli najväčšími feudálmi na severnom Spiši. Dolinu okolo potoka už v druhej polovici 16. storočia osídľovali pastieri a uhliari z okolitých dedín, najmä z Lendaku. V listinách z roku 1628 a 1629, v súvislosti s panstvom Pavla Rákociho, už Ždiar nazývali obcou - possessiones. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a pastierstvom. V dokumente z roku 1773 sa spomína ako Ždyar.
Počas druhej kolonizačnej vlny boli rozparcelované bočné doliny a priľahlé vrchy. Časť pasienkov obyvatelia premieňali na role. Na nových parcelách v Bachledovej doline a pod Antošovským vrchom, v Pavlovskej doline, Blaščatskej doline, Bartušovej a Monkovej doline a na Sladičovskom vrchu vzniklo niekoľko osád, ktoré patria administratívne k obci. Ždiar pôvodne patril do Spišskej župy. Okrem hospodárenia na pôde a v lesoch sa niektorí obyvatelia Ždiaru zaoberali pašeráctvom, pytliactvom a zbojníctvom. Známa je aj „cesta zlodejov“, ktorá po prvej svetovej vojne dostala meno Cesta Slobody. Viedla od Ždiaru cez Tatranské Matliare, do Starého Smokovca a ďalej okolo Vyšných Hágov do Štrby a Východnej.
Po druhej svetovej vojne sa čiastočne narušila pôvodná architektúra obce výstavbou moderných budov. Niektoré sú však postavené v duchu architektúry tradičných ľudových stavieb. Celé priľahlé územie Ždiaru je začlenené do chráneného územia TANAP-u, prírodnej rezervácie Goliasová, prírodnej rezervácie Belianske Tatry, UNESCA a PRĽA. V celej oblasti je výskyt ohrozených druhov flóry a fauny.
Ždiar ako turistické centrum
Obec Ždiar je vďaka krásnej prírodnej scenérii vyhľadávanou lokalitou pre turistiku a oddych medzi domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi. V súčasnosti turistický vrchol prežíva Bachledova dolina, so známou atrakciou Chodník korunami stromov. Ždiar je východiskom pre letnú turistiku - náučný chodník Tokáreň či Náučný chodník históriou a tradíciami Ždiaru. Návštevníci obľubujú aj cykloturistiku, camping a iné aktivity.
Kultúra, tradície a goralská atmosféra Ždiaru sú neoddeliteľnou súčasťou jeho identity. Spoznáte tu miestny život, zvyky aj tradičné oblečenie - napríklad v múzeu Ždiarsky dom, kde sa prezentuje história a každodennosť miestnych obyvateľov. Kultúrne podujatia, folklórne vystúpenia či lokálne festivaly dopĺňajú atmosféru a dávajú návštevníkom možnosť zažiť Tatry autenticky, nielen ako turistickú destináciu.
Ždiar ako miesto, kde sa oddych mení na zážitok, ponúka univerzálnosť. Môžete tu stráviť aktívnu dovolenku, pokojný víkend vo wellness alebo rodinný pobyt plný zážitkov. Obec je turistickým centrom a východiskovým bodom pre rôzne aktivity, no zároveň si zachováva pokoj, tradície a autentickú atmosféru.
Dostupnosť Múzea Ždiarsky dom
Obec Ždiar je 3 km vzdialená od hraničného priechodu do Poľska a 34 km od Popradu. Obcou vedie cesta číslo 66. Múzeum Ždiarsky dom je od kúpeľov v Novom Smokovci vzdialené 23,1 km, cesta autom vám zaberie približne 26 minút. Z kúpeľov musíte pokračovať na Tatranskú Lomnicu a odtiaľ smerom do Poľska. Cestou do Ždiaru sa môžete zastaviť aj v Belianskej jaskyni. Z Nového Smokovca do Ždiaru premáva aj verejná doprava, počítať však treba s minimálne jedným prestupom, cesta preto zaberie niečo vyše hodiny.
Kúpele Vyšné Ružbachy sú vzdialené od Múzea Ždiarsky dom 36,9 km, cesta autom vám zaberie 36 minút. Z kúpeľov pokračujte na Nižné Ružbachy a následne po ceste číslo 77 cez Podolínec do Spišskej Belej. Tu odbočte na cestu číslo 66 smerom na Ždiar. Cena vstupného sa pohybuje v rozmedzí 1,5 až 2,50 EUR. Múzeum Ždiarsky dom je otvorené počas pracovných dní a víkendu v doobedných a poobedných hodinách.