Práca počas sviatkov je téma, ktorá sa dotýka mnohých zamestnancov a zamestnávateľov. Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákonník práce a zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, jasne definuje, ktoré dni sú sviatkami a aké pravidlá platia pre výkon práce v tieto dni. Cieľom týchto úprav je zabezpečiť zamestnancom možnosť oddychu a trávenia času s rodinou, s určitými výnimkami pre nevyhnutné prevádzky.
Sviatky a dni pracovného pokoja v slovenskej legislatíve
Ktoré dni sú sviatkami, ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja považuje za nepodstatné, avšak pre prehľadnosť uvádzame oba zoznamy.
Štátne sviatky
- 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky)
- 5. júl (sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda)
- 29. august (výročie Slovenského národného povstania)
- 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
Dni pracovného pokoja
- 6. január (Zjavenie Pána - Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj (Sviatok práce)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 15. september (Sedembolestná Panna Mária)
- 1. november (Sviatok všetkých svätých)
- 24. december (Štedrý deň)
- 25. december (prvý sviatok vianočný)
- 26. december (druhý sviatok vianočný)
Všeobecné podmienky pre prácu vo sviatok
Sviatky sú v zmysle slovenskej legislatívy považované za dni pracovného pokoja, ktoré sú typické tým, že počas nich zamestnávateľ v zásade nie je oprávnený vyžadovať od zamestnanca prácu. Pracujúcich vždy poteší, keď sviatok pripadne na pracovný deň, pretože spravidla namiesto práce môžu oddychovať doma alebo ísť na výlet.
Základným pravidlom práce počas sviatkov je dobrovoľnosť tejto práce, ktorá predpokladá dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. To znamená, že proti vôli zamestnanca je zamestnávateľ oprávnený nariadiť prácu počas sviatkov iba výnimočne a v nevyhnutných prípadoch, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (za predpokladu, že títo pôsobia u daného zamestnávateľa).
Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť v zásade len práce, ktoré možno nariadiť aj v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu cez sviatok iba výnimočne, ak ide o naliehavé opravárenské práce, inventúrne práce, práce pri mimoriadnych udalostiach, v nepretržitých prevádzkach a iné nevyhnutné práce, ktoré nie je možné vykonať v bežný pracovný deň.
Čo je dobrovoľníctvo?
Zákaz maloobchodného predaja počas vybraných sviatkov
Pri predaji tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) je situácia odlišná a Zákonník práce v tomto prípade stanovuje prísne obmedzenia.
Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj vrátane s ním súvisiacich prác v nasledujúcich dňoch:
- 1. januára
- 6. januára
- vo Veľký piatok
- vo Veľkonočnú nedeľu
- vo Veľkonočný pondelok
- 1. mája
- 8. mája
- 5. júla
- 29. augusta
- 1. septembra
- 15. septembra
- 1. novembra
- 17. novembra
- 24. decembra po 12.00 hodine
- 25. decembra
- 26. decembra
Novelou (zákon č. 95/2017 Z. z.) Zákonníka práce, účinnou od 1. júna 2017, sa v § 94 ods. 5 Zákonníka práce výrazne zvýšil počet sviatkov, počas ktorých nie je možné zamestnancovi nariadiť prácu pri maloobchodnom predaji. Do 1. júna 2017 boli týmito sviatkami len 1. január, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12.00 hodine a 25. december. Novelou sa zákaz rozšíril aj na ostatné dni uvedené vyššie.
Práce súvisiace s maloobchodným predajom sú všetky práce, ktoré sú s maloobchodným predajom vo vzájomnom vzťahu, bez ktorých by tento predaj nebolo možné uskutočniť. To znamená, že otváracie hodiny v predajni musia byť určené tak, aby napríklad 24. decembra do 12.00 hodiny boli vykonané aj všetky súvisiace práce a zamestnanec po 12.00 hodine už v predajni nepracoval.
Ak je vám nariadená práca aj vo sviatky, kedy by ste ju nariadenú nemali mať, je potrebné ohradiť sa u zamestnávateľa. V zmysle právneho názoru advokáta, konanie zamestnávateľa, ktoré obchádza účel tohto zákonného ustanovenia, by malo byť posúdené ako protiprávne. Je dôležité poznamenať, že spracovávanie zásielok sa vo všeobecnosti nepovažuje za nakladacie a vykladacie práce v zmysle zákazu maloobchodného predaja a zákaz nariadenia práce vo sviatok na spracovávanie zásielok sa nevzťahuje.
Výnimky zo zákazu maloobchodného predaja
Zákaz maloobchodného predaja počas vybraných sviatkov má svoje výnimky, ktoré sú taxatívne vymedzené v prílohe č. 1a k Zákonníku práce. Tieto výnimky umožňujú výkon práce zamestnancov v maloobchode aj počas uvedených sviatkov v špecifických prevádzkach:
- na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
- maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- predaj cestovných lístkov,
- predaj suvenírov,
- predaj kvetov 8. mája a 1. septembra,
- predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Dôležité je tiež odlíšiť predaj tovaru od poskytovania služieb. Práca v reštaurácii či pohostinstve sa považuje skôr za poskytovanie služby než za predaj tovaru. Z tohto dôvodu reštaurácie a pohostinstvá nemusia byť počas zákonom vybraných sviatkov zatvorené a ich prevádzkovatelia si môžu so svojimi zamestnancami dohodnúť prácu alebo im ju nariadiť v súlade s všeobecnými pravidlami pre prácu vo sviatok.
Odmeňovanie za prácu vo sviatok
Zákonník práce počíta aj s prácou počas sviatku, avšak za presne stanovených podmienok a s príplatkom. Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce.
Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % jeho priemerného zárobku (účinné od 1. mája 2018). Táto výška mzdového zvýhodnenia je minimálna; v kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je zákonom stanovená.
Možnosť náhradného voľna
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi hodina náhradného voľna. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, vyčerpaním náhradného voľna stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu však zostáva zachovaný.
Je dôležité, že zamestnávateľ nemôže náhradné voľno zamestnancovi nariadiť, ani ho dohodnúť v kolektívnej zmluve jednostranne. Musí ísť vždy o dohodu so zamestnancom. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnávateľ mu musí mzdové zvýhodnenie vyplatiť.
Praktické príklady a špecifické situácie pri odmeňovaní
Práca v noci zasahujúca do sviatku
Ak zamestnanec pracuje v noci, a jeho zmena zasahuje do sviatočného dňa, práca vo sviatok sa počíta len za hodiny, ktoré reálne spadajú do sviatku. Napríklad, ak zamestnanec pracuje v noci od 22:00 1. mája do 6:00 2. mája (predpokladajme, že 1. máj je sviatok a 2. máj už nie), pracuje vo sviatok len 2 hodiny (od 22:00 do 24:00 1. mája). Od polnoci 2. mája už kalendárne nejde o sviatok.
Mesačne odmeňovaní zamestnanci
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou a sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, pričom zamestnanec v dôsledku sviatku nepracuje, sa tento deň považuje za odpracovaný. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mesačná mzda, aj napriek tomu, že v tento deň nepracoval. Ak odpracuje plný fond pracovného času na daný mesiac (znížený o dni sviatkov, počas ktorých nepracoval), patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Príklad 1: Odmeňovanie bez náhradného voľna
Zamestnanec, odmeňovaný mesačnou mzdou 600 Eur (hodinový podiel 3,75 €), odpracoval v mesiaci 160 hodín, z toho 8 hodín bola práca vo sviatok. Jeho priemerný zárobok je 4,50 €/hod. Za prácu vo sviatok mu patrí:
- Mzda za prácu: 8 hodín * 3,75 €/hod = 30 €
- Mzdové zvýhodnenie: 8 hodín * 100% priemerného zárobku (4,50 €/hod) = 36 €
Spolu za prácu vo sviatok dostane 30 € (mzda) + 36 € (príplatok) = 66 €.
Príklad 2: Odmeňovanie s náhradným voľnom
Zamestnanec s týždenným pracovným časom 37,5 hodiny (7,5 hodiny denne) odpracoval v deň sviatku 7,5 hodiny. So zamestnávateľom sa dohodne na čerpaní náhradného voľna, ktoré si vyčerpá v tom istom mesiaci. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno, mu prislúcha náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku (napr. 4,60 €/hod).
V tomto prípade zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda za vykonanú prácu vo sviatok (7,5 hodiny * hodinová mzda), ale nemá nárok na mzdové zvýhodnenie, pretože si vyčerpal náhradné voľno.
Príklad 3: Sviatok a práca nadčas
Sviatok pripadol na utorok. Zamestnanec pracoval na príkaz zamestnávateľa od 6:00 do 18:00 (12 hodín). Jeho bežný pracovný čas je 8 hodín, čiže pracoval aj 4 hodiny nadčas. Priemerný hodinový zárobok je napríklad 4 €. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie minimálne 25 % priemerného zárobku.
V tomto prípade má zamestnanec nárok na odmenu nielen za prácu počas sviatku, ale aj za prácu nadčas, pričom príplatky sa sčítavajú:
- Mzda za 12 hodín práce: 12 * hodinová mzda
- Mzdové zvýhodnenie za sviatok: 12 * 100% priemerného zárobku (4 €) = 48 €
- Mzdové zvýhodnenie za nadčas: 4 * 25% priemerného zárobku (1 €) = 4 €
Spolu príplatky: 48 € (sviatok) + 4 € (nadčas) = 52 €.
Sviatok pripadajúci na nepracovný deň
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni podľa rozvrhu pracovných zmien alebo na víkend pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času), nemohla mu z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy za sviatok.
Špecifické prípady a právne dôsledky
Práca vedúcich zamestnancov
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné s vedúcim zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v tomto zmysle, nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie ani na možnosť čerpať náhradné voľno. Vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce ako tých, ktorí sú oprávnení samostatne určovať a ukladať úloh y podriadeným zamestnancom, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a prijímať záväzné rozhodnutia v mene zamestnávateľa.
Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100 % priemerného zárobku.
Postavenie konateľa alebo živnostníka
Zákon v prípade zákazu maloobchodného predaja počas sviatkov zakazuje nariadiť výkon práce zamestnancom. Nezakazuje však, aby prácu vykonával živnostník. Vychádza sa zo slobody podnikania. Konateľ spoločnosti môže túto činnosť počas sviatku vykonávať z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti, a nie ako zamestnanec. Situácia sa však môže skomplikovať v prípade, ak konateľ vystupuje zároveň ako zamestnanec a druh práce má vymedzený ako samotný predaj v obchode. Dovolenej súbehu výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru by mohlo prísť len vtedy, ak by sa pracovné zaradenie a náplň práce zamestnanca a konateľa nezamieňali a činnosti si navzájom nekonkurovali.
Sankcie za porušenie zákazu práce vo sviatok
Porušenie § 94 ods. 5 Zákonníka práce sa považuje za správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu až do výšky 100 000 eur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.
Účelom tohto zákazu je ochrana rodiny a umožnenie zamestnancom tráviť sviatky s blízkymi. Dôvodová správa k príslušnej právnej úprave z roku 2008 zdôrazňovala, že práca, ktorou je počas sviatkov predaj tovaru, nie je dôležitejšia ako rodina a deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať.