Myjava, mesto s bohatou históriou, sa v priebehu storočí stalo centrom kultúrneho a spoločenského života. Významnú úlohu v tomto vývoji zohrali nielen udalosti, ale aj osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj divadla a umenia v regióne.
Začiatky divadelníctva na Myjave
Myjava bola založená roku 1586 a prvotne osídlená obyvateľmi utekajúcimi pred Turkami z južných častí dnešného Slovenska. Už predtým síce existoval na území dnešnej Myjavy majer Myjava (prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1436), avšak jeho vlastník, čachtický feudál František Nádašdy, si chránil poľnohospodársku pôdu v jeho okolí, a preto prvá dedina Myjava vznikla severnejšie, už v pásme hôr na území dnešnej Starej Myjavy.
Hodnoverný doklad o tom máme od Daniel Krmana, ktorý v rukopise Pro memoria zaznamenal „Mijava založená byla mezi horami leta Páne 1586“. Rovnaký rok založenia uviedol aj na kamennej doske, ktorá sa nachádza na dnešnom myjavskom r. k. kostole.
Samotný názov Myjava pôvodne patril rieke, o ktorej je najstaršia písomná zmienka z rokov 1262 a 1270 (pričom jej pomenovanie súviselo erozno-vymývacím vplyvom na okolie).
Príliv utečencov do tohto kraja bol však väčší, ako ich mohlo uživiť územie v dnešnej hornej časti Starej Myjavy a to malo za následok, že noví osadníci začali vytvárať klčoviská aj na vzdialenejších územiach, kde vznikali tzv. kopanice.
Spočiatku to bola len skultivovaná pôda, ale ďalej od dediny bol k nej prístup už ťažší a preto tam pomerne rýchlo začali vznikať rôzne sezónne obydlia a hospodárske stavby slúžiace na jej obrábanie. S pribúdajúcimi novými prisťahovalcami i novými dorastajúcimi generáciami sa dočasné obydlia menili na trvalé a tým sa začalo utvárať okolo dediny Myjava rozptýlené kopaničiarske osídlenie.
Pokračujúci rozvoj kopaníc podnietila ďalšia prisťahovalecká vlna, tzv. valašskej kolonizácie, v rámci ktorej začalo do oblasti Myjavy prichádzať obyvateľstvo zo severu Slovenska, najmä z Oravskej a Trenčianskej stolice. A zatiaľ čo osadníci z prvej kolonizačnej vlny sa vyznali v obrábaní pôdy, prisťahovalci z druhej vlny si priniesli znalosti z chovu dobytka, osobitne oviec, čo sa prejavilo pri rozvoji remesiel spojených so spracovaním ovčej vlny i v odievaní tunajších obyvateľov.
Príchod „valašských horniakov“ priniesol však vo väčšom rozsahu ešte jednu znalosť - používanie strelných zbraní. To zohralo úlohu už roku 1621 keď sa Myjavčania pridali na obranu svojej evanjelickej viery k povstalcom Gabriela Bethléna. V odvete za tieto aktivity bola Myjava vyrabovaná, sčasti vypálená a o život pritom prišlo 80 obyvateľov.
Bolo to prvé revolučne vystúpenie Myjavčanov, ktoré sa dostalo aj do histórie v podobe textu zachovanej piesne Myjava a Kozáci, ktorú uverejnil aj Ján Kollár vo svojich Zpiewankách.
V polovici 17. storočia začali sa meniť vlastnícke pomery na Čachtickom panstve a s nimi aj postup osídľovania Myjavskej pahorkatiny. Prisťahovalecký prúd valašskej kolonizácie neustával, čo sa prejavilo jednak na rozvoji osídlenia v blízkosti majera Myjava, teda už na území dnešnej Myjavy. Taktiež sa začali výraznejšie osídľovať južné svahy pohraničných Bielych Karpát, čím sa eliminovali nároky Moravy a Strážnického panstva na toto územie a tým sa zároveň dotváral vejár kopaníc na území od dnešného Brestovca, cez Starú Myjavu, Poriadie, Rudník až po Jablonku a Polianku. Tento pomerne rozsiahly sídelný útvar dostal v latinsky písanom zemepise z prvej polovice 17. storočia pomenovanie Magna Miava, teda Veľká Myjava a od toho času bola Myjava vnímaná nielen ako obec, ale aj ako kraj, pre ktorý sa začalo používať charakteristické slovné spojenie „na Myjave“.
