Problematiku poukazovania podielu zaplatenej dane, známeho ako 2% (alebo 1%) z daní, upravuje § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento mechanizmus umožňuje daňovníkom, fyzickým aj právnickým osobám, podporiť vybrané subjekty z neziskového sektora. Medzi kľúčových prijímateľov patria aj záujmové združenia právnických osôb.

Kto môže poukázať podiel zaplatenej dane a komu?
Daňovník, ktorý je právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní, v lehote na jeho podanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2% sa má poukázať ním určeným prijímateľom.
Podmienky pre právnické osoby - darcov
Právnická osoba môže poukázať 2% zaplatenej dane, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania, darovala finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5% zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Ak daňovník tieto finančné prostriedky neposkytol ako dar v minimálnej výške 0,5% zaplatenej dane, je oprávnený poukázať len 1% zaplatenej dane.
Účely použitia podielu zaplatenej dane
Podľa § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov možno podiel zaplatenej dane poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak sú týmito účelmi:
- ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
- podpora a rozvoj športu,
- poskytovanie sociálnej pomoci,
- zachovanie kultúrnych hodnôt,
- podpora vzdelávania,
- ochrana ľudských práv,
- ochrana a tvorba životného prostredia,
- veda a výskum,
- organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.
Definícia daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie
Daňovníkom, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, sa rozumie subjekt, ktorý nevychádza z definície podnikania podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu).
Definícia týchto daňovníkov je v zákone o dani z príjmov v § 12 ods. 3. Patrí sem široká škála subjektov, vrátane:
- občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
- záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia,
- štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky,
- rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy, vysoké školy a ďalšie špecifické verejnoprávne inštitúcie.
Za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.
Záujmové združenia právnických osôb
Podľa § 20f Občianskeho zákonníka môžu právnické osoby na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu vytvárať záujmové združenia právnických osôb. Zákonom bližšie nevymedzený účel však musí byť v súlade so zákonom a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Združenie nie je podnikateľským subjektom a môžu ho zakladať výlučne právnické osoby. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť a stáva sa právnickou osobou zápisom do registra, pričom mu je pridelené IČO (ako napr. občianskemu združeniu, neziskovej organizácii a pod.).
Príkladom môže byť záujmové združenie, ktoré vykonáva činnosti spojené so zriadením a udržiavaním stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe novely zákona o rozhodcovskom konaní môžu rozhodcovské súdy zriadiť a udržiavať len záujmové združenia právnických osôb alebo profesijné organizácie. Príjmom takéhoto záujmového združenia sú rozhodcovské poplatky, z ktorých je platená réžia rozhodcovského súdu a odmena rozhodcov.
Výška podielu a obmedzenia
Minimálna suma pre právnické osoby a fyzické osoby
Ak je daňovníkom právnická osoba, tak podiel zaplatenej dane musí byť najmenej 8 eur pre jedného prijímateľa. Ak by napríklad daňovník (právnická osoba) mohol darovať iba 1% zaplatenej dane, pretože počas roka neposkytol dary vo výške 0,5% zaplatenej dane, a jeho daňová povinnosť za rok 2019 by bola 500 eur, podiel jeho zaplatenej dane by bol 5 eur, čo je menej ako 8 eur, a preto podiel dane darovať nemôže.
Uvedené neplatí pre daňovníkov, ktorí sú fyzickými osobami. U nich je totiž možné darovať podiel zaplatenej dane v prípade, ak presiahne 3 eurá.
Možnosť darovať viacerým prijímateľom
Daňovník (právnická osoba) môže darovať podiel zaplatenej dane aj viacerým prijímateľom, avšak poukazovaný podiel zaplatenej dane u každého z nich musí byť viac ako 8 eur.
Proces poukázania a registrácie
Súčasť daňového priznania
Právnická osoba nemusí predkladať správcovi dane osobitné tlačivo. Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane je súčasťou daňového priznania právnickej osoby v časti VI. Tu právnická osoba vyznačí okrem zámeru poukázať 2% dane aj skutočnosť, či súhlasí, aby správca dane zaslal údaje o daňovníkovi (obchodné meno, sídlo, právna forma) určeným prijímateľom podielu zaplatenej dane.
