Hoci je často pripisovaná Whitmanovi, populárna motivačná citácia nemá žiaden známy pôvod. Stala sa pripisovanou Waltovi Whitmanovi aj Helen Keller, no nebola nájdená ani v jednej z ich publikovaných prác. Variácie citácie sú uvedené ako príslovie bežne používané v USA aj Kanade v slovníku amerických prísloví (1992).
Osobnosť a Poetika Walta Whitmana
Charizmatický básnik Walt Whitman (1819 - 1892) sám seba znázorňoval na portrétoch a obálkach svojich kníh ako bieleho tajomného starca plného vitality. V tomto autosugestívnom poňatí plnom prírodných síl a hedonistického mysticizmu je zobrazený aj na obálke slovenského prekladu jeho básne Spev o mne. Jeden z najvýznamnejších básnikov americkej literatúry sa snažil život nielen prijímať, ale aj hľadať v jeho rôznorodosti („sú ešte milióny sĺnk, som iba svedkom a čakám“), a tak napĺňal básne životnou esenciou a vôňou.
Jeho verše sú podľa Roberta Hassa „o fantázii a prírode, o vzťahoch človeka k týmto silám, meditatívne s prekvapivými zvratmi“. Usiloval sa nájsť obsah búrlivého telesného zmyslu pre život („do očí bijúce slnko, nepotrebujem tvoju páľavu - ustaň, osvetľuješ len povrchy, ja vládnem povrchom aj hĺbkam“).
Inšpirácie a Filozofické Vplyvy
Keďže Whitman vyrastal na vidieku, jeho najsilnejšou inšpiráciou bola príroda. Vo svojich básňach nachádzal oporu práve v prírodných živloch, ale aj v rétorike a hudbe. Vo veľkej miere to súviselo s inšpiráciou romantizmom a jeho ideou naturizmu, aj keď sa k tomuto literárnemu smeru priamo nehlásil.
Zároveň však bol i nadšeným čitateľom filozofických traktátov a esejí Ralpha Walda Emersona. Zo všetkého najviac obdivoval veľkosť diela gréckych filozofov (predovšetkým Platóna), oceňoval ich snahu o zachytenie mravnosti univerza.
Náboženské a Jazykové Postrehy
Aj keď sám seba považoval za veriaceho človeka a s najväčšou pravdepodobnosťou bol ovplyvnený učením kvakerov a protestantov, náboženstvo prijímal kriticky. Whitman rád a často využíval jazyk ulice, takzvaný „bľabot dlažby“, pretože okrem vrúcneho vzťahu k prírode bol i typickým flanérom.
Aj v jeho básniach je jeho jazyk mimoriadne rozmanitý a bohatý na reč rôznych povolaní. Pravidelne chodieval do knižnice, aby si pomocou slovníkov rozširoval vlastnú slovnú zásobu. Hravosť jazyka súvisí priamo s dobou, v ktorej autor písal, keďže v 19. storočí nastal prudký rozmach gramotnosti. Snažil sa tiež povzniesť národnú slovesnosť. Ako básnik pociťoval zodpovednosť za spoločenské vlastníctvo jazyka, ktorý bol pre neho médiom aj hlavnou platformou.
Preklad Diela
Verše z knihy Spev o mne citlivo preložil do slovenčiny Juraj Kuniak. Opieral sa o poslednú verziu amerického básnika Roberta Hassa a Paula Ebenkampa.