Historické pozadie a náboženské nepokoje
Ďalšie napredovanie Myjavy poznačili náboženské nepokoje a s nimi účasť Myjavčanov v ďalších protihabsburských povstaniach. V roku 1646 po povstaní Juraja Rákociho Myjava získala v rámci tzv. Lineckého mieru náboženský ochranný list, ale po tom, čo František Nádašdy ml. prijal za manželku dcéru palatína Annu Esterháziovú a prestúpil na katolícku vieru, opäť bolo všetko inak.
Medzitým Myjava zažila ďalšiu pohromu od turecko-tatárskeho vojska, ktoré ju v roku 1663 trikrát vyrabovalo, vypálilo a do zajatia odvlieklo alebo usmrtilo 707 obyvateľov.
Nová vlna rekatolizácie, spojená s odoberaním evanjelických kostolov, nastala po Wesselényiho sprisahaní v rámci tzv. desaťročného prenasledovania protestantov v Uhorsku (1671 - 1681). Jej súčasťou sa stali senická a najmä turolúcka vzbura, ktorá bola kruto potlačená a 12 Turolúčanov skončilo na šibeniciach.
Ďalšie pokračovanie rekatolizácie sa odohrávalo na tzv. Prešporských súdoch, ktoré proti 730 evanjelickým kňazom a učiteľom viedol ostrihomský arcibiskup J. Selepčéni. Takmer stovku z nich uvrhli do žalárov a väčšina skončila na galejach.
Odpoveďou na tento teror sa stalo sústreďovanie prenasledovaných odbojníkov na myjavských kopaniciach a prepadávanie predstaviteľov feudálno-cirkevnej moci. Roku 1704 sa obyvatelia tohto kraja pripojili k povstaniu Františka Rákociho II., začo bola Myjava štyrikrát vyrabovaná a vypálená.
Tunajší kňaz Daniel Krman sa zachránil útekom na povstalecké územie a o ďalšie dva roky bol v Žiline zvolený za evanjelického superintendenta (biskupa) Trenčianskej, Liptovskej, Oravskej, Nitrianskej a Bratislavskej stolice. A v tejto funkcii, na základe rozhodnutia ružomberskej synody evanjelických cirkví, požiadal o pomoc a podporu evanjelikov švédskeho kráľa Karola XII. počas jeho vojnovej výpravy v Rusku.
Krman sa z tejto cesty vrátil roku 1709 a po Satmárskom mieri v roku 1711 aj na Myjavu, ktorá sa tak stala sídlom biskupa. Tu dokončil nový chrám a zároveň preniesol sídlo obce z pôvodnej Starej Myjavy na územie dnešného mesta.
Po povstaní Františka Rákociho II. bola Myjava rozvrátená a preto odišlo veľa tunajších rodín do južných oblastí Slovenska, Vojvodiny i Maďarska, kde sa na viacerých miestach, napríklad v dedine Oroszlány, Öskü alebo Bakonycsernye až do polovice 20. storočia zachovalo myjavské nárečie.
Už onedlho sa však Myjava začala opäť vzmáhať. Vďaka D. Krmanovi tu vznikli tri nové cechy - ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky a zároveň boli položené základy najvýznamnejšieho myjavského, tzv. pytlikárskeho remesla na výrobu osievacích mechov pre mlyny, ktoré malo odbyt na celom území Rakúsko-Uhorska.
Ale v roku 1729 opäť zosilnela rekatolizácia. D. Krmana obvinili zo vzbury a rozhodnutím cisára Karola VI. doživotne uväznili v priestoroch Bratislavského hradu, kde 23. septembra 1740 zomrel. Po jeho smrti jezuiti vyhlásili, že na smrteľnej posteli konvertoval na ich vieru a s veľkou pompou ho pochovali v bratislavskom Dóme Sv. Martina.
V súvislosti s týmito udalosťami v roku 1731 vtedajšie vrchnosti definitívne odobrali myjavský kostol evanjelikom, tunajšiu evanjelickú cirkev zakázali a nepomohli im ani príhovory pruského kráľa Fridricha Wilhelma, anglického kráľa Juraja alebo ruskej cárovnej Anny. Rakúsky cisár Karol VI. i Mária Terézia ostali voči Myjavčanom neoblomní.
Takmer dvestoročný náboženský útlak pominul až nástupom rakúskeho cisára Jozefa II. Vďaka jeho reformám a Tolerančnému patentu si Myjavčania obnovili evanjelickú cirkev a v roku 1785 postavili aj nový evanjelický chrám. V rovnakom čase sa uskutočnilo prvé sčítanie ľudu v Uhorsku, pri ktorom na Myjave žilo 8387 obyvateľov, čím sa stala štvrťou najľudnatejšou obcou na území dnešného Slovenska.
Slovenské národné hnutie a povstania
V 40-tych rokoch 19. storočia sa stal kraj Myjavskej pahorkatiny jedným z najvýznamnejších centier slovenského národného hnutia, ktoré sa usilovalo o zrovnoprávnenie Slovákov s ostatnými národmi Uhorska. Keď sa však vláda v Pešti postavila proti tomuto úsiliu, utvoril sa pod vedením J. M. Hurbana, Ľ. Štúra a M. M. Hodžu vo Viedni dobrovoľnícky zbor, ktorý prekročil 18. septembra 1848 hranice Uhorska. Myjava a okolitý kraj sa tak stal centrom prvého Slovenského povstania.
Historickým dňom sa stal 19. september 1848, kedy na verejnom zhromaždení ľudu oficiálne vyhlásili Slovenskú národnú radu za predstaviteľku politickej a vojenskej moci Slovákov. Povstanie potom pokračovalo na Brezovej (dnes Brezová pod Bradlom), kde povstalci vybojovali viaceré bitky, ale taktizovanie Viedne i nedostatočná výzbroj povstalcov spôsobili, že museli ustúpiť.
V druhej a tretej povstaleckej výprave, ktoré prešli takmer celým Slovenskom, opäť našli po boku cisárskeho vojska najväčšie zastúpenie dobrovoľníci z Myjavy a okolitých obcí. A významné aktivity sa v závere povstaleckého vystúpenia odohrávali aj na Myjave.
Od augusta 1849 sa tu zdržiaval J. M. Hurban, Ľ. Štúr a D. J. Bórik a v snahe aktívne zasiahnuť do záverečného porevolučného mierového usporiadania tu zostavili dokument Promemórium, ktorý v mene Národnej rady zaslali do Viedne s požiadavkou, aby „nový vek Rakúska pomáhali zakladať ľudia noví“, a aby sa uskutočnilo „občanské oddelenie Slovenska od Maďarska“.
Ďalšiu významnú aktivitu tu v závere roka 1849 vyvinuli aj myjavskí národovci, keď zorganizovali deputáciu na podporu národných výdobytkov a v mene tridsaťtisíc obyvateľov Myjavskej pahorkatiny sa pod vedením Jána Valáška - Mydlára vybrali do Viedne, kde ich prijal rakúsky cisár František Jozef I.
Ciele zrovnoprávnenia Slovákov sa síce nesplnili, ale na Myjave predsa len nastali zmeny. Viedenský cisársky dvor, aby mohol lepšie kontrolovať tunajší región, tu v roku 1850 zriadil sídlo okresu a s príchodom nových úradníkov sa začala modernizovať centrálna časť Myjavy, tzv. mestečko.
Vysťahovalectvo a národná banka
Úpadok remesiel, neriešené sociálne otázky a preľudnenosť myjavského chotára priniesli novú kapitolu tunajších dejín - vysťahovalectvo do zámoria. Od roku 1890 sa stovky mladých Myjavčanov i celých rodín začalo usídľovať v mestách na východnom pobreží USA alebo na farmách v Severnej Dakote a Texase.
No najväčším strediskom tunajších vysťahovalcov sa stalo mestečko Little Falls v štáte New York, ktoré dostalo medzi Myjavčanmi prívlastok „Druhá Myjava“, a druhou najpočetnejšou komunitou Myjavčanov sa stal americký Guttenberg.