Registrácia prijímateľov
Právnická osoba, ktorá sa rozhodne uchádzať o 2% (1%) podiel zaplatenej dane, sa musí zaregistrovať do centrálneho registra prijímateľov u ktoréhokoľvek notára v období od 1. septembra do 15. decembra bežného roka. Notár osvedčuje každoročne do 15. januára, že:
- prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho roka v registri neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, registri nadácií, registri neinvestičných fondov alebo registri občianskych združení,
- prijímateľ je osobou, ktorej je možné poskytnúť 2% (1%) podiel zaplatenej dane a ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov,
- prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu.
Aktualizácie v registrácii
- Od 1. decembra 2019 prijímateľ podielu zaplatenej dane nie je povinný na účely zápisu do zoznamu prijímateľov preukazovať notárovi, že nemá nedoplatky na poistnom na sociálne a zdravotné poistenie.
- Od 1. januára 2020 do 31. augusta 2021 správca dane poukazoval podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ktorý bol zapísaný do registra mimovládnych neziskových organizácií podľa zákona č. 346/2018 Z. z. Ak prijímateľ (nadácie, neziskové organizácie, neinvestičné fondy, občianske združenia atď.) nebol zapísaný v tomto registri, nárok na podiel zaplatenej dane mu zanikal.
- S účinnosťou od 1. septembra 2021 správca dane poukáže podiel zaplatenej dane len takémuto prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ktorý je zapísaný do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadeného podľa zákona č. 272/2015 Z. z.
- Od 1. januára 2023 právnická osoba pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti postupuje podľa § 49a zákona o dani z príjmov a podľa § 67 zákona č. 563/2009 Z. z.
- S účinnosťou od 15. apríla 2024 spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a s účinnosťou od 6. októbra 2025 poľovnícku organizáciu, ktoré sú zapísané do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci na základe údajov z príslušných registrov, zaregistruje správca dane z úradnej moci. Správca dane zaregistruje právnickú osobu v lehote 30 dní odo dňa prevzatia údajov z registra a pridelí jej daňové identifikačné číslo.
2 PERCENTÁ Z DANE - ZORIENTUJEME VÁS
Povinnosti prijímateľov a zverejňovanie
Zverejňovanie použitia podielu
Prijímateľ, ktorý v roku 2024 prijal z podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb za rok 2023 viac ako 3 320 € a použil poskytnutý podiel do konca roka 2025, je povinný do 16 mesiacov od zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov zostaveného Finančným riaditeľstvom SR podľa stavu k 31. 12. zverejniť špecifikáciu použitia prijatého podielu zaplatenej dane z príjmov v Obchodnom vestníku na základe zákona č. 200/2011 Z. z. Spôsob použitia sa zverejňuje v členení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia podľa § 50 ods. 5.
Pre zverejnenie je potrebné vyplniť formulár, ktorý sa uloží a zobrazí v časti „Obchodný vestník“, v „Prehľad podaných formulárov“ v stave „Pripravená na odoslanie“. Podanie sa následne odošle na zverejnenie. Redakcia Obchodného vestníka a Justičnej revue zverejní špecifikáciu do 5 pracovných dní odo dňa, keď jej cez elektronický systém príde informácia o zaplatení správneho poplatku. Za obsahovú a jazykovú správnosť podania zodpovedá povinná osoba, t. j. prijímateľ.
Termíny prevodu podielu správcom dane
Správca dane (daňový úrad) je po splnení zákonných podmienok povinný previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie daňového priznania alebo vyhlásenia. Ak poskytovateľ podielu zaplatenej dane podal daňové priznanie v riadnej lehote (napr. 31. 3. za rok 2022), správca dane má previesť podiely do troch mesiacov.
Podiely na dani sa vybranému prijímateľovi zasielajú hromadným príkazom, nie každý samostatne poskytnutý podiel. Ak mal poskytovateľ predĺženú lehotu na podanie daňového priznania (napr. do 30. 6. 2023), správca dane musí previesť poskytnuté podiely dane do 30. 9. 2023. V prípade poskytovateľov, ktorými sú zamestnanci, je lehota na poukázanie prostriedkov správcom dane do 31. júla bežného roka.
Správca dane podiel zaplatenej dane nepoukáže, ak daňovník nemá do 15 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani (pričom nedoplatok do 5 eur sa nepovažuje za prekážku), alebo ak vo vyhlásení uviedol nesprávne údaje o prijímateľovi. V takýchto prípadoch nárok na poukázanie zaniká.
