Adventný kalendár je neodmysliteľnou súčasťou predvianočného obdobia, prinášajúci radosť a napätie najmä deťom, ale aj dospelým. Tento tradičný nástroj pomáha sledovať a očakávať blížiace sa Vianoce, pričom každý deň ponúka malé prekvapenie. Predtým, než sa ponoríme do histórie a rôznych foriem adventného kalendára, je dôležité pochopiť širší kontext adventného obdobia, z ktorého vychádza.
Čo je Advent?
Slovo „Advent“ pochádza z latinského „adventus“, čo znamená príchod alebo očakávanie príchodu. Pre kresťanov je to čas čakania a prípravy na príchod Mesiáša, na narodenie Božieho Syna Ježiša Krista v Betleheme. Zároveň sa v teologickom zmysle advent vyznačuje dvojakým očakávaním - sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času (parúzia).
Pôvod a trvanie adventného obdobia
Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Vianocami a je zároveň prvou časťou cirkevného, čiže liturgického roka. Jeho začiatok je pohyblivý, a to podľa toho, na ktorý deň v týždni pripadne 25. december - Narodenie Pána. Môže to byť ktorýkoľvek deň od 27. novembra do 3. decembra. Končí sa po západe slnka na Štedrý večer (vigília Sviatku Narodenia Pána). Dĺžku adventného obdobia vymedzujú štyri adventné nedele.
Duchovný význam a príprava
Advent je obdobie očakávania. Ľudia sa v tomto čase často snažia upokojiť svoje mysle a sústrediť sa na duchovný význam Vianoc. Kresťania sa v tomto období pripravujú na oslavu narodenia Ježiša, čo môže zahŕňať modlitbu, rozjímanie, čítanie Biblie a zúčastňovanie sa cirkevných obradov. Pôvodne sa v tomto období držal takisto pôst pred začatím slávnostného vianočného obdobia. Adventné obdobie má kajúci charakter, no nechápe sa ako čas pokánia v tom zmysle ako vo Veľkom pôste.
Historický vývoj adventu
Zmienky o adventných bohoslužbách nájdeme už od 5. storočia v Ravenne a v 6. storočí v Ríme. Počet nedieľ sa často líšil a advent sa slávil štyri až šesť nedieľ pred Vianocami. Až pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele, symbolizujúce 4000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja. Advent v tejto forme nadobudol svoju definitívnu podobu v 8. - 9. storočí. V r. 1362 Urban V. znovu zaviedol pôstny charakter. Adventné obdobie ako príprava na vianočné sviatky sa ustálilo do podoby, v akej ho poznáme dnes - na posledné štyri týždne pred Štedrým dňom, vďačíme za to pápežovi Gregorovi.
Liturgické farby a symbolika nedieľ
Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam: prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia a tretia sa nesie v znamení radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiša. Hoci pre advent je typická fialová farba, tretiu adventnú nedeľu, ktorá sa nazýva Gaudete, ju nahrádza veselšia ružová. Fialová je farbou pokory a dôstojnosti, zatiaľ čo ružová je farbou priateľstva a už zvestuje radostné očakávanie. Chrámové rúcho v advente je fialové.
Adventný veniec: Symbol svetla a nádeje
Klasickým a typickým symbolom adventného obdobia je adventný veniec, ktorý má štyri sviečky a každú adventnú nedeľu sa postupne zapaľuje o jednu sviečku viac. Už od starých čias to boli dni naplnené tichou radosťou. Preto sa na Katarínu robili posledné bály a zábavy, skončili sa muziky a bujaré vystrájanie. Ľudská myseľ sa potrebuje stíšiť, aby si človek lepšie uvedomil, aký veľký dar, uložený v betlehemských jasličkách, dostáva.
Pôvod a prvé vence
Prvá zmienka o adventnom venci pochádza až z 19. storočia, presnejšie z roku 1838 z Hamburgu, kedy teológ Johann Heinrich Wichern zavesil veniec na dvere sirotinca. Pôvodný adventný veniec bol drevený s 24 sviečkami - 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni, a 4 hrubšími sviečkami, ktoré symbolizovali štyri adventné nedele. Johann Henrich Wichern vyrobil veniec na základe neustálych otázok opustených detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc.