Zo spádových stredísk Myjavčanov žijúcich v USA začal koncom 19. storočia prúdiť na Myjavu oživujúci kapitál, prostredníctvom ktorého sa zadlžené majetky opäť dostávali do rúk pôvodných majiteľov. A prosperitu začala zažívať aj Myjavská banka založená v roku 1886 ako jeden z mála slovenských finančných ústavov.
Na samotnej Myjave to viedlo k zomknutiu národovcov, pričom jeden z nich - pravotár Ján Valášek (ujec M. R. Štefánika), sa dostal v roku 1901 ako poslanec do uhorského snemu, no zároveň za „predvolebné poburovanie“ aj na rok do väzenia.
Podobne najväčšie bolo zastúpenie Myjavčanov v légiách, ktoré sa pričinili o vznik Československej republiky a významné miesto pri ich organizovaní alebo finančnej podpore mali aj myjavskí rodáci v USA, pričom ich hlavný predstaviteľ, Ján Samuel Bradáč, sa ako zástupca Slovenskej ligy zúčastnil aj na tvorbe Pittsburskej dohody.
Vo funkcii tajomníka JUDr. Ivan Markovič a ako kapitán československých légií aj Pavel Varsik, neskorší plukovník a tzv. vojenský referent v prvom správnom orgáne pre Slovensko. Povojnových mierových rokovaní a tvorby Trianonskej zmluvy sa popri brezovskom rodákovi JUDr. Štefanovi Osuskom zúčastnil aj ďalší myjavský rodák JUDr. Ivan Krno, synovec M. R. Štefánika.
Významné osobnosti spojené s Myjavou
Myjava sa môže pochváliť radom významných osobností, ktoré formovali jej kultúrny a spoločenský život:
- Prof. Jozef Kresánek, DrSc. - významný slovenský muzikológ, hudobný skladateľ, pedagóg, zakladateľ slovenskej hudobnej vedy. Študoval kompozíciu na pražskom konzervatóriu a súčasne aj hudobnú vedu a estetiku na Filozofickej fakulte KU, kde sa stal v roku 1953 docentom, 1962 profesorom a v roku 1970 doktorom vied. Pôsobil ako učiteľ hudby na učiteľskom ústave v Prešove, neskôr v hudobnom odbore Matice slovenskej v Martine. Bol externým riaditeľom Ústavu hudobnej vedy SAV v rokoch 1964-1965. Zastával odborné funkcie vo viacerých vedeckých kolégiách, bol členom mnohých umeleckých rád. Jeho muzikologické dielo je neodmysliteľnou súčasťou nielen slovenskej, ale aj európskej kultúry. Ako pedagóg bol k svojim študentom láskavý, trpezlivý, vždy si pre nich našiel čas aj povzbudivé slovo a nezištne im odovzdával svoje vedomosti.
- Miriam - talentovaná študentka a vynikajúca pedagogička. Magisterský diplom získala roku 2001 v Kanade a zdokonaľovala sa v interpretačnom umení vo Viedni. Ako interprétka vážnej hudby vystupovala po celej Európe, Južnej a Severnej Amerike, Ázii a Afrike.
- Dana Dinková - absolventka tanečného odboru ZUŠ Jozefa Kresánka a VŠMU v odbore choreografia baletu. Pôsobila v balete SND v Bratislave, v Rakúsku, v New Yorku aj v Prahe. V roku 1997 sa významnou mierou pričinila o založenie Slovenského komorného baletu.
- Eva Borušovičová - absolventka literárno-dramatického odboru. Na VŠMU študovala na Filmovej a televíznej fakulte. Okrem filmovej réžie a scenáristiky sa venuje aj literárnej a dramatickej tvorbe.
- Zuzana Kopanicová - absolvovala výtvarný odbor na ZUŠ Jozefa Kresánka a pokračovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Pracuje ako brand and marketing manager.
- Gustáv Beláček - svetová spevácka osobnosť operného sveta. Absolvoval spev na ZUŠ a pokračoval v štúdiu na Štátnom konzervatóriu a VŠMU v Bratislave. Je absolútnym víťazom Medzinárodnej speváckej súťaže Antonína Dvořáka.
- Barbora Murínová - absolventka tanečného odboru ZUŠ Jozefa Kresánka a Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave. Pôsobila v Laterne magika a Balete Bratislava.