Zoznam poskytovateľov
Po súhlase daňovníka (poskytovateľa), deklarovanom v daňovom priznaní alebo vo vyhlásení, oznámi správca dane prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane (meno, priezvisko a trvalý pobyt pre fyzické osoby; obchodné meno alebo názov, sídlo a právnu formu pre právnické osoby). Správca dane oznámi prijímateľom len tých poskytovateľov, od ktorých boli podiely zaplatenej dane skutočne prevedené. Tieto oznámenia sú zasielané po skončení roka.
Zmena právnej formy prijímateľa
V prípade, že zákon, na základe ktorého bola organizácia zriadená, umožňuje v nadväznosti na obchodný zákonník zmenu právnej formy (napr. na občianske združenie) a nedôjde k zániku právnickej osoby - prijímateľa, tento nebude postupovať podľa § 50 ods. 9 zákona o dani z príjmov, teda nie je povinný vrátiť podiel zaplatenej dane príslušnému správcovi dane. Ak však nie je možná zmena právnej formy, teda dôjde právne k zániku prijímateľa, vzťahuje sa na neho citované ustanovenie v plnom rozsahu, a takýto subjekt musí vrátiť podiel zaplatenej dane miestne príslušnému správcovi dane.
Daňové aspekty prijímateľov (nezaložených na podnikanie)
Predmet dane u daňovníkov nezaložených na podnikanie
U daňových subjektov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk, alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§ 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
Zákon o dani z príjmov v § 12 ods. 7 taxatívne definuje príjmy, ktoré u právnických osôb nie sú predmetom dane.
Príjmy oslobodené od dane
Príjmy, ktoré sú u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie oslobodené od dane, sú uvedené v § 13 zákona o dani z príjmov. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je predmetom dane.
Oslobodené sú napríklad príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom (okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa iných ustanovení). Taktiež príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, plynúce občianskemu združeniu, nadácii, neinvestičnému fondu a neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby, najviac do výšky 30 000 eur za zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom ich daňovník prijal.
Daňové výdavky a ich limitácia
Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve. Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (§ 19 ods. 2 písm. t).
Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Podobné obmedzenia platia, ak výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov.
Za daňové výdavky nemožno považovať výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, nie sú dostatočne preukázané, alebo sú priamo vymedzené v § 21 zákona o dani z príjmov. V súlade s § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.
Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie dosahuje výdavky (náklady), ktoré sa súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, vo svojej internej smernici určí pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov pre potreby ich zahrnutia do základu dane.
Predaj majetku
Príjem z predaja majetku je u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie predmetom dane (§ 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Je dôležité rozlišovať, či ide o predaj odpísaného alebo neodpísaného majetku. Ak ide o predaj neodpísaného majetku, výnos z predaja je zdaniteľným príjmom, pričom daňovým výdavkom je zostatková cena predávaného majetku, prípadne ďalšie výdavky súvisiace s predajom (napr. poplatky, sprostredkovateľská provízia). Pri predaji neodpisovaného majetku (napr. pozemkov) je daňovým výdavkom vstupná cena predávaného majetku. Pri predaji hmotného majetku môžu títo daňovníci vstupnú alebo zostatkovú cenu predávaného majetku zahrnúť do výdavkov len do výšky príjmu z predaja (§ 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov).
Výpočet základu dane
Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, vychádza pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty z výsledku hospodárenia (riadok 100 daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb). Pri výpočte základu dane sa následne upravujú výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami (riadok 130), a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane (riadky 210, 220, 230).
Povinnosť podať daňové priznanie
Daňové priznanie sú povinné podať všetky právnické osoby s výnimkou organizácií taxatívne vymenovaných v § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie, FNM SR, NBS nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov.
Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, t.j. členské príspevky podľa stanov. Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú povinnosť podať daňové priznanie, ak majú len príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. a).
Účtovníctvo prijímateľov
Uvedené účtovné jednotky vedú jednoduché účtovníctvo pre neziskovú sféru podľa Opatrenia MF SR č. MF/24342/2007-74. Ak týmto účtovným jednotkám vznikne povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, alebo sa pre ňu rozhodnú dobrovoľne, postupujú podľa Opatrenia MF SR č. MF/11323/2002-92. Pri prechode medzi sústavami účtovníctva postupujú podľa Opatrenia MF SR z 9. septembra 2003 č. MF/10200/2003-92.
tags: #zaujmove #zdruzenia #pravnickych #osob #prijimanie #podielu