Symbolika venca a farieb
Veniec sa zhotovuje z vetvičiek jedličky, smreka alebo vavrína. Zelená farba znamená „nádej“ a jeho kruhovitý tvar symbolizuje „večnosť“, celistvosť, spojenie a jednotu. Veniec z prútia či slamy má odháňať zlých duchov a byť pre príbytok požehnaním. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).
Význam jednotlivých sviečok
Štyri sviece na adventnom venci symbolizujú štyri adventné nedele alebo obdobie približne 4000 rokov, počas ktorého Židia očakávali Mesiáša. Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú postupne, každú nedeľu sa zapáli ďalšia. Základnými sviečkami pre adventný veniec boli tri fialové a jedna ružová sviečka:
- Prvá fialová sviečka, tzv. Svieca prorokov, sa zapaľuje na prvú adventnú nedeľu a je pamiatkou na prorokov, ktorí predpovedali narodenie Ježiša Krista. Symbolizuje nádej.
- Druhá fialová sviečka, tzv. Betlehemská, sa zapaľuje na druhú adventnú nedeľu, reprezentuje lásku a predstavuje Ježiškove jasličky. Symbolizuje mier.
- Ružová sviečka, tzv. Pastierska, sa zapaľuje na tretiu adventnú nedeľu a vyjadruje radosť z toho, že pôst je takmer na konci. Symbolizuje priateľstvo alebo radosť.
- Posledná fialová sviečka, tzv. Anjelská, sa zapaľuje na štvrtú adventnú nedeľu a predstavuje mier a pokoj. Symbolizuje lásku.
V našich končinách poznáme adventné vence hlavne so štyrmi sviečkami, no po správnosti by ich malo byť päť. Ak je piata sviečka súčasťou venca, mala by byť odlišnej farby (biela) ako ostatné a predstavuje samotného Ježiša Krista. Zapaľuje sa na Štedrý deň ako symbol jeho príchodu. Biela farba znamená čistotu a je zároveň chápaná ako slávnostná. Sviečky by sa mali zapaľovať vždy po smere hodinových ručičiek - tak plynie čas.
Ľudové označenia adventných nedieľ
Vedeli ste, že každá z adventných nedieľ mala svoje ľudové označenie?
- Prvá adventná nedeľa - železná
- Druhá adventná nedeľa - bronzová
- Tretia adventná nedeľa - strieborná
- Štvrtá adventná nedeľa - zlatá
Adventný kalendár: Odpočítavanie radosti
Adventný kalendár je špeciálny spôsob, ako sledovať a očakávať blížiace sa Vianoce. Tento tradičný nástroj sa stal obľúbeným rituálom pre mnoho rodín a jednotlivcov po celom svete. Jeho podstata spočíva v tom, že odpočítava dni do Vianoc a každý deň ponúka malý prekvapujúci darček.
Počet okienok a ich účel
Väčšina adventných kalendárov má 24 okienok alebo vrecúšok, každý označujúci jeden deň až do 24. decembra. Najmä deti otvárajú jedno okienko každý deň, čím vytvárajú napätie a radosť očakávania. Princípom adventného kalendára bolo odjakživa odpočítavanie dní zostávajúcich do Štedrého dňa a spríjemnenie predvianočného času.
Bežný obsah kalendárov
Obsah adventných kalendárov sa môže líšiť. Niekedy ide o malé čokolády, cukríky alebo iné sladkosti. Iné kalendáre môžu obsahovať malé hračky alebo ozdoby. V prvých podobách kalendár prinášal ľuďom posolstvo prostredníctvom príbehov, veršov či citácií z Biblie.
Návod jak vyrobit adventní kalendář
História adventného kalendára: Od kresby k čokoláde
Adventný kalendár má pôvod v nemeckých protestantských domácnostiach 19. storočia. Jeho vznik je spojený s potrebou čakania na Vianoce a udržiavaním očakávania v období adventu. Kresťania vymýšľali rôzne spôsoby odpočítavania dní od začiatku adventu do Štedrého dňa.
Rané formy odpočítavania
Kresťania spočiatku sledovali počet dní zostávajúcich do Vianoc tak, že si na dvere robili kriedou značky, ktoré sa postupne zotierali. Ďalšími spôsobmi odpočítavania dní boli adventné sviečky a umiestnenie malého náboženského obrázka na označenie každého dňa. Protestanti označovali adventné dni (štyri nedele medzi sviatkom sv. Ondreja Apoštola a Vianocami) pálením sviečok, ukladaním stebiel slamy do betlehemov alebo označovaním stien kriedou. V roku 1838 začal nemecký luteránsky pastor Johann Wichern vo svojom zbore používať adventný veniec na odpočítavanie dní zostávajúcich do Vianoc.