- Martin Leginus - absolvent hudobného odboru ZUŠ Jozefa Kresánka a Štátneho konzervatória v Bratislave. Od roku 2006 pôsobí v Slovenskom národnom divadle.
- Katarína Šafaříková - počas štúdia spolupracovala s Divadlom Thália v Košiciach. V súčasnosti pokračuje vo svojej výučbe na VŠMU, kde so študentkami a študentmi pracuje aj režijne.
Divadlo Ozvena a tradícia ochotníckeho divadla
Divadlo Ozvena zo Stráží si aj dnes s hrdosťou zachováva vyše storočnú tradíciu ochotníckeho divadla. Sme živým dôkazom, že láska k umeniu a kultúre pretrváva naprieč generáciami.
V období 1. ČSR, v druhej polovici tridsiatych rokov, prichádzali do Uňatína českí herci z Moravy ako zájazdové divadlo. Divadlo v Uňatíne bolo ovplyvnené školou. V hrách hrávali mladší i starší žiaci a tiež nebola núdza o dospelých hercov a herečky.
Po odchode učiteľa Schiebera (1959) do Žibritova sa divadlo v Uňatíne hrávalo ešte aj v šesťdesiatych rokoch, na čom mali zásluhu učitelia Ján Mlynský, Ján Lauko a Kristína Verčíková. V nasledujúcich rokoch divadlo upadalo, ale z rozprávania občanov môžem spomenúť, že ešte aj v sedemdesiatych rokoch sa občas našla nejaká príležitosť a iniciatíva pre nacvičenie divadla.
Počas niektorých skúšok, hlavne keď Lucia bola zaneprázdnená, často pomáhali s nácvikom Anna Očovská a Michaela Babiaková. Divadielko spolupracovalo na niekoľkých projektoch s občianskym združením "Nádej v Uňatíne". Počas fungovania divadielka sa stal Luciinou pravou rukou Pavel Bartík, ktorý zozačiatku účinkoval v divadle ako jeden z jeho ochotníckych hercov.
Festival Vianoce v divadle Myjava
Od 7. do 9. decembra 2023 sa v Myjave bude konať 19. ročník festivalu Vianoce v divadle. Priaznivcom umenia ponúkne osem predstavení, jeden koncert a nebude chýbať ani ceremoniál Terasa slávy. Podujatie pripravuje Divadelné združenie Korbáč Myjava s finančnou dotáciou z rozpočtu mesta Myjava a v spolupráci s partnermi a sponzormi festivalu.
Funkcie prezidenta festivalu sa tento rok zhostí známy slovenský herec Ady Hajdu. V rámci programu:
- 17:00 h - Funny Fellows - hudobný koncert, účinkujú: Roman Féder, Pavol Ivičič, Daniel Valášek, Marek Berky a Milan Ruček, Námestie M. R.
- 18:00 h - Terasa slávy: Miroslav Donutil a Žofia Martišová - Slávnostný ceremoniál udeľovania ocenení osobnostiam zo Slovenska a Českej republiky za prínos v kultúre. Tabuľky si odhalia Miroslav Donutil a Žofia Martišová.
Na Myjavu zavíta množstvo známych hereckých tvárí zo Slovenska i Českej republiky.
Vianoce v divadle 2024
Myjava 27. októbra (TASR) - Po vynútenej pandemickej prestávke sa začiatkom decembra uskutoční 18. ročník festivalu Vianoce v divadle. Ako doplnil, prezidentom podujatia bude herec Juraj Loj. "Organizátori pôvodne pripravovali 18. ročník už minulý rok, ale obmedzenia hromadných podujatí, ktoré v tom čase začali platiť, jeho realizáciu neumožnili. Milovníci dosiek, ktoré znamenajú svet, si to tak môžu vynahradiť od 1. do 3. decembra."
Na Myjavu zavíta množstvo známych hereckých tvárí zo Slovenska i Českej republiky. "Počas troch dní sa v hlavnej sále Kultúrneho domu Samka Dudíka, na myjavskom námestí a v TOBB Restaurant na Starej Myjave uskutoční šesť predstavení, jeden koncert a nebude chýbať ani slávnostný ceremoniál Terasa slávy.
tags: #zakladatel #vianoc #v #divadle #myjava