Prvý známy kalendár (1851)
Údajne prvý doložený adventný kalendár vznikol v roku 1851. Bol ručne vyrobený a rozhodne sa nepodobal dnešnej verzii. Išlo o kalendár, ktorý nemal ešte svoju ikonickú podobu s 24 okienkami, ale mal 24 malých obrazov s náboženskými motívmi. Tento kalendár vytvorila nemecká rodina, aby pomohla svojim deťom sledovať dni do Vianoc a udržiavať ich očakávania.
Gerhard Lang: Otec komerčného adventného kalendára
Za prvý tlačený adventný kalendár sa oficiálne považuje ten z roku 1908 od mníchovského tlačiara, pána Gerharda Langa, ktorý ho nazval „V Ježiškovej krajine“. Nápad mal korene v jeho detstve, keď Gerhardova matka pripevňovala na kartónový štvorec dvadsaťštyri koláčikov, aby synovi spríjemnila predvianočné obdobie. Keď bol Gerhard dospelý, spomenul si na nápad svojej mamy a v roku 1908 so svojím obchodným partnerom Reichholdom začal vyrábať svoje vlastné adventné kalendáre.
Jeho kalendáre mali dvadsaťštyri krátkych veršov a dvadsaťštyri obrázkov. Deti si tak každý deň od 1. decembra do 24. decembra odstrihávali jeden obrázok, ktorý potom nalepovali na kalendár, čím zakryli krátke vianočné verše. Neskôr, okolo roku 1920, sa vo firme pána Langa začalo s výrobou kalendárov, ktoré mali už otváracie okienka. Kalendár bol pomenovaný Ježiškov dom, ktorý mal spočiatku iba devätnásť dvojitých dvierok a začínal od 6. decembra do 24. decembra.
Vývoj obsahu a celosvetová popularita
Bohužiaľ, v 30. rokoch 20. storočia Langove podnikanie skončilo. Koncept sa však ujal, čo využili nielen iné spoločnosti. Nový dych zažil adventný kalendár po druhej svetovej vojne. Dokonca sa začal objavovať aj mimo svojej domoviny, a to vďaka Richardovi Sellmerovi zo Stuttgartu, ktorého firma dodnes vyrába milióny kalendárov ročne. V priebehu minulého storočia sa adventné kalendáre stali menej religiózne a zamerali sa na navodenie vianočnej nálady a atmosféry. Maškrty v sebe začal ukrývať až v období po druhej svetovej vojne. Niektoré zdroje uvádzajú, že čokoláda sa do adventných kalendárov začala dávať až v 50. rokoch 20. storočia. V roku 1953 sa stali neuveriteľne populárnymi po tom, čo bol prezident Dwight D. Eisenhower odfotografovaný pri otváraní jedného so svojimi vnúčatami. Fotografia sa objavila v národných novinách a adventný kalendár sa okamžite stal bestsellerom. Spoločnosť Cadbury vytvorila svoj prvý adventný kalendár v roku 1971, ale až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa čokoládové adventné kalendáre skutočne rozšírili po celom svete.
Kreatívne formy a nápady adventných kalendárov
Dnes sú adventné kalendáre dostupné vo viacerých formách, od tradičných až po moderné a kreatívne varianty. Sú obľúbenými predvianočnými produktmi, ktoré pridávajú dávku radosti a očakávania do domovov po celom svete. Okrem toho napomáha udržiavať ducha očakávania a radosti, ktorý charakterizuje toto obdobie roka.
Vlastnoručné kalendáre
Niektoré rodiny si vytvoria vlastné kalendáre s ručne vyrobenými darčekmi alebo úlohami, ktoré zvýrazňujú ducha Vianoc a rodinného spojenia. Môžete si ho vyrobiť buď klasický, alebo netradičný, možno taký, ktorý aj nejako bude charakterizovať rodinu. Každý si tam môže dať napríklad svoju ozdobu, prípadne si dohodnite nejaké pravidlá, za akých podmienok si kto sviečku večer zažne.
Rôznorodosť moderných kalendárov
Obsah adventných kalendárov sa môže líšiť. Niekedy ide o malé čokolády, cukríky alebo iné sladkosti. Iné kalendáre môžu obsahovať malé hračky alebo ozdoby. Dnešné adventné kalendáre sú veľmi rôznorodé a ponúkajú prekvapenia na každý deň.
- Knižné kalendáre: Sú s 24 knižočkami s čarovnými rozprávkami alebo jeden príbeh vo forme adventného kalendára s ilustráciami.
- LEGO adventné kalendáre: Ponúkajú od 1. decembra za každými dvierkami malé prekvapenie zo sveta Harryho Pottera, Star Wars, Marvel alebo iných populárnych tém.
- Omaľovánky a aktivity: Kalendáre s 24 omaľovánkami, kde každá stránka predstavuje jeden deň, alebo s 24 aktivitami, ktoré zabavia deti do Vianoc.
- Pre krásu: Kalendáre plné kozmetických drobností alebo líčidiel, ktoré vaše parádnice zaručene dostanú.
- Magnetické knihy: Môžu sa použiť magnetky z magnetickej knihy s vianočnou tematikou.
Originálne tipy pre dospelých
Adventný čas je určite príjemným obdobím aj pre zberateľov a milovníkov numizmatiky. V tomto čase sa môžu totiž venovať nielen tradičným kratochvíľam, ale aj svojim zbierkam. Aj v dospelom veku v nás pretrváva kúsok detskej duše, ktorá je počas tohto sviatočného a tajuplného obdobia viac citovo naladená.
- Spomienkový advent: Kalendár zostrojený z 24 fotiek, ktoré vás zaujali, spojili so spomienkami na krásne dobrodružstvá, alebo zážitky. Umiestnite ich do obrazu alebo na tabuľu a zo zadnej strany ich očíslujte jednotlivými dňami.
- Vlajočky so želaniami: Pripravte si s partnerom alebo niekým blízkym vlastný adventný kalendár. Striedajte dni a každý vyberie vlajočku a prečíta si odkaz, myšlienku alebo želanie.
- Škatuľky s prekvapením: Ozdobené do vianočných motívov, priam nabádajúce k otvoreniu. Môže to byť 24 malých prekvapení alebo pokojne aj iba na štyri týždne.
- Vrecúška v pyramíde: Na každý deň do Vianoc si pripravte malú radosť - cukrík, alebo drievko, pokojne aj iba vonné mydlo. Uložené adventné darčeky v pyramíde sú krásnym bytovým doplnkom.
Adventné tradície a zvyky
S adventom sa predovšetkým spája mnoho tradícií a zvykov, ktoré obohacujú predvianočné obdobie.
- Barborky pre šťastie: Sviatok svätej Barbory (4. decembra) sa spája s tradíciou "barborek" a rezania vetvičiek stromov (najčastejšie čerešne), ktoré potom môžu do Vianoc vyrásť. Vetvička, ktorá do Vianoc vyrástla, prinášala do domu šťastie a slobodným dievčatám predpovedala svadbu.
- Mikuláš, čert a anjel: Deťmi obľúbenou a zároveň obávanou tradíciou je Mikuláš spolu s čertom a anjelom. Sv. Mikuláš je reálnou postavou, symbolom štedrosti. Pre tie deti, ktoré boli dobré, má Mikuláš sladkosti a darčeky.
- Bozk pod imelom zaručuje lásku: Neoddeliteľnou súčasťou adventu je tiež imelo. Má prinášať do rodiny šťastie a požehnanie. Podľa keltskej tradície imelo nesie tiež plodnosť. Tí, ktorí sa pod imelom pobozkajú, majú zaistenú vzájomnú lásku do budúcich Vianoc.
- Medovníčky pečte v prvý adventný týždeň: Advent je tiež časom, ktorý zhruba zodpovedá dobe, ktorú potrebujú tradičné medové perníčky na zmäknutie. Medovníčky sa dajú využiť aj ako ozdoby na stromček.
- Betlehem: Krásnym vianočným zvykom je tiež výroba či zostavenie betlehemu - jasličiek.
- Vianočka s mincou pre šťastie: Skôr pekári do vianočiek náhodne zapekali mince. Ten, kto mincu potom v pečive našiel, mal byť po celý ďalší rok zdravý a minca mu predpovedala aj bohatstvo.